Ani najtalentovanejší autor alternatívneho divadla by zrejme nevymyslel hru, ktorá by svojou originalitou „pretromfla“ nedávne udalosti okolo Kúpeľov Sliač a Kováčová (KSK). Nebyť vstupu FNM do kauzy, niekdajší minister zdravotníctva a doterajší generálny riaditeľ KSK V. Soboňa by už akiste nadobro zišiel z myslí svojich početných odporcov. Nebyť však toho, že tento vstup bol navýsosť nešikovný až diletantský, mohol sa štát nielenže na istý čas dostať späť k svojmu majetku, ale aj rozptýliť hustú hmlu, v ktorej sa vraj odohrávajú neslýchané tunelárske orgie. No a do tretice – na Slovensku by bolo o jedného falošného martýra, brániaceho kúpele „vlastným telom“, menej. Ako inak kvalifikovať postup, keď FNM nominovaný nový šéf KSK R. Očenáš dáva na známosť širokú škálu Soboňových údajných trestných činov, ale orgánom činným v trestnom konaní ich neoznámi. V prípade neoprávnene prevedených 41 miliónov korún z kúpeľných účtov, nevyfakturovaných nocľahov prominentným hosťom vo výške 667-tisíc Sk alebo 354-tisícovej sumy, ktorou KSK mali financovať náklady na prípravu stavby Soboňovho rodinného domu, by bezodkladné poskytnutie dôkazového materiálu malo byť samozrejmé. Žiaľ, nebolo. Na dôvažok zlyhalo aj Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, ktoré tým, že nové vedenie KSK i právneho zástupcu FNM „zabudlo“ informovať o svojom rozhodnutí stopnúť činnosť tamojšej súkromnej bezpečnostnej službe, inšpirovalo soboňovcov k tomu, aby z talónu vytiahli inú SBS. Systematický úpadok kedysi svetoznámeho zariadenia na liečbu srdcových chorôb je v tejto chvíli asi to posledné, čo oboch aktérov majetkovoprávnej tragifrašky zaujíma. Ak sa dnes hovorí o hroziacom kolapse kúpeľov, prudkom prepade záujmu zo strany pacientov, či o spochybnených výplatách pre 440 zamestnancov, určite nie preto, aby sa ktosi potrápil nad riešením. Cieľ argumentačnej prestrelky je oveľa prostejší – ukázať prstom na vopred označeného vinníka a paralyzovať tým jeho dosah na odvetvie, ktoré môže byť raz ešte lukratívne. Iróniou je, že platiteľom účtu za túto reprivatizačnú ruvačku nebude nik iný, ako daňový poplatník a v konečnom dôsledku pacient. Kauza Sliač teda opäť zosmiešnila vážnosť štátu aj odhodlanosť vlády vyrovnať sa s excesmi jej predchodkyne profesionálnym spôsobom.
