Kamery, ktoré podujatie majstrovsky snímali (od dirigenta, jednotlivých hráčov orchestra cez tanečníkov až po publikum), ukázali, že celá obrovská stráň parku bola zaplnená najprv sediacimi, podstatne ďalej stojacimi a na bočným stráňach na tráve postávajúcimi alebo sediacimi Viedenčanmi. Ako hudobný kritik síce nemám rád takéto masovky (diváci nachádzajúci sa niekoľko sto metrov od koncertného pódia mali asi menší zážitok než diváci televízneho prenosu, ktorý vraj snímalo 60 televíznych spoločností), ale ako bývalý osvetový pracovník oceňujem predovšetkým nenásilný výchovný efekt koncertu.
Jeho repertoár sa trocha ponášal na náš letný festival Viva Musica (v názve ktorého organizátori tvrdošijne vynechávajú povinný člen LA uprostred jeho názvu). To znamená, že popri hodnotných no značne populárnych skladbách (Poloneza z Eugena Onegina, Borodinove Polovecké tance, Tanec hodín z Ponchielliho opery La Gioconda) odzneli síce takisto známe, no náročnejšie ukážky, ako Debussyho prelúdium More či Tanec siedmich závojov zo Straussovej Salome. Popri Tanci perzských dievčat z Musorgského Chovančiny baletná zložka Štátnej opery spestrila aj Debussyho spomínaný opus, pričom tanečníci sa producírovali v plytko napustenej fontáne a ich tanec ozvláštňovalo farebné svietenie i použitie laserových lúčov. Teda akási pôsobivá šou, ibaže v porovnaní so zahajovacím a finálnym ceremoniálom londýnskej olympiády menej gýčovitá a predovšetkým mnohonásobne lacnejšia.
Tak ako u nás v letných mesiacoch dokážu Bratislavčania rôznych generácií zaplniť Hlavné námestie počúvajúc aj inú hudbu než tú, ktorú im dennodenne vnucujú masmédiá a ohlupujúca reklama, tak aj vo Viedni, predpokladám, že väčšina prítomných nechodieva pravidelne na koncerty do Musikvereinu, ale tentoraz spojila príjemné s užitočným a v letný podvečer v krásnom prostredí si vypočula aj klenoty vážnej hudby.
Neviem, či medzi onými šesťdesiatimi televíznym stanicami bola aj STV. Nechám sa prekvapiť, či azda záznam koncertu neodvysiela aspoň niekedy v zimných mesiacoch. Ak sa tak nestane, je to len ďalší dôkaz toho, že ešte stále neposlúchame správne heslo dogmatika Zdenka Nejedlého „s lidem výš: a smerujeme k jeho pravému opaku (s lidem níž).
Úvodné foto: www.sommernachtskonzert.at
