Supy sa zlietajú predčasne

Eurozóna prežíva najhorúcejšie chvíle od svojho vzniku. Rozumní politickí lídri intenzívne hľadajú spôsoby, ako spoločnú menu uchrániť pred špekulantmi a utlmiť novú hrozbu globálnej hospodárskej krízy. Slovenská pravica si však zo závažného celoeurópskeho problému urobila hlavnú tému predvolebného súboja. Pritom ľudí nehorázne klame. Iveta Radičová neprišla prvá s heslom ,,čím horšie, tým lepšie“. Prvým populistom slovenskej scény sa stal Richard Sulík, ktorého už zjavne nezaujíma nič iné ako vlastný volebný výsledok. Ako Radičová krízu vyriešila V posledných mesiacoch sa SDKÚ správa podľa presne stanoveného scenára. Akčný Sulík vyhlási nejaký hrubozrnný populizmus a rozospatá Radičová sa ho usiluje dobehnúť rovnakým spôsobom. Prípadne aj predbehnúť, lebo obe strany oslovujú tých istých voličov. Podľa Focusu je veľká časť aktuálnych sympatizantov SaS pripravená svoje rozhodnutie ešte zmeniť. Tento fakt ako aj skúsenosť so Slobodným fórom z minulých volieb poháňa lídrov SDKÚ v úsilí maximálne atakovať Sulíkových voličov. Ak už ničím iným, tak v pretekoch v populizme s bývalým Miklošovým poradcom. Nech to stojí, čo to stojí. Dzurindova strana už dávno obetovala imidž proeurópskeho zoskupenia a priam systematicky podráža aj vlastných ideologických spojencov. Ale terajšia situácia sa predsa len v porovnaní so zámerom potopiť Lisabonskú zmluvu, či politicky ťažiť z prípadných ťažkostí pri prijímaní eura, značne líši. Radičová v polovici septembra 2008 na margo vypuknutej hospodárskej krízy povedala: „Naozaj nie je dôvod, aby sme zvažovali reakciu na vyriešený problém v Spojených štátoch amerických.“ To bolo na programovej konferencii, kde SDKÚ schvaľovala svoj „aktuálny“ program, na ktorom pracovala predošlé dva roky. Tento citát je jasným dôkazom, ako volebná líderka pravice rozumie tomu, čo sa v globálnej ekonomike deje a akú hodnotu majú závery a navrhované opatrenia, ktoré verejnosti predkladá. Ak by sa aj vláda pred takmer dvoma rokmi postavila ku kríze rovnako, dnes by naozaj nebolo čo riešiť. Nielenže by Slovensko nemalo euro, ale hospodárstvo by už bolo zruinované. Hrozí druhá vlna Tá istá Radičová teraz zasvätene a s riadnou dávkou pátosu rozdáva rozumy o aktuálnej situácii. Vie nielen to, kto urobil chybu, ale aj ako celú krízu vyriešiť. Opäť jej na to stačí niekoľko slov, preto je rozhodne proti akejkoľvek vládnej akcii. Berúc do úvahy len skúsenosti s doterajším pôsobením političky Radičovej a to, ako spolu s Ivanom Miklošom mysleli na záujmy radových občanov pri svojich fiškálnych a sociálnych reformách, malo by byť každému jasné, že návrhy SDKÚ sú nebezpečnou cestou do pekla. Táto strana sa už dlho riadi zásadou „čím horšie (pre Slovensko), tým lepšie (pre pravicovú opozíciu)“, ale toto je už naozaj silná káva. Nie ľavicový Robert Fico, ale pravicoví lídri zo štátov EÚ varujú, že dnes už nejde o Grécko, ale o celú Európu. Na samite v Bruseli minulý týždeň jasne zaznelo, že starý kontinent stojí pred druhou vlnou krízy. Myslieť si, že nás nezasiahne a že si všetko odskáču len Gréci, už nie je naivné, ale priam šialené. Presne tak, ako sa podľa Radičovej mala globálna hospodárska kríza pred dvoma rokmi zastaviť v USA bez dôsledkov pre ostatných, terajšia situácia s eurom sa podľa nej „samovyrieši“ v Grécku. Najlepšie prostredníctvom bankrot celého štátu a bez toho, aby sme to pocítili aj my. Stačí si pripomenúť, ako sa to s hospodárskou krízou v Spojených štátoch skončilo, aby sme pochopili, aké problémy nám hrozia, ak necháme Grécko skrachovať podľa Radičovej a Miklošovho návodu. Ak dnes volebná líderka SDKÚ radí, nech si to vypijú nezodpovedné banky, stačí pripomenúť, že investiční (nielen hedžoví) hazardéri si už opäť vyplácajú astronomické odmeny, zatiaľ čo desaťtisíce ľudí na Slovensku nemajú zamestnanie. Problémy aj mimo eurozóny Pravicová opozícia rozohrala najabsurdnejší cirkus v tomto volebnom období. Celé štyri roky sústavne útočila na vládu a kritizovala všetky jej opatrenia, ktorých cieľom bola silnejšia regulácia najmä finančného trhu a monopolov – napríklad energetických. Zrazu podľa Radičovej a Mikloša je riešením gréckej krízy vládna ratingová agentúra (!), prísnejšie pravidlá pre banky, väčšia centralizácia a štátne riadenie! Kde sa vzal ten obrat v myslení? Klamú až hanba najmä o dôsledkoch toho, čo dnes treba urobiť. Obaja podpredsedovia SDKÚ sú dnes už asi jediní, čo ľudí presviedčajú, že sa to Slovenska netýka. V skutočnosti súčasné problémy eura nemajú negatívny dopad len na eurozónu. Hodnota našej spoločnej meny oproti doláru sústavne klesá, začiatkom týždňa bola najslabšia za posledných 14 mesiacov. Vinou situácie v Grécku padal aj poľský zlotý a najslabšia za posledné tri týždne bola i česká koruna. Tamojší minister financií Eduard Janota minulú nedeľu vyhlásil, že očakáva problémy s nákladmi na prefinancovanie dlhu: „Za posledných sedem dní sa výnosová krivka zvýšila o 0,4 percenta. Keď by sa situácia nezmenila, tak to bude tento rok znamenať dosah na rozpočet vo výške 4 až 5 miliárd korún.“ Inými slovami, štáty v Európe si v dôsledku krízy v Grécku musia požičiavať drahšie ako doteraz. A banky nezaujíma, že ony samotné podobné problémy nemajú, alebo že sa na nich samé priživovali. Ak sa v týchto dňoch do takejto situácie dostávajú aj štáty mimo eurozóny, ako by asi nezasahovanie do gréckych problémov zasiahlo v krátkom čase nás? Na to netreba veľké analýzy. Stačí zdravý rozum. Divadielko v parlamente Lenže práve to je to, čo SDKÚ zjavne úplne chýba. Niet pochýb, že sa schôdza Národnej rady SR v takejto atmosfére je iba divadelným predstavením, na ktorom opozícia nebude hľadať skutočné riešenia. Chytá sa každej šance na populistický útok proti vláde. Cíti, že konečne má tému, ktorej môže porozumieť každý. Samozrejme, ak ju patrične zjednoduší a zmanipuluje. Zasadanie parlamentu preto využíva na rétorické cvičenia proti vláde a populistické zaliečanie sa voličom, ktorým sa, prirodzene, nepáči, že majú niekomu niečo riskantne požičať. Je úplne zjavné, že sa rozumná debata na pôde Národnej rady k tejto téme môže uskutočniť až po voľbách. Nemá význam hľadať racionálne riešenia v absolútne neracionálnej atmosfére, v ktorej dostávajú prím pochybné pohnútky politikov, ktorí sa s približujúcim sa dňom volieb trasú od nervozity. Doterajšie vystúpenia Radičovej i Mikloša sú dostatočným varovaním pred prenášaním vášní do parlamentu v situácii, keď sa rozhoduje o tom, ako čeliť novej vlne hospodárskej krízy. Opozícia sa oháňa ústavným zákonom, podľa ktorého má Národná rada SR dávať mandát vláde v európskych záležitostiach. Ale zo zasadania jej európskeho výboru manifestačne odišla, hoci samotný zákon umožňuje konať aj tomuto orgánu. Navyše, vláda zatiaľ nerozhoduje o ničom, na čo by mandát nemala. Radičová argumentuje, že „aj v Nemecku majú voľby“, tak prečo odkladať naše rozhodnutie. Pritom musí vedieť, že v Nemecku boli uplynulý víkend iba regionálne voľby konané v riadnom čase. Politické špekulácie opozície O akú vážnu záležitosť ide, svedčia aj slová Vladimíra Baláža z SAV. V súvislosti s reálnymi obavami, že sa bez okamžitých krokov „grécka nákaza“ rozšíri na ďalšie krajiny, jednoznačne vyhlásil: „Ak by skrachovalo Taliansko, tak to by bol strašný víchor. A to taký, že súčasná hospodárska kríza by sa javila len ako vánok.“ Napokon, konkrétny pozitívny význam presne toho postupu, ktorý zvolili na návrh Európskej komisie premiéri členských štátov eurozóny, dokazujú fakty. Po nedeľnom zasadaní ministrov financií v Bruseli radikálne klesli náklady na nové pôžičky pre Grécko. Zatiaľ čo minulý týždeň musela vláda v Aténach k cene nemeckých dlhopisov prihodiť 10,25 percenta z celkovej sumy, v pondelok táto prirážka klesla na 4,84 percenta. Pozitívne zareagoval aj hlavný akciový index v Grécku, ktorý len v pondelok narástol o takmer 8 percent. A to nie je maličkosť, keďže najmä európske akciové burzy mali za sebou zlý týždeň poznačený permanentným poklesom. Za jeho príčinu všetci jednoznačne označujú neistotu okolo eura. Celoeurópsky index Stoxx Europe 600 poklesol o necelých 9 percent. Mimochodom, najhorší výsledok za posledných 14 mesiacov zaznamenal aj americký index S&P 500 a to bez ohľadu na pravdepodobnú chybu v New Yorku. Všetky tieto údaje dosvedčujú, že sa ekonomika na celom svete zotavuje len veľmi pomaly. Stále ide o krehký proces. Trhoví špekulanti, ale aj populistickí politici to dobre vedia. Zlietajú sa ako supy nad zraneným zvieraťom, zneužívajú priestor, ktorý im bezbrehou liberalizáciou, dereguláciou a privatizáciou vytvorila pravica. Radujú sa však z koristi predčasne. Autor pracuje na úrade vlády, kandiduje do NR SR za Smer-SD