Je celkom možné, že niektorí slovenskí politici už svoju zlatú rybku chytili. Nič nám o tom nepovedali, prečo by aj, želania, ktoré im mala splniť, boli čisto súkromné. Skúsme si však predstaviť, že by politik myslel i na svojich voličov a prial by niečo aj im. Možnože prvým prianím by bolo, aby sa na Slovensku našli ropné pramene, druhým, aby výmenný kurz dolára a koruny bol jedna k jednej. Potom by nás „zobrali“ všade aj s našimi Rómami, veď u toho, kto má naftu a doláre, sa na nejaké maličkosti nehľadí. Tretie prianie by určite bolo čisto politické a týkalo by sa tajomstva politického vplyvu. Skrátka, zlatá rybka by musela vyklopiť tajomstvo politického úspechu. Veď naozaj, prečo jedna strana stúpa, druhá klesá, tretia je na tom stále rovnako dobre alebo rovnako zle? Pokiaľ ide o činy, až tak sa od seba neodlišujú, dokonca i pomer múdrych a hlúpych je vo všetkých stranách približne rovnaký. Teda prečo tie rozdiely, prečo sa niektorí motajú stále okolo troch percent a iní zasa okolo tridsiatich. Pri hľadaní odpovede na túto otázku by zrejme zlatá rybka zlyhala. Na túto otázku sa nedá rozumne odpovedať. Ale to, že sú na nerozoznanie, sa stáva pre politikov problémom. Volebný systém je predsa založený na predpoklade, že sa strany od seba odlišujú. Práve táto potreba vedie k tomu, že sa rozdiely začínajú hľadať v „morálke“ a tak sa zo štandardných sporov stávajú boje medzi anjelmi a diablami, pričom diablami sú tí druhí. A je tu ešte jeden spôsob, ako sa odlíšiť, a to sú prekvapenia v rozhodujúcich chvíľach. Zoznam „prekvapení“, ktoré si za poldruha roka spoločného vládnutia pripravili koaliční partneri, je veľmi dlhý. Spôsob hlasovania predsedu SDĽ je len jednou z položiek v ňom a i keď patrí skôr do kategórie kanadských žartíkov, tak ho nemá zmysel dramatizovať. Politici vládnej koalície by však mali vedieť, že isté veci treba vybaviť bez svedkov a osobne, a nie počas hlasovania v parlamente.
