Tatry pre ľudí alebo pre biznis? (1)

Konflikt medzi záujmami zástancov trvale udržateľného využívania Tatranského národného parku (TANAP), vrátane ochrany prírody, na jednej strane a zástancami ich intenzívneho ekonomického využívania narastá. Vláda má schváliť nové rozdelenie Tatier na zóny s rôznou intenzitou zásahov. Štátni i neštátni ochranári a štátni lesníci však predkladajú rozdielne návrhy. Aké je možná budúcnosť Tatier? Pôvodným zámerom zakladateľov TANAP-u bolo založiť klasický národný park s rozsiahlou bezzásahovou zónov v lesných ekosystémoch. Takúto predstavu podporovali aj uznávaní lesnícki odborníci. Tá však narážala a naráža na silný odpor zástancov intenzívneho hospodárenia na území Tatier. Aj časť lesnícky orientovaných odborníkov s dobrým úmyslom presadzovala na základe vtedajších poznatkov lesnícke zásahy s cieľom rekonštruovať lesy. Ani v súčasnosti časť lesníckych odborníkov neakceptuje vývojovú samostatnosť lesných ekosystémov vo Vysokých Tatrách. V Poľsku sa pritom podarilo odolať tlakom a tamojší národy park je podľa pôvodnej koncepcie klasický s rozľahlou bezzásahovou zónou. Klasický národný park Klasický národný park podľa kritérií IUCN musí obsahovať bezzásahovú zónu so zodpovedajúcou výmerou. V prípade TANAP-u by bezzásahová zóna mala tvoriť aspoň 50 percent celkovej výmery. V nej sú vylúčené zásahy, ktoré narušujú prírodné procesy, vrátane výstavby, lesníckych zásahov a poľovníctva. Bezzasahová zóna je zvyčajne prístupná pre turistov. V jej okolí je nárazníková zóna, ktorá má tlmiť vplyvy hospodársky využívaného okolia na bezzásahovú zónu. V nárazníkovej zóne treba intenzívne lesnícky zasahovať. Súčasťou národných parkov sú aj hospodárske zóny so zástavbou a s intenzívnym využívaním lesa. Na území klasických národných parkov je vylúčené akékoľvek používanie pesticídov. Koncepcia vychádza z vedecky a skutočnosťou overeného názoru, že ide o dynamicky sa vyvíjajúci ekosystém s prirodzenou schopnosťou samoregulácie. Lesy sa milióny rokov vyvíjali a existovali bez lesníckych zásahov. Dokázali sa adaptovať na zmeny klímy a chemizmu atmosféry. Čím je les viac vzdialený od svojho prirodzeného stavu (aj lesníckymi zásahmi), tým sa v ňom vyskytuje viac kalamít. Ich úlohou je vrátiť les do prirodzenej dynamickej rovnováhy. Správnosť tejto koncepcie je všeobecne akceptovaná širším spektrom odborníkov na ochranu prírody a multidisciplinárny výskum lesných ekosystémov, vrátane progresívne orientovaných lesníkov na Slovensku, v Európe aj inde. Tato koncepcia je tradičná pre Slovensko a Európu. Koncepciu klasického národného parku zohľadňuje návrh zonácie TANAP-u, vypracovaný Správou Tatranského národného parku. Zelený les bez mŕtvych stromov Táto koncepcia je presadzovaná zástancami intenzívneho hospodárenia na území a časťou lesníckej verejnosti, ktorá neakceptuje vývojovú samostatnosť lesných ekosystémov. Až od roku 2003 začala správa národného parku uplatňovať koncepciu klasického národného parku s bezzásahovou zónou. Tento prístup však naráža na silný odpor Štátnych lesov TANAP-u. Tie presadzujú koncepciu „zeleného lesa bez mŕtvych stromov“. Tá vychádza z názoru, že lesníci musia usmerňovať prírodné procesy, lebo lesné ekosystémy nie sú schopné prispôsobiť sa rýchlym ekologickým zmenám a spochybňuje ich samoregulačnú schopnosť. Jediné riešenie vidí v lesníckych (ťažbových) zásahov na celom území národného parku s výnimkou strmých balvanitých alebo zamokrených svahov. V prípade, keby lesníci prestali zasahovať, les zanikne alebo dlhodobo resp. trvalo prestane plniť svoje ekologické funkcie. Zástancovia tohto prístupu pokladajú ťažbu dreva a jeho odvoz z porastov za viac-menej ekologicky neškodnú alebo prospešnú činnosť. Ide o ľudí prevažne priamo alebo nepriamo závislých od ťažby dreva alebo štátnych dotácií v rámci rezortu pôdohospodárstva. Po vedeckej stránke sú viac-menej orientovaní regionálne a pracujú najmä v odbore lesníckych vied. Často neakceptujú poznatky alebo názory odborníkov z iných vedeckých oblastí, lebo si myslia, že lesu rozumejú len ľudia s lesníckym vzdelaním. Ak zástancovia tejto koncepcie súhlasia s ponechaním určitého územia na samovývoj, po poškodení porastov vetrom alebo hmyzom presadzujú zásahy aj v pôvodne bezzásahovom území. Štátne lesy navrhli zonáciu TANAP-u podľa tejto koncepcie. V podstate nepočítajú s ponechaním lesa v navrhovanej jadrovej zóne národného parku. Po asi 50-ročnom uplatňovaní tejto koncepcie môžeme vidieť jej dosah na lesy v národnom parku. Lesníci: umelo vytvoríme „prirodzený“ les Smrekový les sa vyvíja v troch štádiách: dorastanie, optimum a rozpad. Pre štádium rozpadu je typické odumieranie stromov účinkom vetra a podkôrneho hmyzu a, samozrejme, aj vznik kalamít. Ak ponecháme les na samovývoj, skôr či neskôr sa v ňom zákonite vyskytnú kalamity. Pre zástancov koncepcie „zeleného lesa bez mŕtvych stromov“ to znamená lesnícke zásahy. V TANAP-e sa takto postupne ukrajovalo a ukrajuje z pôvodne bezzásahového územia (prírodných rezervácií). Akv ňom vznikli kalamity, boli zvolané komisie, ktoré spravidla povolili ťažbu kalamitného dreva. A tak postupne zanikli všetky bezzásahové územia a prírodné rezervácie. Užšie zameraní lesníci sa na les dívajú staticky a neuvažujú o jeho cyklickej dynamike. Podľa nich v prírodných rezerváciách alebo v jadrovej zóne národného parku má mať les výškovo a hrúbkovo diferencovanú štruktúru. Lenže minimálne dve štádiá prírodného lesa nezodpovedajú takýmto predstavám. So statickým uvažovaním časti lesníkov súvisí aj predstava, že lesníckymi zásahmi vytvoria štruktúru lesa blízku prírodnému a takýto les potom pripravia na jadrovú zónu národného parku, lebo ho nebudú postihovať kalamity. Navrhujú umožniť v časti budúcej jadrovej zóny lesnícke zásahy s tým, že keď bude les pripravený, zásahy sa zakážu. Les sa však vyvíja dynamicky, navyše v nárazníkovej zóne je viac vystavený pôsobeniu vetra a podkôrneho hmyzu. Práve v takýchto porastoch je zvýšená pravdepodobnosť vzniku kalamít. Je preto málo pravdepodobné, že by niekedy lesníci mohli takýto les odovzdať do jadrovej zóny. Rozdeľovanie ekosytémov má negatívny vplyv na viaceré vzácne a chránené živočíchy a rastliny. Rozdeľované ekosytémy sú aj zraniteľnejšie voči vonkajším faktorom. Ochrana lesa v takýchto ekosystémoch je veľmi problematická. Tisíc živočíšnych druhov na meter štvorcový V TANAP-e sa intenzívne ťaží kalamitné drevo. Intenzita odumierania lesa a objem kalamitného dreva neustále stúpa. Užšie lesnícky zameraní odborníci tvrdia, že hlavnou príčinou je pôsobenie imisií a klimatické zmeny. Práve úsilím o zastavenie odumieranie lesa zdôvodňujú potrebu čoraz väčšej ťažby kalamitného dreva aj v prísnych rezerváciách. Les však funguje ako systém založený na kolobehu odumretého rastlinného (drevného) materiálu, jeho odumretí, premene a transferu do pôdy a vody. Mŕtve a popadané drevo má v produkcii lesa obrovský význam. Okrem uvoľňovania živín mŕtve a rozkladajúce sa drevo zadržiava vodu. Na dotyku so zemou vytvára priaznivejšiu mikroklímu (čo má význam najmä v suchých obdobiach roka) a toto všetko vytvára vhodné podmienky pre tamojšie rozkladače (baktérie a huby) a detritovory (živočíšnych konzumentov mŕtvej hmoty). V lesnej pôde mierneho pásma môže žiť veľké množstvo baktérií, húb a okolo tisíc živočíšnych druhov na meter štvorcový, pričom kvantitatívne zastúpenie niektorých skupín môže byť veľmi vysoké. Odstránením drevnej hmoty dôjde nielen k rapídnej strate organických látok existenčne dôležitých pre život týchto skupín organizmov. Pri manipulácii s ňou a vyťahovaní z plôch dôjde k narušeniu štruktúry a porozity pôdy a tým aj k zničeniu vrstvy, kde malé živočíchy požierajúce rozkladajúce sa drevo žijú. Ťažba dreva môže viesť k postupnej degradácii lesnej pôdy. Tento vplyv je výraznejší tam, kde sa viac ťaží. No a negatívny vplyv je výrazne zväčšovaný účinkom imisií. (Pokračovanie v budúcom čísle) Autor je lesník, pracuje v Ústave ekológie lesa SAV