OMER
Čas, ktorý plynie od sviatku Pesach po sviatok Šavuot, je obdobím počítania omeru. Omer znamená doslovne snop jačmeňa. Bola to objemová miera prvých plodov z úrody jačmeňa, ktorá bola prinášaná do chrámu ako obeť. Až po obetovaní omeru sa smelo jesť z novej žatvy. Dátumom pre prinesenie omeru bol 16. nisan, druhý deň Pesachu. Od tohto dňa sa malo odpočítať sedem týždňov, než sa smela priniesť nová obeta. Tento päťdesiaty deň sa slávil ako sviatky Šavuot (sviatok týždňov). Dnes je praxou začať počítať omer na druhú pesachovú večeru. Štyridsaťdeväť večerov počíta človek doma a v synagóge sa odriekajú požehnania týkajúce sa omeru. Každý večer je zvykom vyhlasovať, koľký deň omeru nastal. Ako pomôcka sa používajú zdobené omerové kalendáre. O počítaní omeru sa hovorí, že spája fyzické oslobodenie (Pesach) s duchovnou slobodou, ktorú predstavuje prijatie Tóry na Sinaji (Šavuot). Celý čas omeru sa považuje za smútočné obdobie pre spojitosť s porážkou Bar Kochbovho povstania proti Rimanom a tiež je spomienkou na obete križiackych výprav v stredoveku. V období omeru tiež zúrila medzi žiakmi rabi Akibu morová epidémia, ktorej podľahlo veľa ľudí. Na znak všeobecného smútku za nevinnými sa nekonajú svadby, nestrihajú sa vlasy a ľudia sa vyhýbajú zábave.
LAG BA OMER
Lag ba omer je radostný deň uprostred smútočného obdobia. Ako aj hovorí názov sviatku, je to 33. deň rátania omeru (18. ijar). Slávi sa na pamiatku zázračného skončenia smrtiacej epidémie medzi žiakmi rabi Akibu. Preto sa tento deň slávi ako sviatok učencov, nevyučuje sa a sú zrušené všetky obmedzenia, ktoré platia v období omeru. Podľa inej tradície zomrel na Lag ba omer rabi Šimon bar Jochaj, domnelý autor knihy Zohar. V Izraeli sa konajú púte k jeho hrobke v Mejrone, kde sa ľudia bavia, tancujú okolo horiacich hraníc a deťom sa prvýkrát strihajú vlasy.
