Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (TnUAD) je v súčasnosti mediálnou celebritou vysokého školstva. Nedobrovoľnou celebritou, ktorá sa zviditeľňuje škandálmi. Rýchly diplom pre dekanovu dcéru, problémy s akreditáciou, ohrozený štatút univerzity, prepustených zamestnancov a výzvu na odstúpenie vedenia pretriasajú médiá s rovnakou chuťou ako rozvod Mojsejovcov. S tým rozdielom, že tu ide o problém, nad ktorým by sa spoločnosť mala zamyslieť.
Trenčianska „senzácia“ je prvý prípad, keď naplno vypukli problémy zahrabané dlhší čas pravdepodobne pod koberce mnohých vysokých škôl, nielen tej trenčianskej. Primálo doktorandov, priveľa študentov či zúfalú poľovačku na garantov a plnenie kritérií Akreditačnej komisie poznajú takmer všade. A o rozšírenom kšeftovaní so vzdelaním, o úplatkoch a rodinkárstve na univerzitách sa šepká už od deväťdesiatych rokov 20. storočia. Trampoty TnUAD zrejme súčasnému znepokojivému trendu vývoja celého slovenského vysokého školstva iba dali meno a tvár.
Fakulta mechatroniky pokračuje v boji
V Slove číslo 42 – 43 sme písali o štrajkovej pohotovosti študentov Fakulty mechatroniky TnUAD. Problémom bola strata akreditácie na udeľovanie bakalárskych aj inžinierskych titulov, okorenená nechuťou rektora komunikovať s dekanom fakulty. Vďaka aktivite študentov aj pedagógov sa komunikácia rozprúdila a vyzeralo to, že príbeh FM TnUAD má šancu skončiť sa predsa len šťastným koncom (získaním garantov a akreditácie, zachovaním fakulty). V čase výročia nežnej revolúcie však vstúpil do deja bývalý minister školstva a niekdajší učiteľ na fakulte mechatroniky Peter Ponický, ktorý vyzval vedenie Trenčianskej univerzity na odchod. Výzvu, ktorá „svieti“ na hlavnej stránke fakulty, verejne podporil aj dekan FM Dušan Maga. Peter Ponický v nej apeluje na morálne posolstvo Alexandra Dubčeka, obviňuje vedenie univerzity z vedomého obchádzania zákonov a poškodzovania dobrého mena inštitúcie, z neprofesionality, nezodpovednosti a neschopnosti racionálneho riešenia problémov. V závere odporúča vedeniu TnUAD ospravedlniť sa rodine Alexandra Dubčeka za poškvrnenie jeho mena a pamiatky.
Študenti mechatroniky prijali výzvu pozitívne. „Vo vstupnej hale visí na tabuli, vytlačená vo veľkom formáte. Neváhal som podpísať sa pod ňu, pretože rektorovi nedôverujem. To, čo sa tu deje, vytvára atmosféru neistoty a očierňuje sa meno univerzity. Pochybujem však, že rektor uzná svoje chyby a odstúpi dobrovoľne,“ hovorí tretiak mechatronik. Študentove pochybnosti sú namieste. Rektor Miroslav Mečár sa k petícii vyjadril v príspevku Stanovisko rektora k nepravdivému tvrdeniu na univerzitnej internetovej stránke: „Súčasná kampaň s odvolaním vedenia školy, ktorá sa vedie na Fakulte mechatroniky TnUAD, má len odpútať pozornosť od vlastných pomerov, ktoré tu panujú. (…) Na rokovaní prijalo vedenie TnUAD jednohlasné stanovisko, že nepodľahne tlakom na odstúpenie a zotrvá na svojom mieste…“ Je evidentné, že vedenie nemieni Ponického výzvu akceptovať. Študentská rada však nepovažuje za dostatočný dôvod na vyhlásenie štrajku ani súčasný vývoj situácie.
„Orgány univerzity sa rozhýbali. Dúfame, že po 1. januári 2010 rektora odvolajú. Zostávame v štrajkovej pohotovosti,“ vyjadril sa predseda Študentskej rady Milan Lokšík. Či medializovaná kampaň bude mať pre TnUAD aj iný význam ako zdramatizovanie zápasu Fakulty mechatroniky o zachovanie svojej existencie a ďalší škandálik spojený s menom školy, je však otázne.
Ani ARRA nechváli
„Stále sa vyskytujú prípady neúmernej masifikácie štúdia. V prípade Fakulty sociálnych a ekonomických vzťahov (FSEV) Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka ide približne až o 800 študentov na jedného profesora a docenta. Tento problém majú aj iné fakulty, najmä spoločenskovedné a humanitné, ale ani zďaleka nedosahujú počty trenčianskej fakulty,“ píše sa v textovej časti hodnotenia vysokých škôl, ktoré Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) zverejnila 2. decembra 2009. Správa nelichotí ani iným pracoviskám TnUAD, ktoré sa umiestnili na chvostoch hodnotiacich tabuliek. V podobe kauzy prepustených zamestnancov, pozastaveného práva udeľovať bakalársky titul v odbore Ľudské zdroje a personálny manažment na FSEV, preslávenej rekordne zrýchlenými diplomami, a mediálnej prestrelky medzi Fakultou mechatroniky a rektorátom, dopadá na štít TnUAD jedna rana za druhou. Stratenú dobrú povesť bude škola získavať naspäť dlho a prácne. Pre iné univerzity by mal byť tento prípad varovaním. Ak by sme si totiž predstavili vysoké školy zo všetkých pätnástich slovenských univerzitných miest (kde po boku Bratislavy či Košíc hrdo stojí Sládkovičovo, Skalica, Dubnica nad Váhom či Komárno) v známej biblickej situácii, bolo by zaujímavé sledovať, ktorá z nich by sa odhodlala hodiť po Trenčianskej univerzite kameňom.
