Čo iné môže Šeliga, ak nechce, aby aj on bol primaľovaný na papundekle študentov (ak by nebodaj nejaké nové slušné Slovensko išlo do ulíc)? Máva svojimi dvanástimi hlasmi a vyzerá neobyčajne principiálne, lenže iné mu nezostáva. A teraz počty: 53 + 17 + 13. Prvé číslo je viac-menej isté, veď rozhovor medzi Matovičom a Kollárom „nebol márny“, možno si tie diplomovky navzájom zhodnotili. 17 stojí – ústami posledného križiaka – za svojím Borisom ako jeden muž. No a tých Sulíkových 13 tiež musí trochu dupať, aby sa nepovedalo, že nie, ale Sulík určite „túto vládu“ nepoloží. Povedal lapidárne, aký je rozdiel medzi postojom k Dankovi a ku Kollárovi: „ rozdiel je v tom, že vtedy sme boli v opozícii a teraz sme v koalícii“. Aby sme nezabudli na číslo 12 toho principiálneho študentského vodcu – bez neho to bude 83. Samozrejme, nič také nehrozí, ale pohroziť musí. A zopakujem – je to celé taľafatka a morálny gýč. Boris zrel tam, kde išlo často o život. A kým iní voňajú fialky odspodu, on je predsedom parlamentu. Aj bude. Len by sme tie lektúry akademických prác mohli dostať všetky naraz, nech je to za nami.
No ale dobre, Šeliga by Kollára rád poslal za dvere, aj saskári, menovite poslanec Dostál. Igor Matovič Nápadovič ani nie, lebo ktovie, ako budeme čítať tých jeho diplomantov, ktorí sa priznávajú, že oni by teda tiež celkom nevedeli, ako v diplomovke citovať, keby nemali dobrého školiteľa. No a teraz toto: Boris Kollár nie je len osoba na čele parlamentu, on je zosobnením strany a tá za ním stojí. Preto odísť nemôže. Ak Šeliga naozaj s ním nechce sedieť za stolom, mal by ho prevrhnúť a hlučne odísť. No, tak určité…
Úvodné foto: Facebookova stránka J. Šeligu
