V súčasnosti sa často v súvislosti s pandémiou manifestuje očkovanie . Samozrejme, že očkovanie je vecný problém – medicínsky. A tak by sa to malo artikulovať verejne.
Zamýšľam zo svojho pohľadu a zisťujem, že svedomie niektorých ľudí asi zaočkovať nedokážeme.
V každom prípade svedomie hrá v súčasnej pandémii kľúčovú úlohu. Začína sa to tam, kde je nevyhnutné odhodiť zjednodušujúce schémy hlavného prúdu informácií a začať si veci, ktoré súvisia s mojim zdravím, študovať.
Je zaujímavé čítať názory rôznych ľudí. Pán profesor Peter Andráš hovorí : „Ja som síce čosi ako konzervatívny liberál (milujem slobodu a chcem ju dať každému), človek by však pri svojej slobode mal mať aj pocit zodpovednosti nielen za seba a svoju slobodu, ale aj za (napr. zdravie) iných.
Snáď preto by bolo dobré deliť ľudí nie na dobrých a zlých, pretože občas zakopneme všetci, ale na tých, ktorí si tie zakopnutia vyčítajú (majú svedomie) a tých druhých.“
Problém je však v tom, že aj dobrý človek so svedomím (ktoré však má limity, pokiaľ je schopný človek „dovidieť“) môže slúžiť veľkému „bratovi“, ktorý to svedomie nemá.
Pán profesor Miron Zelina tvrdí, že : „… svedomie je funkciou sebareflexie a etických noriem. Niektorí tak potlačili svedomie, že ho vlastne negujú. Porušenie vlastných pravidiel svedomia vedie (malo by viesť) k pocitom viny .“
Na druhej strane môj priateľ publicista Marián Moravčík ľudí nedelí na kategórie, skôr ich vníma ako kontinuum, v ktorom sa aj oni pohybujú tam a späť.
Osobne by som svedomie nedával do súvislosti s výčitkami. Výčitky sú vynaloženie energie. Preto by som ani netrval na tom, aby „dobrí“ boli charakteristickí výčitkami svedomia, lebo ich dobrá energia by sa mala venovať tvorbe dobrých vecí, nie míňať sa vo výčitkách.
Svedomie by som teda dal do súvisu s učením, s pružnosťou, s ochotou meniť svoje návyky a vzorce správania tak, aby som vo svete spôsoboval menej utrpenia.
Mám totiž, na druhej strane, také podozrenie, že niektorí ľudia si svoje zakopnutia radi vybavia výčitkami. Venujú im veľa energie a na nejakú zmenu návykov a učenie im už žiadna neostane.
Niektorí ľudia si príliš problémy zjednodušujú. Neviem, či je to vplyvom postmoderny, ale toto môže byť jeden z príznakov zániku našej civilizácie, ktorá si vážila znalosti a ľudí so znalosťami.
Očkovanie a svedomie by mali spájať dve veci: rozum a zodpovednosť a mala by ich spájať aj veľká dávka odvahy pozrieť sa do očí pravde a ísť na koreň veci.
Pravda, o tom verejnom rozume si nerobím veľké ilúzie a verejné chápanie zodpovednosti je dosť pokrivené.
Píšem to s rizikom, že vo víre denného zhonu ostanem nepochopený, ale myslím to úprimne.