Bezprecedentné udalosti, ktoré sa 11. septembra 2001 odohrali v USA, predstavujú, podľa názorov politikov i bezpečnostných expertov, medzník vo vývoji medzinárodnej bezpečnosti. Nemilosrdnou symbolikou poznamenávajú prvý rok 21. storočia. Komentáre v tiesnivej atmosfére smrti mnohých nevinných, nič netušiacich ľudí sú smutné a silno poznamenané emóciami. Terorizmus ako sociálny fenomén však nie je novým javom. Mimoriadne dynamickým vývojom prešiel najmä v súvislosti so vznikom a zánikom bipolárneho bezpečnostného usporiadania sveta. Novým sa však stala neočakávaná masívnosť jeho ničivej sily.
Po pomste špirála násilia
V súvislosti s masovosťou teroristických činov proti objektom WTC a Pentagonu sa pozrime na terorizmus pohľadom sociologickej teórie, ktorá sa pri analýze bezpečnostnej problematiky doteraz, žiaľ, menej používala. Terorizmus predstavuje zo sociologického pohľadu sociálnopatologický jav, ktorý súvisí so zneužívaním násilia voči jednotlivcom a skupinám. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je bolesť a jej hrozba. Zahŕňa širokú škálu prejavov – od osamotených činov jednotlivcov, cez aktivity malých či väčších skupín, až po vysoko usporiadanú činnosť organizácií a inštitúcií, vrátane štátov. Jeho motívmi sú najčastejšie politické pohnútky, ale ide aj o ekonomické, sociálne, etnické, či náboženské dôvody. Patria medzi ne aj individuálne prejavy, ktoré sa často spájajú so psychickými poruchami.
Podobne rozmanité sú aj zámery a ciele terorizmu – od snáh poukázať na problémy jednotlivcov či skupín a upútať pozornosť verejnej mienky, cez zastrašovanie určitých osôb či skupín obyvateľstva, až po úsilie o destabilizáciu a ochromenie štátov či zjavné pokusy o uchopenie moci v nich. Teroristický akt je teda len výnimočne osamoteným a náhodným činom. Spravidla býva prepojený so sociálnopatologickými, ale aj inými sociálnymi, javmi a procesmi a súvisí s určitým vývojom a konkrétnou politickou i sociálno-ekonomickou situáciou, ako aj spoločenskou (kultúrnou) atmosférou.
Čím je dosah teroristickej akcie väčší, tým viac pozornosti sa musí venovať analýze jej príčín i súvislostí a opatreniam, ktoré by ich mali v budúcnosti znemožniť, či aspoň odvrátiť. Do popredia reakcie na terorizmus sa preto nesmie dostať snaha o pomstu, ktorá vo svojej historickej krutosti postihuje najčastejšie nevinných ľudí. Vhodné nie je ani vyvolávanie atmosféry napätia a hrôzy. V nej sa totiž, paradoxne, nielen dáva za pravdu teroristom, ale vytvára sa aj priestor pre sily, ktoré môžu deformovane stupňovať špirálu násilia.
Padol mýtus o nedotknuteľnosti USA
Medzi prvými hodnoteniami teroristických aktov v New Yorku a Washingtone boli v popredí závery o veľkom zlyhaní amerických spravodajských služieb. Spravodajská komunita USA patrí k elitným špičkovým zložkám pôsobiacim v tejto oblasti. Má k dispozícii technologickú vybavenosť, ktorá je iným spravodajským službám nedostupná. Disponuje aj obrovským rozpočtom, ktorého presnú výšku je ťažké stanoviť, pretože niektoré položky sa nachádzajú aj v rozpočtoch rezortov (úradov), ktoré so spravodajskou činnosťou zdanlivo nemajú nič spoločné. Ako sa však ukázalo, ani technická prevaha, ani finančné zdroje nedokázali spoľahlivo ochrániť krajinu pred doposiaľ nevídaným teroristickým útokom.
Poznávanie sveta tajnými službami je na začiatku 21. storočia sofistikovanou činnosťou založenou na veľkom množstve poznatkov získavaných rozličnými spôsobmi, ktoré sa s využitím najnovšej výpočtovej techniky ďalej spracovávajú. Spája sa i s precízne prepracovanou metodikou analýzy. No tak ako v ktorejkoľvek inej oblasti ľudského poznania, sú aj poznatky tajných služieb usporiadané do špecifického precízneho systému neúplné a relatívne. Ani najdokonalejšia špionáž nie je schopná poznať všetko a navyše sa z nej nedá vylúčiť zlyhanie technických prostriedkov či ľudského faktora. Práve v oblasti boja s terorizmom sa za každým novým poznatkom môže skrývať nielen viacero nových otázok, či dokonca hypotéz, ale rovnako dezinformácia.
Zo sociologického pohľadu na problém terorizmu treba poznamenať, že zlyhanie amerických spravodajských služieb bolo spojené okrem iného aj s ich pohľadom na súčasný svet. Precenenie technických prostriedkov spravodajskej služby a úsilie finančne zainteresovať ľudské zdroje na získavaní informácií neumožňujú dostatočne hlboko preniknúť do zložitej a mnohostrannej siete sociálno-ekonomickej, politickej, etnickej, náboženskej a inej diferenciácie súčasného sveta. Svoje tu zohráva i pestovanie pocitu výnimočnosti USA ako jedinej superveľmoci, no aj rozličných tradícií odstrašovania. Nová éra bezpečnosti, ktorá sa začala tak krvavo, je poznačená predovšetkým tým, že padol mýtus o bezpečnosti a nedotknuteľnosti USA. Tento pád je súčasne varovaním, že silou sa nedajú riešiť všetky problémy.
Riešenie nielen vojenské
Nedeliteľnosť bezpečnosti sa kruto ukázala aj v tomto prípade. Napriek tomu, že analytici už roky poukazujú na výraznú zmenu pomeru medzi vojenskými a nevojenskými bezpečnostnými hrozbami, dodnes sa preferuje vojenský, prípadne policajný prístup k riešeniu bezpečnostných problémov v medzinárodných i vnútroštátných rozmeroch. Štátne mašinérie nielen veľmocí, ale i menších štátov, zrejme pod vplyvom pôsobenia vojenskopriemyselného komplexu a viacerých nadnárodných ekonomických zoskupení, ktoré sú s ním spojené, naďalej vydávajú obrovské sumy na zbrojenie, ktoré sú od roku 1999 v celosvetovom súčte už vyššie, ako boli pred ukončením studenej vojny. Veľa štátov sa vydáva na cestu budovania malých profesionálnych armád, ktoré sa vyzbrojujú novými zbraňami a vojenskou technikou vyžadujúcou veľké finančné náklady. Náklady na malé profesionálne armády sú v personálnej oblasti asi menšie ako na väčšie armády budované na základe všeobecnej brannej povinnosti. No celkové náklady na moderné armády, najmä v dôsledku ich technologicky kvalitnejšieho vyzbrojenia, sú vyššie a v budúcnosti majú ešte narastať.
Terorizmus sa však objavuje nielen voči USA a jeho spojencom v NATO či iným paktom, ale znepokojuje celé ľudstvo. Zápasia s ním aj v Číne, Indii, Rusku i v Japonsku – aby sme spomenuli aspoň tie najľudnatejšie štáty, ktoré sú mimo týchto vojenských zoskupení. Riešenie tohto problému nemôže mať len vojenský rozmer. Nebude postačovať ani to, ak v ňom prevážia opatrenia policajného charakteru. Bez spojenia so sociálno-ekonomickými a inými krokmi v ďalších sférach spoločenského života nie je možné očakávať výraznú zmenu v bezpečnosti sveta, najmä pri znižovaní a odstraňovaní nevojenských hrozieb bezpečnosti.
Problém celého ľudstva
Globalizácia ako veľmi protirečivý prvok spoločenského vývoja mení aj charakter bezpečnosti sveta v celku i v jeho rozmanitých detailoch. Musí získať aj kultivujúci rozmer, ktorý jej zatiaľ chýba. Globalizačné procesy nástojčivo a novým spôsobom zvýrazňujú nedeliteľnosť bezpečnosti, najmä v jej medzinárodnom rozmere. Preto boj proti terorizmu nie je možné považovať výlučne za záležitosť tej časti planéty, ktorá sa dnes pod vedením USA označuje za slobodný a demokratický svet, no na svoju existenciu a rozvoj potrebuje i jeho „zvyšok.
