Symfónia dvojitej morálky

Predseda Najvyššieho súdu Milan Karabín zverejnil prednedávnom svoj návrh, aby predsedov okresných súdov a krajských súdov nemenoval minister spravodlivosti, ale Súdna rada SR. Model menovania predsedov súdov ministrom je v Európskej únii viacerými štátmi akceptovaný a považovaný za plne zodpovedajúci požiadavkám právneho štátu. Existujú aj iné modely (napr. Maďarsko), avšak zhodne sa uznáva, že predseda súdu je funkcia na výkon štátnej správy, a nie sudcovskej rozhodovacej činnosti, do ktorej súdny funkcionár nesmie zasahovať. Podľa platného práva minister spravodlivosti vymenúva predsedov a podpredsedov krajských súdov, okresných súdov, špeciálneho súdu a (po dohode s ministrom obrany) vojenských súdov. Zastávam názor, že oprávnenie ministra spravodlivosti menovať súdnych funkcionárov netreba meniť. To nežiadali ani opoziční poslanci parlamentu. Ostro však kritizovali (najmä Daniel Lipšic) ministra spravodlivosti za to, že za predsedu Špeciálneho súdu (ŠS) a Krajského súdu v Nitre minister nevymenoval toho, kto sa vo výberovom konaní umiestnil ako prvý v poradí. Pán poslanec Lipšic asi trpí stratou pamäti, keď menovanie sudcu Michala Trubana – ktorý sa umiestnil v konkurze na druhom mieste – za predsedu ŠS označil za „ľudskú prízemnosť“ ministra Harabina. Pán poslanec zabudol, že to bol práve on, kto vo funkcii ministra spravodlivosti do platného práva presadil zmenu, t. j. oprávnenie ministra menovať za predsedu súdu jedného z prvých troch sudcov umiestnených v konkurze. Dokonca toto oprávnenie považoval za také dôležité a morálne opodstatnené, že ako podpredseda vlády pre legislatívu bol jednoznačne proti môjmu poslaneckému legislatívnemu návrhu na zmenu tohto stavu. Návrh, aby bol menovaný uchádzač, ktorý sa umiestni vo výberovom konaní ako prvý, ktorý som v parlamente podala dvakrát, vtedajšia vládna koalícia neposunula ani raz do druhého čítania. Aké má dnes poslanec Lipšic a všetci tí, ktorí trvali na oprávnení ministra menovať predsedu súdu z prvých troch v konkurze umiestnených sudcov, morálne právo kritizovať a odsudzovať zákonný postup ministra spravodlivosti? O dvojitú morálku nejde iba v uvedenom prípade; stačí si povšimnúť za vlasy pritiahnuté sociálne ladené, ale nesystémové legislatívne návrhy poslancov opozície, ktorých prijatie v minulom volebnom období by nikdy nepripustili. Dokonca prichádzajú s legislatívnymi návrhmi, ktoré v minulom volebnom období v komplexnejšom stupni prepracovanosti z dielne vtedajšej opozície vehementne odmietli. Ako príklad možno uviesť trikrát neúspešne predložené riešenie úžerníctva poslancom Ondriašom. Dnes s tým prichádza poslanec Lipšic – ten, ktorý riešenie tejto problematiky odmietal. Povedané slovami známeho slovenského publicistu: nie je to symfónia dvojitej morálky? Autorka je podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru NR SR