Tak ako v rodine aj mimo nej by sme mali tolerovať odlišných. Treba s nimi spolupracovať a tvoriť nové podoby vzťahov. Musíme viac vedieť i „o tých druhých“. Bez toho nevytvoríme funkčný rámec spolužitia. Preto treba minimalizovať predsudky už pri výchove dieťaťa. Musíme naše deti naučiť empatii – mali by vedieť, ako sa tí druhí cítia, čo si cenia, čo nemajú radi a čo prežívajú. Bez toho celé úsilie o spolužitie a spoluprácu nemá zmysel a nedosiahne svoj cieľ. Všetci by sme mali pochopiť, že sme vnútorne odlišní, ale nemali by sme sa všetci strkať do jedného vreca a dávať do súvislosti nesúvisiace veci. Samotná iniciatíva Ľudia proti rasizmu je príkladom tolerancie odlišností. Rozličné typy osobností, hnutí, organizácií, národnosti a politiky sa nielen tolerujú, ale aj spolupracujú. Osobne ma teší, že je to zoskupenie samotných občanov Slovenska, ktorí zobrali túto úlohu do svojich rúk. Iniciatíva Ľudia proti rasizmu sa podieľa na tom, aby nepríjemné veci neboli iba zametené pod koberec, ale aby sa položili na stôl a riešili sa. Myslím si, že v posledných rokoch sa zvýšila aj aktivita polície, prokuratúry a iných štátnych zložiek a médií. Mrzí ma však slabá účasť významných osobností z vedy, kultúry a verejného života v aktívnom boji proti rasizmu. Ak si časť inteligencie myslí, že kabinetnou debatou sa končí jej úloha, tak je to omyl. Skutočná inteligencia sa prenáša aj do verejnosti, usiluje sa ukázať svoj principiálny postoj. Slovensko má obrovský historický a geografický potenciál pre tvorbu multikultúrnej spoločnosti. Táto krajina susedí s piatimi krajinami a jej ľudia v minulosti žili s rozmanitými národmi. Ľudia so slovenským pôvodom žijú na všetkých kontinentoch. Toto spolužitie a spolupráca určite zanechali aj veľa pozitívneho, na čo sa dá nadväzovať.
