Tichý labužník teroru

Jill Carrollová, Nigel Watson-Clark, Lungnila Elizabeth, Marina da Silva Souza, Rubaiya Sayeedová. Mená len niekoľkých ľudí, ktorí dotvárajú skupinu obetí únosov. Pochádzajú z odlišných krajín a táto skupina je jedinou spoločnou črtou, ktorá ich spája. Skupina sa stále zväčšuje a jej rozrastanie sa priam odzrkadľuje rozvoj novej svetovej kultúry. Kultúra únosov je tichým labužníkom na teroristickom poli. Stáva sa mediálnou témou číslo jeden a je prítomná takmer na všetkých kontinentoch. Jej prítomnosť v súčasnej dobe nie je vôbec náhodná a aj keď súvisí s rozdielnymi skutočnosťami, v konečnom dôsledku je vedľajším produktom súčasného svetového diania. Najbezpečnejší spôsob hrania nebezpečnej hry Irak: Začiatkom roka bola unesená americká novinárka Jill Carrollová. Stala sa 31. novinárkou unesenou v Iraku od začiatku irackej vojny v marci 2003. Na videokazete, väčšinou jedinom spojovacom článku, apelovala na Američanov, aby sa zasadzovali za prepustenie irackých žien zadržiavaných v Iraku medzinárodnými silami pod vedením USA. Bagdad, 25. január. Päť irackých väzenkýň spojených s prípadom Carrollovej bolo prepustených na slobodu z americkej väzby. Konečný termín vypršal bez toho, aby boli zverejnené podrobnosti o osude novinárky. Skupina Reportéri bez hraníc tvrdí, že päť zo šiestich novinárov unesených z ulíc Iraku je neskôr prepustená bez ujmy. Každým uzlíkom na línii tohto „trendu“ sa však vytvára podvedomie strachu z neustálej prítomnosti únosov. Basra, druhé najväčšie iracké mesto, je relatívne pokojnou oblasťou v porovnaní s niektorými inými časťami krajiny. Aj v Basre boli začiatkom tohto roka unesení dvaja muži, ktorí sú zamestnancami macedónskej upratovacej spoločnosti a ktorí pracovali na letisku v Basre. Ich únoscovia požadovali za ich prepustenie výkupné vo výške milión dolárov. Predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný, však odmietol uviesť, akým spôsobom sa rukojemníci dostali na slobodu, ani to, kde sa v čase prepustenia nachádzali. Preto v početnej prítomnosti súčasných únosov sa čoraz častejšie objavujú názory, že unesený je rovnako aktérom činu. V anarchii, v ktorej sa zmieta Irak od Američanmi vedenej invázie v roku 2003, už bolo vo vojnou zničenej krajine unesených viac ako 200 cudzincov a tisíce Iračanov. Napriek všetkému aj v tomto chaose vidno istú pravidelnosť. Američania sú cieľmi únosov kvôli jedinému – kôli možnosti uplatniť si svoje nároky a naplniť požiadavky. Časom sa už v overenom spôsobe teroru podľa (zaužívaného) receptu upustilo od žiadania peňazí. Pochopili, že účinnejšie je rokovanie o moci než o prostriedkoch. A teda v pustej púšti bezprávia a absencie pravidiel, bez možnosti kontrolovať či riadiť. Macedónsko má v Iraku 32 vojakov nasadených v rámci medzinárodnej koalície. Jeho príklad však dokazuje, že „trend“ nového fenoménu sa uchyľuje k manipulácii s malými pešiakmi. Ovládajú sa jednoduchšie a ich častejšia prítomnosť je popri tiahnutiu na veľké mlyny oveľa alarmujúcejšia. „No mental freedom“ „Môj rozsudok je výsledok nedostatku príležitostí v Brazílii,“ tvrdí brazílsky únosca Celio Marcelo da Silva. Jeho príbeh sa odohráva v Sao Paule, meste, kde vily a privátne letné sídla prekrývajú obrazy favel – chudobných slumov, ktorých prítomnosť robí zo Sao Paula najviac najnevyváženejšu spoločnosť sveta. Da Silva priznáva: „Jedného dňa vstanete a rozhodnete sa urobiť so svojím životom niečo. Musíte. Urobíte čokoľvek, únos je najbližším riešením. Ide o núdzové východiská. Univerzálny spôsob boja proti únosom preto stráca v Brazílii svoje opodstatnenie. Stratégie súčasných únoscov sú rozličné a s každým prípadom sa vyvíjajú. Úsilie riešiť tento nežiaduci riešiť je o to potrebnejšie, že bremeno sa stáva neúnosným aj kvôli tomu, že únosom sa porušuje základné ľudské právo. V Brazílii sa stáva módou všetko, čo je nesprávne. Začalo to biznismenmi, neskôr ich ženami a deťmi, dnes sa ocitli v terči brazílski futbalisti. Únosy a narastajúca vlna teroru sú v Brazílii horúcim zemiakom, ktorý krajina ešte dlho nestrávi. Haiti: únosy sa stali nočnou morou denných štatistík. Občianska vojna priniesla so sebou okrem iného aj čísla presahujúce 162 prípadov únosov počas jedného mesiaca. Nasledujú mnohé zámery a predchádzajú rovnako početným cieľom. Novodobá kultúra v bojazlivom svete sa stáva riešením sporov na každé použitie. Únosy môžu byť samé osebe východiskom, ale i olejom zámerne liatym do ohňa. Rovnaká vec: ak sa politicky motivované únosy v Iraku objavujú na titulných stranách novín na celom svete, v Kašmíre sú na dennom poriadku. Pre mnohých bol únos 23-ročnej Rubaiyi Sayeedovej rozbuškou kašmírskeho konfliktu. Dcéra novozvoleného indického ministra vnútra bola unesená skupinou Jammu Kashmir Liberation (JKLF) a vykúpená prepustením piatich vojakov. „Rubaiya sa nestretla so žiadnymi sympatiami. Po jej prepustení sa konala verejná oslava v uliciach Srinigaru. Každý bol na strane ozbrojencov,“ poznamenáva novinár Aasha Khosa. Preberanie pochodne Únos napriek všetkému získava na obľube. Je efektívny, ľahko uskutočniteľný a tým aj obávaniahodný. Vytvára pocit strachu bez priamej konfrontácie a nasadenia. S jedlom rastie chuť a v prípade únoscov odhodlanie. Zdá sa preto, že ich čin je istým dosiahnutím určitého zámeru. „To, že majú peniaze, môžete zistiť podľa toho, ako sa obliekajú,“ tvrdí mladík, ktorého skupina unášala ľudí a nútila ich vyberať niekoľko dní svoje denné účty. Nigéria: unesený pracovník ropných polí prepustený. Spolu s ďalšími tromi zamestnancami v Nigérii bol Nigel Watson-Clark unesený ozbrojencami neznámej skupiny, ktorej zámerom bolo požadovať viac kontroly nad ropnými zdrojmi. Niekoľko dní po únose boli rukojemníci prepustení. Čin únoscov vládne zložky, samozrejme, odsúdili, no napriek všetkému vyvolal diskusiu, ktorá mala viesť k prehodnoteniu kontroly ropných polí v Nigérii. Pôvod skupiny zostáva neznámy, cieľ sa však – podobne ako v iných, práve sa odohrávajúcich prípadoch – dosiahol. Popri rozmanitosti samotných únosov ich riešenia akoby ešte vždy unikali. Zlo vraj plodí zlo. Možno preto stačí len usporiadať tú správnu stranu tejto rovnice. Autor je publicista