Takže, dovidenia v Habure

V Habure, dedinke na úplnom severovýchode Slovenska majú starostu komunistu. Ale hoci nie všetci obyvatelia sú tiež komunisti, silu nostalgických spomienok na „totalitnú minulosť“ u nich zvýrazňuje realita „kapitalistickej prítomnosti“. O chuti vrátiť sa o 21 rokov späť som tam nepočul od nikoho, lenže ani veľa dobrého na dnešné časy tamojší nepovedia. Niet sa čo čudovať. Najviac ich trápi nedostatok práce. Ľudia na pohľad chudobne nevyzerajú, ale o blahobyte nemôže byť ani reči. Ako mi sarkasticky povedal starší pán, prekvapilo ich, keď médiá začali hovoriť o nástupe krízy. Prekvapene sa pýtali: „A kedy vlastne bola konjunktúra?“ Asi najťažšie to znášajú dôchodcovia, ktorí naozaj nemajú z čoho „vyskakovať“. Plánovaný trinásty dôchodok im určite neprinesie luxus, veď v tomto kraji nikdy neboli vysoké platy, aj keď tunajší ľudia sa tvrdej práce nezvykli zľaknúť. Ale umožní im aspoň ako-tak prežiť. Aby boli menej závislí od svojich detí, ak tie prácu majú. Vyše 30-ročná Beáta ju má, ale nie tu. Za robotou sa odsťahovala do Humenného. Nie je jediná, no vracia sa sem. Aj preto, lebo ľudia si tu musia pomáhať. Solidarita pre nich nie je politickým, tobôž predvolebným heslom, ktoré ktosi zrazu vytiahol na obolamutenie voličov. V tomto kraji je solidarita princípom, ktorý pomáha prežiť. A nielen vo fyzickej rovine. „Nemôžeme myslieť iba na seba, aj keď teraz je na tom postavený celý svet,“ vysvetľuje mi domácu životnú filozofiu mladý živnostník. „Tento individualizmus nás zahubí. Prestávame sa správať ako ľudia, lenže ako možno vytvárať novú spoločnosť, ak spoločné budeme mať len to, že každý bude myslieť iba na seba?“ Za vyše tri hodiny, ktoré som v Habure strávil, som nepočul, že by sa niekto naozaj sťažoval, alebo dokonca nariekal. Členovia folklórneho súboru, v ktorom sa stretávajú všetky generácie, rozdávali neúnavne radosť a pohodu. Hneď ma zobrali medzi seba a ocenili, keď som zvládol aj ich „rusnácke“ piesne. Hoci majú ťažký život, politikov, ktorí medzi nich prišli v predvolebnom čase, žiadali len o jedno: aby na nich po voľbách nezabudli a aby sem prišli aj inokedy. Braňo Ondruš, kandiduje za poslanca NR SR za Smer-SD