Jedným z ich krokov bol odpredaj vydavateľstva Supraphon nemeckému majiteľovi za desatinu reálnej ceny, asi ako svojho času Slovenské telekomunikácie. V tomto odpredaji boli aj autorské práva generácií českých skladateľov a interpretov. Najcennejšie boli asi práva na dielo Bohuslava Martinu.
Česká cesta do záhuby náš vzor
Po celom Česku sa vtedy konali koncerty tak, že na začiatku bola minúta ticha. Na viac sa zúfalá kultúrna verejnosť nezmohla. Čo Čech, to okradnutý muzikant! Arogantný nový majiteľ tohto „duchovného majetku“ dostal vtedy v televízii Nova otázku, že teraz vzniká dojem, že dielo generácií českých umelcov sa stalo vlastne jeho majetkom. A on odpovedal, že ten dojem je správny…
Po takejto transformácii umeleckých fondov poškuľujú slovenskí žiaci českých transformátorov. Jeden z nich sa už stihol v uzavretej spoločnosti pochváliť, že on bude napokon majiteľom kaštieľa v Budmericiach.
Nie je to vtip. Fondy prekážajú, zaberajú budovy, neuspokojujú neuspokojiteľných, deje sa to isté ako pri nástupe fašizmu – nespokojní brešú a spokojní či ľahostajní mlčia (najprv ich ubúda mediálne, potom aj reálne). Agresori sa derú k moci. A potom príde deň, keď už bude neskoro. Základom terajšieho útoku, po prevrate už asi tretieho v poradí, ostáva zase len tých zopár skupiniek, prevažne neúspešných umelcov, ktorí by radi zbohatli podľa českého návodu.
Kradnúť čo najrýchlejšie?
V Literárnom fonde Slovenskej republiky pracuje deväť výborov. Ktoré z nich konkrétne haprujú tak, aby bolo treba podľa pána ministra ihneď meniť štatút celého fondu? Litfondu sa veru netýka ani nekvalifikovaná formulácia v liste pána ministra, že ide o „širšiu umeleckú obec“. Táto formulácia predsa sotva zahŕňa novinárov, prekladateľov vedeckej a odbornej literatúry, vedcov, odborníkov a programátorov…
Partnermi Literárneho fondu SR v mnohých týchto oblastiach nie sú profesné organizácie, lebo je buď jedna, ako v prípade umeleckého prekladu, alebo vari stovky ako v prípade vedeckej a odbornej literatúry. Veď len vedeckých spoločností sú desiatky, vedeckých rád fakúlt je osemdesiat, vedeckých ústavov na SAV sú ďalšie desiatky.
Kto píše ministrovi kultúry do listov nekvalifikovanosti? Pre LF SR platí, že má zároveň prebytok i nedostatok partnerských profesných združení, iba kde-tu zodpovedá počet členov výboru počtu delegujúcich organizácií.
Vo Výbore pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy napríklad nie je možné reprezentovať každú vednú disciplínu, preto bolo treba renomovaných ľudí s viacnásobným rozhľadom a „výbornickou“ skúsenosťou (Peter Sýkora, prof. Augustín Maťovčík, prof. Vladimír Bužek). Veda je dnes taká dynamická, že treba priebežne adaptovať formy podpory. Teraz sa zriaďuje prémia za vedecký ohlas. V čiom záujme sa má rušiť kontinuita prace, na ktorú niet (v školstve ani vede dlhodobo) kritiky?
Prečo tá časová tieseň? Hádam pre to isté, prečo sa ponáhľal Václav Klaus nepodložene opakovane devalvovať čs. korunu: kradnúť čo najrýchlejšie. Je vôbec Zákon o fondoch v legislatívnom pláne vlády?!
V tejto chvíli by sa mali na adresu Ministerstva kultúry a cestového ruchu SR i v médiách ozvať všetci spokojní s prácou fondov. Ide o tú minútu ticha. Ide o ňu teraz.
Teraz sa ešte dá diskutovať. Potom, po postupnej, či fatálnej likvidácii umeleckých fondov príde reč aj na ticho.
Autor je spisovateľ
