V komorných výstavných priestoroch Poľnobanky, a. s., v Bratislave sa v uplynulých dňoch mohli návštevníci stretnúť s úzkym výberom tvorby Evy Husárikovej, poprednej insitnej maliarky, reprezentantky povestnej Kovačickej školy z Juhoslovanskej zväzovej republiky.
Členovia, tohto svetoznámeho výtvarného združenia – okrem niekoľkých výnimiek – patria k slovenskému etniku, ktoré sa za čias pasnovania Habsburgovcov presídlilo z horného Uhorska na Turkami vyplienenú Dolnú zem.
Eva Husáriková sa narodila 2. decembra 1942 v Kovačici, v rodine Zuzany (rodenej Imrovej) a Pavla Čížika. Jej život sa odmalička podriaďoval rodinným zásadám a zvyklostiam, ktoré tu ešte z dávnejších čias pretrvávali. Vychodila základnú školu a ako osemnásťročná sa vydala. Dodnes pracuje na poli, v záhrade, okolo domu. Má dvoch synov. Prvý obraz na plátno Štedrý večer namaľovala v roku l969. Minulý rok teda vo svojom výtvarnom účinkovaní zavŕšila okrúhle jubileum – 30 rokov.
Husárikovej obrazy, maľované olejom na plátne, ponúkajú svet „ako zo škatuľky, ľudí ako z cukru“ – vymaľovaných, upravených, v čistučkých krojoch – povyšujúcich aj najťažšiu drinu na poli na sviatočnú udalosť, na radosť zo života. V tom je podstata a v tom našla Eva Husáriková zmysel svojej tvorby. Všetku bolesť tohto sveta symbolicky ukrýva do krásnych, rozkvitnutých bodliakov, ktoré v rohu obrazu sprevádzajú každý jej maľovaný príbeh, jej okrášlenú, vycifrovanú spomienku. Maľuje bezprostredne, úprimne, nekomplikovane, jednoducho, niekedy žartovne. Vytvára veselý a iskrivý svet dediny. Okrem výtvarného zážitku jej obrazy ponúkajú aj vzácne národopisné hodnoty. Predstavujú kovačické prostredie, v ktorom sa Slováci usilovali zachovať si svoju identitu. Do detailu vytvára štetcom krásu slovenských výšiviek, či už na ženských širokých sukniach, na šatkách, zásterách, kacabajkách, alebo na mužských kožuchoch, vo výrobe ktorých mali Kovačičania veľkú tradíciu. Pri stavbe obrazu je dominantný človek s vysokým horizontom v pozadí. Poľnohospodárske práce a iné dedinské udalosti najčastejšie maľuje na horizonte, ktorý pozostáva z modrého, niekedy oranžového pásu neba s vtákmi, oblakmi, niekedy s vytŕčajúcim slnkom. V druhej línii umiestňuje tichý architektonický súlad dedinských domčekov, zväčša s kostolíkom s prenesenými prvkami baroka. V jej tvorbe sú vzácne obrazy, na ktorých sa dej odohráva priamo na ulici, medzi dedinskými domami a tiež jej výtvarný pohľad do interiérov.
Farby na obrazoch Evy Husárikovej sú pestré, intenzívne, svieže. Jednoduchý výber tém a rozvrh motívu výtvarného diela umožňujú ľahko čítať jej dielka, vrátiť sa na chvíľu do minulosti a spoznať dušu ich autorky.
Eva Husáriková o svojej tvorbe hovorieva niekedy veľmi jednoducho:
„Za svojou mladosťou po troške banujem, keď sa mi cnie za ňou, tak si ju maľujem.“
Autorka (1949) je výtvarná publicistka
