Európa ako katolícky projekt
Najhlbšie priekopy, ktoré oddeľujú štáty Európskej únie od seba, vykopali síce finanční a menoví politici. Európa sa rozpadá, aspoň zatiaľ, na jedenásť štátov, ktoré chcú byť pri Eurozačiatku, a na štyri ostatné, ktoré ešte váhajú a čakajú. Nie je to však pravdepodobne náhoda, že vznikajúci Euroland do značnej miery splýva s niekdajšou mocenskou sférou rímskej cirkvi, zatiaľ čo disidentské krajiny Švédsko, Dánsko, Veľká Británia a Grécko majú svoje vlastné – reformačné, anglikánske alebo ortodoxné cirkevné dejiny. Stále ešte najpôsobivejší obraz zmierenia sa medzi susedmi vznikol, keď si v katedrále v Remeši podali ruky Adenauer a de Gaulle. Názov zakladajúceho dokumentu spoločenstva je spojený s mestom Rím. Najznámejšie európske vyznamenanie, cena Karola Veľkého, súvisí s rýnskym katolicizmom a odovzdáva sa v Aachene. Nemôžeme zabúdať ani na to, že zakladateľské postavy ako Adenauer, de Gasperi a Monnet boli všetci vyznávajúcimi sa a praktizujúcimi katolíkmi. Medzi nich prirodzene patril aj posledný z nich, Helmut Kohl.
