Trenčiansku univerzitu chceli sprivatizovať

Napriek množstvu spravodajstva a komentárov o škandáloch na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka jednu informáciu dosiaľ nik nezverejnil. Docent na Fakulte mechatroniky, bývalý minister školstva za SDĽ (v roku 2002) Peter Ponický tvrdí, že túto verejnú univerzitu pripravovali v ére odstupujúceho rektora Miroslava Mečára na to, že sa premení na súkromnú vysokú školu. Do boja o zmenu pomerov na Trenčianskej univerzite ste vstúpili otvoreným listom na odstúpenie jej vedenia. Prečo ste sa zapojili do tohto diania? – Vrcholový manažér nesmie svoju inštitúciu poškodzovať. Najmä nie jej dobré meno, pretože to sa veľmi ťažko napráva. Po vyše dvoch mesiacoch ustavičných mediálnych útokov a zosmiešňovania učiteľov i študentov v očiach verejnosti sa celé vedenie správalo ako mŕtvy chrobák. Nik ani len nenavrhol výkon súdneho auditu, ktorý by obvinenia vyvrátil, alebo potvrdil. Traja zo štyroch členov vrcholového vedenia navrhli bez akejkoľvek analýzy zrušiť fakultu a atomizovať študijné programy s tým, že by sa poslucháči presunuli na iné subjekty. To však nebol jediný dôvod, prečo som sa vo veci začal viac angažovať. V úsilí pomôcť fakulte, na ktorej pracujem, som sa snažil získať ďalšie informácie. Oslovil som niekoľkých vplyvných známych, od ktorých som sa dozvedel zarážajúcu informáciu. Vrabce na slovenských politických stromoch si vraj štebocú o pripravovanej privatizácii dvoch slovenských verejných vysokých škôl. Ktoré školy to mali byť? – Okrem trenčianskej aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pripadalo mi to najprv ako nemožné, no keď som začal spájať mozaiku rôznych udalostí, už to také absurdné nebolo. Obe univerzity majú bohaté skúsenosti s rozličnými formami platenia za štúdium a v minulosti ich obvinili z čudných praktík v tejto oblasti. Pri sprostredkovanom preskúmaní neobjektívnych a tendenčných rozhodnutí Akreditačnej komisie voči našej fakulte nás upozornili, že to bol príkaz „zhora“. Odstavenie nepohodlnej fakulty mal byť podľa všetkého len sprievodný, a nie konečný zámer. Komercio­nalizovať náročnejšie technické vzdelávanie by bolo asi nesmierne ťažké. Na Slovensku je odstavenie konkurencie nekalým spôsobom už dlhšie v móde, lebo to môže niekomu inému priniesť pártisíc eur za študenta zo štátneho rozpočtu. To všetko však nemôže zvládnuť jediný človek, ani keby išlo o rektora. Je privatizácia verejnej vysokej školy podľa platných zákonov vôbec možná? – V rámci slovenskej legislatívy je hnuteľný aj nehnuteľný majetok univerzity jej vlastníctvom a môže s ním tak aj narábať. Ak návrhy predložené jej vedením odobrí akademický senát a správna rada, uskutočnia sa. Pritom je nevyhnutná súčinnosť s ministerstvom školstva. Treba totiž predložiť novelu vysokoškolského zákona, ktorá z neho takúto verejnú vysokú školu vyškrtne. Všetky štátne a verejné vysoké školy sa totiž zriaďujú zákonom. Nakoniec na to treba aj dostatočný počet poslancov, ktorí novelu schvália. Čo by zmena vlastníctva znamenala ? – Na súkromné vysoké školy sa vzťahujú niektoré kritériá hodnotenia kvality inak ako na verejné. Štúdium na nich je, samozrejme, spoplatnené pre všetky formy štúdia a študijné programy. Kto by na privatizácii verejných škôl najviac zarobil? – Zarobil by najmä zriaďovateľ spoločnosti, ktorá by odkúpila majetok inštitúcie trebárs aj za jedno euro, keby to schválila správna rada a akademický senát. Viem si predstaviť, že by pri akreditovaných študijných programoch bolo možné požiadať o prevod práv vzdelávacích výkonov na nový neštátny vzdelávací subjekt. Doplatili by na to najmä študenti, ktorých súčasné výdavky by sa citeľne zvýšili, ak by neprestúpili na inú školu. Rovnako aj nepohodlní pracovníci, ktorých by mohli prepustiť pre organizačné zmeny. Poškodilo by to mesto Trenčín a samosprávny kraj, možno aj zvýšilo lokálnu nezamestnanosť a zhoršilo dostupnosť štúdia pre mladých ľudí z tejto oblasti. Poškodilo by to aj všetkých občanov Slovenska, ktorí roky formou daní prispievali stovkami miliónov korún na rozvoj školy. Aké riešenie by ste navrhovali pre Trenčiansku univerzitu, aby si postupne napravila reputáciu a získala potrebných akademických pracovníkov? – Prvou fázou by malo byť krízové riadenie. Uhasenie toho, čo momentálne horí, teda predovšetkým korektné akreditovanie väčšiny študijných programov a také organizačné a personálne opatrenia, ktoré umožnia naplnenie tejto ambície. Potom by mala nasledovať hlboká analýza, na základe ktorej sa začne znovubudovanie univerzity. Nemôžeme sa totiž večne spoliehať na „nákup“ profesorov, docentov a doktorov. Treba vychovávať vlastný odborný dorast. Zabezpečí to reprodukciu, ba najlepších prípadne bude možné ,,predávať“, a tak si zlepšovať materiálne zázemie. V akademickej reči to znamená určiť si výskumné priority s postupným budovaním modernej vedeckovýskumnej základne. Či so myslíte o pokusoch sprivatizovať vašu školu? Odchádzajúci rektor Trenčianskej univerzity A. Dubčeka Miroslav Mečár: „Nemám takúto informáciu, no počul som o tom. Zaujímali by ma najmä konkrétni politickí privatizéri. Myslím si však, že sú to hlúposti a odkláňanie pozornosti od ťažiska problémov.“ Rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Beáta Kosová: „Možnosť privatizácie našej univerzity je absolútne vylúčená a táto informácia je pre mňa mimoriadne prekvapivá. Jej zmenu z verejnej na súkromnú vysokú školu nechceme. Na status verejnej univerzity sme mimoriadne hrdí. Zmeniť ho je nemožné aj z ekonomických dôvodov, pretože s terajšími približne 14-tisíc študentmi sme priveľkou inštitúciou na to, aby sme mohli existovať bez verejných zdrojov. Navyše pôsobíme v regióne s nízkou kúpyschopnosťou obyvateľstva, kde existenciu vysokoškolského vzdelávania podmieňuje bezplatné štúdium.“