GERMANIA – hlása titulok na plátne. Pred našimi očami sa rozprestiera nekonečný les. Hmla a vlhkosť sú sprievodnými znakmi udalostí, píšucich ďalšiu kapitolu (filmovej) histórie. Nemé stromy budú o chvíľu nehybnými svedkami nového víťazstva rímskych légií nad barbarmi.
Nekonečná ríša zasa o kúsok posunie svoje hranice. Generál Maximus vydáva posledné inštrukcie. Povzbudzuje svoje „mužstvo“, kontroluje výzbroj. O chvíľu pretnú sychravú atmosféru napätia vzduchom svištiace šípy, rinčanie zbraní, bojové pokriky striedajúce rev porazených. Po kôre drevín bude namiesto vody stekať krv… Odmena za dobre odvedenú prácu (napr. úspešný masaker) môže nadobudnúť rôzne podoby. Od potľapkania po pleci, cez vyznamenanie spojené s finančno-spoločenským uznaním, až po smrť v mene podivnej prírodnej rovnováhy. Maximus sa túži vrátiť domov. Neprahne po poctách a výhodách. Žiada sa mu pohladiť zlaté pšeničné klasy, ženu, syna. Osud Ríma je však ohrozený. Zostarnutý cisár Marcus Aurelius hľadá nástupcu. Jeho syn je práve kandidátom na otcovraždu. Úspešným. Udalosti naberajú rýchly spád. Maxima, cisárovho obľúbenca, čaká smrť. Z jej pazúrov však uteká len k vyvraždenej rodine. Sen o šťastnom domove sa mení na horúci popol. Zostáva len zúfalstvo a pomsta. Z generála sa stáva otrok. Vraždiaci gladiátor.
Demonštrácia veľkoleposti Historické veľkofilmy prežívali svoju renesanciu najmä v 50-tych a 60-tych rokoch. Z pocitu ohrozenia pred televíznou horúčkou našiel Hollywood východisko (samozrejme, vonkoncom definitívne) v monumentálnych eposoch. Obrovské panoramatické zábery naplnil kostýmami, kulisami, štatistami. Všetko prezentované s náležitou pompou a pátosom. Historický veľkofilm (podobne ako sci-fi) podáva dôkaz o nových možnostiach filmovej techniky a trikov. Demonštrácia posledných technologicko-realizačných výdobytkov býva hnacím motorom hollywoodskych štúdií na ceste k divákovi. Zaniknuté (iluzívne) svety ponúkajú tvorcom neobmedzené variácie ich prezentovania. História navyše disponuje širokou škálou podložených faktov, dodávajúcich fabulácii punc autentickosti. Produkcia filmu Gladiátor je tiež veľkolepá. Spielbergovo štúdio Dreamworks uvoľnilo na jeho realizáciu okolo 100 miliónov dolárov. A na plátne to je vidieť. Úvodná bitka sa nakrúcala pri Farhane (Veľká Británia). „Šťastnou“ náhodou sa oblasť zvaná Bourne Woods mala čoskoro podrobiť rozsiahlemu odlesneniu. Filmári sa o to radi postarali, a tak divák uvidí skutočné požiare lesného porastu vyvolané prestrelkou s horiacimi šípmi. Tím špeciálnych efektov ich pripravil asi šesť tisíc. V Quarzazate (Maroko) vzniklo trhovisko s otrokmi, škola gladiátorov a malá aréna. Tu Maximus nadväzuje priateľstvo s podobne postihnutými „kolegami“. Tu formuje svoju skupinu statočných.
Dokonalé ilúzie Najväčšie a najnákladnejšie kulisy starého Ríma realizovali filmári na Malte. Investovali aj do obnovy starých predfénických zrúcanín. V nich vytvorili honosné imperátorovo sídlo. „Novostavba“ rímskeho kolosea zasa poslúžila ako dejisko rozhodujúceho gladiátorského súboja. Z kolosea reálne stáli len nekompletné prvé dve poschodia. Zaplnilo ich dvetisíc štatistov. Ostatné ilúzie majú na svedomí počítačoví experti. Tí priviedli simuláciu historického priestoru do finále.
Dostali sme teda možnosť uvidieť kus statickej histórie večného mesta. Posledná fáza nakrúcania prebiehala v južnom Taliansku. Tu stál dom Maximovej rodiny. Sem sa neustále vracia vo svojich spomienkach. Do pastelovo gýčovitého domova s nekonečnými lánmi obilných klasov a s vinicami plnými prvotriedneho hrozna. Neoddeliteľnou súčasťou filmu, a vlastne hlavným diváckym lákadlom, sú nekonečné gladiátorské súboje. Ich koordináciu viedol Phil Nelson. Ako sám potvrdil, tréningový program hercov vraj dosť pripomínal „skutočný“ výcvik gladiátorov. Riedly Scott vstúpil do kinematografie, ako inak, historickým filmom. Súperi (The Duellists, 1976) rozprávali o konflikte dvoch mužov, inscenovanom na pozadí napoleonských vojen. Prepracované psychologické zázemie postáv i vyznenie filmu ako určitej metaforickej poznámky na tému neznášanlivosť, radí Súperov ku špičke žánru, pričom je táto príslušnosť určená prevažne vonkajšími znakmi.
„Existuje množstvo písomností o Rímskom impériu, ale zároveň aj množstvo otázok, čo je historicky presné a čo sú len dohady. Práve preto som uprednostnil vykreslenie ducha doby pred striktným dodržiavaním faktov. Veď sme koniec koncov vytvárali fikciu, nie sme archeológovia,“ konštatuje Scott. Gladiátor pôsobí skôr ako zábavná kapitola dejepisu preferujúca akciu a idealizovaných hrdinov. Najväčšmi pripomína fantasy. Ibaže škriatkov a čaro dejnice nahradili intrigy a úklady psychopatickej osobnosti. Tou je cisárov syn Commodus. Zlo s tvárou neviniatka, ktoré dá do pohybu kolotoč konšpirácie a vrážd. Dobro stelesňuje idealistický bojovník Maximus. Akýsi Rambo s mečom. Ten dáva svoje schopnosti do služby demokracie. I keď sa to nezdá, happyend opäť zvíťazí. Lebo históriu možno interpretovať aj ako rozprávku. Hoci ako brutálnu. Parafrázujúc Commoda nám Scott tentokrát poskytol najmä hry. Vzhľadom na jeho reputáciu sa, hádam, v ďalšom diele dočkáme aj chleba.
Autor (1976) je pracovník Slovenského filmového ústavu
Gladiátor (Gladiator, USA, 2000) Réžia: R. Scott, Kamera: J. Mathieson, Scenár: D. Franzoni, J. Logan, W. Nicholson, Hudba: H. Zimmer Hrajú: R. Crowe, J. Phoenix, R. Harris, O. Reed, D. Javobi. C. Nielsen
