Strana občianskeho porozumenia (SOP) prešla za tri roky vývojom typickým pre všetky novozaložené politické subjekty. Volebný úspech ôsmich percent potvrdil náš predpoklad, že na slovenskej politickej scéne je priestor pre stranu nášho zamerania.
Medzi prioritami SOP dominuje myšlienka občianskeho porozumenia a tolerancie i naďalej preto, lebo Slovensko potrebuje pokročiť nielen v oblasti ekonomickej, ale aj v rozvoji občianskej spoločnosti a dodržiavania princípov právneho štátu. Dosiahnutie pokroku v týchto sférach nevyžaduje mimoriadne finančné investície, no predpokladá spoločnú politickú vôľu presadzovať normy a mechanizmy štandardného fungovania vzťahov v rámci politického systému a v spoločnosti ako celku.
Moderná strana Nového stredu
Samotná myšlienka porozumenia však nepostačuje ako ideový základ pre štandardnú politickú stranu, akou má SOP ambície stať sa. Preto sme po vnútrostraníckej diskusii na 2. republikovom kongrese prijali materiál SOP ako moderná strana Nového stredu, v ktorom sme sa prihlásili ku programovým východiskám Nového stredu alebo Tretej cesty, ktoré predstavujú progresívne myšlienky moderných sociálnodemokratických strán Európy a ich vedúcimi osobnosťami sú Tony Blair a Gerhard Schröder.
Jednou zo základných téz tejto modernej doktríny je, že musí vzniknúť rovnováha medzi zodpovednosťou za vlastný osud a pomocou štátu jednotlivcovi. Vynakladané prostriedky by mali slúžiť na pomoc k svojpomoci. Občania nemôžu iba pasívne čakať na podporu od štátu, ale sa musia aktívne postarať o svoj osud. Naplnenie tejto myšlienky v slovenských podmienkach znamená hlbokú a systémovú zmenu v myslení a správaní sa občanov. Ide o prechod od spoločnosti, ktorá je etatistická a v ktorej sú jednotlivci i skupiny často závislé od štátu a pritom očakávajú, že ponesie za nich zodpovednosť, na spoločnosť, zloženú z aktívnych občanov, ktorí budú sami rozhodovať o svojom živote a budúcnosti. Nechápeme tento proces redukovaný iba na ekonomické vzťahy medzi štátom a jednotlivcom. Ako podstatnú vnímame aj zmenu prevládajúcich hodnotových orientácií v spoločnosti a politickej kultúre. Pre realizáciu myšlienky pomoc k svojpomoci sa na Slovensku musia vytvoriť a garantovať predovšetkým podmienky v oblasti vzdelávania, vymožiteľnosti práva a bezpečnosti ako i vo verejnej správe.
Lepšie je rozdeľovanie možností
Antony Giddens, ideológ Tretej cesty britskej New Labour povedal: „Rozdeľovanie zdrojov, ako sú peniaze, nie je tou správnou cestou. Lepšie je rozdeľovanie možností. Musíme preto investovať viac do ľudského potenciálu, napr. vzdelania.“Jednou z mála istôt, ktoré sa dajú pre budúcnosť predpokladať, je, že vzdelanie a kvalifikácia budú hrať pri pracovnej a životnej šanci jednotlivca väčšiu úlohu ako teraz. Ak chceme umožniť všetkým podieľať sa na pracovnom procese, musíme im zabezpečiť dostatočné možnosti nielen na základné vzdelanie, ale aj na vzdelávanie popri práci a ďalšej kvalifikácie. Celoživotné vzdelávanie bude základným východiskom pre pracovný úspech, pričom sa nebude týkať len získavania vedomostí, no i osvojenia si komunikačných a manažérskych schopností.
Ak má občan investovať do svojho vzdelania alebo do vzdelania svojich detí, musí mať istotu, že je to pre neho výhodná investícia, že sa mu vynaložené prostriedky vrátia. Absolvovanie vysokej školy na Slovensku zatiaľ nevytvára výraznejšie predpoklady pre zlepšenie sociálneho statusu absolventa v porovnaní s tými, ktorí toto vzdelanie nemajú. Ide nielen o finančné, ale aj o sociálnu pozíciu. Škola by mala umožniť rozvoj osobnostných kvalít študenta a spájať teoretickú prípravu s praxou, pretože iba tento model umožní mladým ľuďom úspešný nástup do pracovného procesu. SOP podporuje prijatie takých legislatívnych úprav, ktoré vytvoria čo najširšie možnosti pre doplnkové financovanie vysokých škôl a to najmä tým, že im zákony umožnia efektívne hospodárenie so svojím majetkom a súčasne plné zapojenie sa do procesu využívania grantov EÚ ako aj rôznorodú spoluprácu s domácimi i medzinárodnými firmami.
Reforma verejnej správy a súdnictvo
Uplatňovanie moci na lokálnej a regionálnej úrovni, t.j. realizácia princípu subsidiarity, patrí k základným atribútom modernej a proreformnej formy vlády. Práve na lokálnej a regionálnej úrovni sa občania najviac a najdôvernejšie zoznamujú s fungovaním princípov demokratického systému vládnutia. Zmysel reformy verejnej správy vidí SOP najmä v tom, že jej realizácia má utvoriť podmienky pre zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti, zvýšenia životnej úrovne a celkového sociálno-ekonomického rozvoja jednotlivých regiónov. Pri definovaní vyšších územných celkov preto zastávame názor, že jedným z určujúcich kritérií pre ich vymedzenie je ekonomická samostatnosť.
Naším cieľom je občan, ktorý dokáže aktívne presadzovať svoje práva a využívať pritom všetky prostriedky, ktoré mu demokratický právny systém poskytuje. Aby nastala takáto zmena v správaní, štát musí výrazne zefektívniť prácu súdov a vymožiteľnosť práva. Právny poriadok musí garantovať reálny výkon ľudských a občianskych práv. Nesmieme dopustiť diskrimináciu, resp. poškodzovanie práv a slobôd na základe pohlavia, veku, rasy, sociálneho alebo etnického pôvodu, náboženského alebo politického zmýšľania a inej hodnotovej orientácie. Musí sa skončiť stav, keď protispoločenské živly ohrozujú slušných občanov, obmedzujú ich aktivity v podnikaní, vzbudzujú strach a obavy doma i na verejnosti. Prevencia kriminálnej činnosti a právna ochrana obetí trestných činov, nie ich páchateľov, by mali pomôcť aktívnemu prístupu spoločnosti a jednotlivcov k svojej slobode a bezpečnosti.
Sociálny rozmer demokracie
Občiansky rozmer politiky – dodržiavanie princípov právneho štátu, rozvoj ľudských práv a budovanie občianskej spoločnosti, je úzko spätý s demokraciou a s jej sociálnym rozmerom. V podmienkach sociálneho napätia, nezamestnanosti, frustrácie, obmedzeného prístupu k vzdelaniu pre slabšie sociálne vrstvy, pri neriešení bytovej otázky je nereálne očakávať, že spoločnosť bude preferovať vyššie morálne a etické hodnoty. Naopak, časť je náchylná prijímať jednoduché riešenia, počúvať jednoduché návody a podliehať populizmu. Hodnotové orientácie verejnosti a politická kultúra, ktoré sa vyvinuli v štátoch vyspelej Európy, vznikali v podmienkach ekonomickej prosperity a sú založené aj na vysokom sociálnom štandarde prevažnej väčšiny obyvateľov týchto krajín. Pre úspešné etablovanie a rozvoj myšlienok Nového stredu, občianskej spoločnosti, tolerancie, ohľaduplnosti k životnému prostrediu v našich podmienkach je nevyhnutný sociálny zmier a postupné zvyšovanie životnej úrovne a kvality života občanov.
Preto je najvyššou prioritou pre SOP riešenie otázky nezamestnanosti. Aj v tejto oblasti dáva Nový stred návody aplikovateľné aj u nás. Samozrejme, pritom je nevyhnutné brať do úvahy, že sa štruktúra trhu práce nachádza v procese zásadných zmien. Racionalizácia a automatizácia spôsobili, ze koncepty boja proti nezamestnanosti, ktoré sa zakladali len na stimulácii hospodárstva, sú vopred odsúdené na neúspech. Iba kombinovaná stratégia dokáže vytvárať a natrvalo udržať pracovné miesta. Mám na mysli najmä podporu malého a stredného podnikania, rozvoj živnostenského stavu, stimuláciu hospodárskeho rastu, podporu inovácie a modernizácie, cielené úpravy ceny práce znižovaním sociálnych odvodov, spravodlivé rozdelenie objemu práce napr. skracovaním pracovného času, vytváraním pracovných miest na nižšie úväzky, flexibilnú pracovnú dobu, verejne organizovanú činnosť v treťom sektore, pracovné miesta pre menej kvalifikovaných a zvyšovanie mobility pracujúcich.
Základ pre štandardnú politiku
Moderné sociálnodemokratické až sociálnoliberálne smerovanie bolo od počiatku základom nášho politického i volebného programu. Práve v ňom nájdete tézu: ,,V sociálnej politike vyznávame princíp občianskej solidarity, ale aj princíp osobnej zodpovednosti za vlastný život. Odmietame sociálnu politiku, ktorá je rovnostárska, neadresná, nezohľadňujúca mieru skutočnej potrebnosti každého jednotlivca, ale i jeho skutočných zásluh. Nezriekame sa solidárnej pomoci všade tam, kde človeku nepostačujú vlastné sily a schopnosti riešiť jeho problémy v starobe, chorobe, v prípade zdravotného postihnutia, materstva, rozpadu rodiny, nezamestnanosti. Rozsah a formy prerozdeľovania finančných prostriedkov však nemôžu prestať motivovať jednotlivca k tomu, aby sa sám výraznejšie pričinil k riešeniu svoji možných problémov za predpokladu, ak má k tomu možnosti a finančné prostriedky.“
Tieto vety presne zodpovedajú zmyslu Nového stredu, hoci sme to pred voľbami nepomenovali až tak presne. Náš volebný program v spojení s moderným smerovaním, o ktorom dnes diskutujeme, vytvárajú dobrý základ pre štandardnú politickú stranu. Je len na nás, či si tieto myšlienky dokážeme osvojiť a najmä prezentovať ich na verejnosti tak, aby sme nimi oslovili občanov a získali dostatočnú voličskú podporu.
