Najnovšie neštandardné požiadavky a postupy SMK v oblasti národnostného školstva vo vzťahu k rodičom, žiakom a študentom maďarskej národnosti vyvolávajú oprávnené pochybnosti o ich deklarovaných cieľoch: formovať v našej vlasti občiansku spoločnosť. Práve politická strana, ktorá systematicky opakuje, že je pilierom demokracie a občianskych hodnôt, dokazuje svojimi skutkami, nátlakovými akciami a vydieraním pravý opak.
Koncom januára na južnom Slovensku kolportovali list rodičom detí maďarskej národnosti s názvom. Na prahu nového tisícročia nového sveta, v ktorom sa im prihovára jedno z najväčších maďarských spoločenstiev pre podporu maďarčiny a maďarstva Illés. V duchu textu maďarskej ústavy „Materská krajina cíti zodpovednosť za maďarčinu aj za hranicami“ vyžaduje pre budúcnosť svojich detí ich zápis do prvej triedy maďarskej školy. Ak sa tak rodičia rozhodnú, dieťa dostane knihu Milénium, darčekový balíček, lampu so životnosťou minimálne 10 000 hodín a sociálne slabšie rodiny mesačné štipendium vo výške 500 Sk.
Čo je v záujme detí?
Tieto aktivity sa uskutočňujú zrejme preto, lebo politická reprezentácia SMK má poznatky o tom, že mnohí rodičia maďarskej národnosti na južnom Slovensku, nielen zo zmiešaných manželstiev, odmietajú deti zapísať do maďarskej školy. Uvedomujú si, že ak sa chcú ich deti uplatniť ako občania na celom území SR, musia kvalitne ovládať slovenský jazyk. Tvrdenie zo spomínaného listu, že je to v záujme „budúcnosti svojich detí“, pretože „dieťa vyrastajúce v dvoch kultúrach a poznávajúce dve kultúry, ľahšie nájde svoje miesto v spoločnej Európe a bude mať možnosť získať vyššie vzdelanie“, veru riadne pokrivkáva. Práve ekonomické vydieranie rodičov a výchova detí len v duchu antikvárneho maďarstva je cestou k izolacionizmu a prejavom etnocentrizmu, budovania čínskeho múru v multikultúrnom a multietnickom stredoeurópskom prostredí.
Tieto ciele naplno rozbalil László Juhász v denníku Új Szó (25. 1. 2001). Napísal, že Slovensko ako signatár Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov je povinné konať v záujme toho, aby sa zabezpečila výučba maďarskej histórie a kultúry a k tomu potrebné základné vzdelávanie a doškoľovanie. Prakticky to znamená, že žiaci maďarských základných a stredných škôl nebudú mať zodpovedajúce znalosti z jazyka, histórie a kultúry krajiny, v ktorej sa narodili, v ktorej žijú a ktorá je ich druhou vlasťou. Takto sme u nás, za asistencie vlády SR a nižších článkov štátnej správy, založili neštandardnú európsku situáciu. Nesporne sa týmto budú obchádzať ministerstvom školstva spracované vyučovacie štandardy, napr. v slovenskom jazyku a vo vlastivedných disciplínách.
Etnická a štátna identita
V roku 1998 sa doslova nátlakovým spôsobom snažili predstavitelia SMK prinútiť väčšinu maďarských rodičov v obci Kolíňany pri Nitre, aby ich deti navštevovali školu s maďarským vyučovacím jazykom. Do 6. až 9. ročníka slovenského oddelenia plnoorganizovanej školy prihlásili väčšinu žiakov – práve deti maďarských spoluobčanov. A keďže do maďarského oddelenia bolo prihlásených len málo detí, čo si vyžadovalo už predtým vytváranie združených tried: 1.-2. ročník a 3.-4. ročník, pod vplyvom politických tlakov sa zrodilo rozhodnutie, že v obci nebude existovať ani slovenské oddelenie na pripravovanej plnoorganizovanej škole, ktorú chcelo navštevovať väčšina detí maďarskej národnosti. Až petícia rodičov prinútila, aby zvíťazil zdravý rozum. Škola dnes, aj vďaka podpore na MŠ SR a OÚ v Nitre napriek nesúhlasu štátneho tajomníka Lászlóa Szigetiho existuje.
Nič nemám proti tomu, aby sa deti maďarskej národnosti na základných školách naučili materinský jazyk, avšak popri kvalitnej výchove v slovenskom jazyku a v niektorých svetových jazykoch. Je to v duchu moderných európskych trendov multilingválnosti. Nemalo by to byť v rozpore s Európskou chartou, v ktorej sa upozorňuje, že regionálne alebo menšinové jazyky nie je možné chrániť, respektíve podporovať na úkor osvojenia si a používania úradného jazyka. O tom sa však u nás mlčí. Precízne a odborne na túto skutočnosť upozornil Mojmír Benža z Ústavu etnológie SAV, ktorý napísal, že sa často spájajú na prvý pohľad dve rovnaké identity: etnická – národná a štátna – občianska. Kým etnická, národná identita je subjektívny jav založený na individuálnej vôli človeka, štátna, občianska je objektívny jav, založený na právnom vzťahu medzi občanom a štátom. Jej získanie a zmena si vyžaduje rad právnych úkonov s dopadom na zmeny v právnom postavení občana. Upozornil, že práve jazyk v etnickej, národnej identite integruje príslušníkov jedného etnického spoločenstva a súčasne ich oddeľuje od príslušníkov iných etnických spoločenstiev. Naopak v štátnej, občianskej identite jazyk integruje príslušníkov rozličných etnických spoločenstiev do jedného občianskeho, štátneho spoločenstva a súčasne ich oddeľuje od príslušníkov iných štátnych spoločenstiev. Práve tieto skutočnosti sa nerešpektujú v niektorých článkoch Európskej charty a politická reprezentácia SMK tento nedostatok účelovo využíva v záujme posilnenia maďarstva. Z toho dôvodu chartu v európskych parlamentoch ratifikovalo iba 11 štátov napriek tomu, že ju podpísalo – na úrovni vlád – 24 krajín.
Nacionalistické brnkanie
Rád by som pripomenul O. Farkasovi z denníka Új Szó (13. 2. 2001), že z mojej strany ide o odborný a nie nacionálny prístup. Na nacionalistické struny naopak brnkajú viacerí predstavitelia SMK z nižších článkov štátnej správy i samosprávy na juhu Slovenska a k nim sa pridávajú aj niektorí novinári. Som presvedčený, že po prípadnom ratifikovaní Európskej charty v NR SR budú ich požiadavky ešte razantnejšie. Už teraz poznáme zo strany SMK v demokracii nevídané neakceptovanie akademickej slobody, zásah do autonómnosti UKF v Nitre, ale aj spomínané príklady nátlaku na rodičov detí maďarskej národnosti.
Gabriela Bachárová odkryla v Národnej obrode (26. 1. 2001) ciele politikov SMK a veľmi výstižne pomenovala uvedený, neustále kulminujúci jav – traumou jednej menšiny. Možno taktiež súhlasiť s názorom L. Szigetiho v televízii Luna (1. 02. 2001): „Slovensko sa nemôže uzavrieť do seba, bol by to jeho koniec.“ Treba dopovedať, že podobne by nemali konať ani príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Kroky, ktoré jej politickí predstavitelia uskutočňujú, svedčia o opaku. Zrejme na škodu všetkých občanov SR, v tomto prípade maďarskej národnosti.
Autor (1946) je vedúci sekcie školstva, vedy, kultúry a športu Smeru
