Niekdajší štátny tajomník ministerstva školstva (1992-1994) Jozef Tarčák sa bránil v diskusnej relácii STV O päť minút dvanásť ako lev. Zmiešal dokopy hrušky s jablkami podľa starého receptu: keď kohosi usvedčia z klamstva, tak mu ľudia neuveria ani vyloženú pravdu. V každom prípade existujú svedkovia Tarčákovho vyhlásenia po príchode do budovy parlamentu, že terajší šéf Fondu detí a mládeže (FDM) Martin Kugla asi sotva príde na prerokovávanie novely zákona o tejto inštitúcii, pretože ho polícia zadržala v súvislosti s nezákonným prechovávaním drog. Hádam mal terajší poslanec za HZDS telepatie, že v prechádzajúcu noc sa dvaja muži pokúsili vložiť do Kuglovho auta vrecúška so záhadným bielym práškom, ale jeho videnie (či skôr informácie) neboli natoľko aktuálne, aby ho stihli upozorniť, že sa tento zámer o diskrimináciu nepodaril. Iste, toto všetko môžu byť iba vykonštruované dohady a preto Tarčák tvrdí, že Kugla klame. Avšak tieto argumenty využil na to, aby zastrel iný, podstatne zásadnejší problém: absurdné gazdovanie predchádzajúceho vedenia FDM s miliardovým majetkom po SZM, ktorý má slúžiť všetkej mládeži a nie iba niekoľkým rýchlo kvaseným zbohatlíkom. Bývalý druhý muž rezortu školstva má síce pravdu, že sa väčšina prenájmov lukratívnych hotelov mládeže uzavrela počas krátkej Moravčíkovej vlády. Ale „zabudol“ dodať, že o tom nerozhodovala vláda, no FDM. Pritom predsedom jeho predstavenstva bol René Bábela, ktorý predtým pôsobil ako riaditeľ sekretariátu štátneho tajomníka svojho priateľa – Tarčáka. Podpredsedom nebol nik iný ako vtedajší šéf Hnutia mládeže za demokratické Slovensko Patrik Lutter. Pod každým rozhodnutím figurujú ich podpisy. Vládny kabinet mohol akurát parlamentu navrhnúť ich odvolanie. Nestihol to. Žiaľ, lebo turecké hospodárenie s mládežníckym majetkom veselo pokračovalo ďalšie štyri roky.
