Teória a realita o školnom

Vláda si v programovom vyhlásení stanovila podporovanie vedomostnej spoločnosti ako základný politický cieľ s vedomím jeho pozitívnych účinkov na budúci vývoj spoločnosti. Takýto program je samozrejme úplne v poriadku, a to aj v súvislosti s naším členstvom v Európskej únii, či s tzv. Lisabonskou stratégiou. Na splnenie tejto úlohy bola na úseku vysokého školstva prijatá novela vysokoškolského zákona, ktorou sa okrem iného zaviedlo spoplatnenie dennej formy vysokoškolského štúdia. Predtým zákon poznal inštitút „školné“ určený len verejnou alebo štátnou vysokou školou z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia. (Ne)férové školné Novelizovaný zákon však zaviedol školné pre študentov, ktorí študujú súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov, poskytovaných verejnou alebo štátnou vysokou školou v tom istom stupni. To isté sa týka tých, ktorí sa opätovne zapísali na štúdium ďalšieho študijného programu v príslušnom stupni po prerušení štúdia. V celkovej dobe štúdia sa pritom zohľadňuje aj doba, počas ktorej bol ten-ktorý študent zapísaný na verejnej alebo štátnej vysokej škole v niektorom zo študijných programov príslušného stupňa vysokoškolského vzdelávania. Každý, kto si prečíta hoci len časti analyzovanej novely vysokoškolského zákona, musí skonštatovať, že novela je značne neprehľadná a neposkytuje jasné odpovede. Potvrdzujú to aj praktické problémy v každodennom živote, pretože každá vysoká škola si vysvetľuje jej ustanovenia po svojom. Hlavným problémom nie je ani tak to, že vláda porušila svoj záväzok z programového vyhlásenia nespoplatniť dennú formu vysokoškolského vzdelávania, ale skôr spôsob, akým sa školné zaviedlo. Niektorí študenti odmietli zaplatiť školné a pokiaľ sa situácia bude naďalej vyvíjať takýmto smerom, je možné, že sa viacero z nich rozhodne so školami súdiť. Okrem toho na prelome marca a apríla 2008 vznikla občianska iniciatíva dotknutých študentov „(Férové) školné… (?!)“, ktorí nesúhlasia so súčasným spôsobom vyberania školného jednotlivými fakultami. Na webovej stránke iniciatívy je možné nájsť otvorený list študentov proti doterajšiemu spôsobu vyberania školného adresovaný príslušným miestam, informácie o spôsobe vyberania školného jednotlivými fakultami, jeho výšku, vzájomné rady a aj opis niektorých konkrétnych prípadov. Školy zákon nerešpektujú Podľa listu sú s vyberaním školného spojené viaceré problémy. Väčšina vysokých škôl si napríklad nesplnila svoju zákonnú povinnosť o zverejnení výšky školného najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok. Tiež nie je možná zmena podmienok štúdia v priebehu roka, keďže študenti neboli pri zápise – a ani neskôr – dostatočne informovaní. V niektorých prípadoch došlo k porušovaniu vnútorných predpisov vysokých škôl, v ktorých je jednoznačne stanovený spôsob a termíny splatnosti školného. V rozpore s tým boli študentom písomne oznámené iné podmienky. Na niektorých školách musia platiť školné aj študenti, ktorí sa len zapísali na štúdium, ale nenastúpili, alebo aj študenti, ktorí si v polovici akademického roka štúdium prerušili. Retroaktívne sú postihnutí aj študenti, ktorí štúdium zanechali dávno pred nadobudnutím účinnosti príslušného zákona a boli prijatí na bezplatné študijné odbory. Okrem toho platenie postihuje aj nadaných študentov, ktorí stíhajú súčasne študovať na dvoch vysokých školách v plnom nasadení a nezostáva im voľný čas na získanie finančných prostriedkov. Odpoveď ministerstva školstva na otvorený list iniciatívy iba vysvetľuje právnu úpravu a poukazuje na všeobecné možnosti študentov odvrátiť povinnosť zaplatiť školné. Ministerstvo však prisľúbilo, že vykoná kontroly na vysokých školách, či bol dodržaný zákon. Iniciatíva „(Férové) školné… (?!)“ preto zorganizovala pred parlamentom protestné zhromaždenie a rozbehla petičnú akciu za zastavenie vyberania školného a nápravu súčasného stavu. Študenti chcú podniknúť aj ďalšie kroky, aby zabránili vyberaniu školného na báze retroaktivity. A možno sa v tomto smere dostane k slovu aj ústavný súd. Autor je právnik a vysokoškolský učiteľ