Súkromné dôchodkové sporenie negarantuje ani minimálnu penziu

Jiří Hofman, námestník ministra práce a sociálnych vecí ČR To, že náš nový dôchodkový systém je v Európe unikátny, neznamená, že je najlepší. Reformy tohto systému robia aj iné krajiny, ale majú dobré dôvody na to, aby ich robili inak než na Slovensku. Týmito slovami odštartoval riaditeľ Ekonomického a sociálneho inštitútu Jaroslav Volf seminár, na ktorom alternatívne projekty reformy dôchodkového systému predstavili zahraniční hostia. Česká republika slovenskú reformu pozná, ale odmieta ju. O dôvodoch nám hovoril druhý muž českého ministerstva práce a sociálnych vecí. Slovenská vláda a pravicoví ekonómovia radi predstavujú súčasné Česko ako krajinu, ktorá nemá dosť odvahy na zásadné reformy. Prečo sa im vyhýbate? – Česká sociálnodemokratická vláda sa dôležitým reformám určite nevyhýba. To, že ich robíme inak, ešte neznamená, že máme menej odvahy. Budem hovoriť len o oblasti, v ktorej sa vyznám. Dôchodková reforma je asi najcitlivejšia, lebo sa dotýka úplne všetkých občanov a dotýka sa veku, v ktorom sú ľudia mimoriadne zraniteľní. Preto pristupujeme k príprave dôchodkovej reformy podľa niekoľkých zásad. Prvou je „Ponáhľaj sa pomaly“. Druhou je „Uč sa od druhých.“ Musíme si dávať veľký pozor, lebo chyba, ktorá sa stane na počiatku reformy a ktorú dokážeme odhaliť v prvých dvoch rokoch, je napraviteľná. Ale chyba, ktorá sa prejaví v systéme po 10 rokoch, je nenapraviteľná a zvyšuje nedôveru v dôchodkový systém a prípadne aj narúša medzigeneračnú solidaritu, ktorá je pre priebežne financovaný systém zásadná. Súčasná Dzurindova vláda prišla s jasnou a jednoznačnou predstavou o reforme. „Neponáhľate sa pomaly“ preto, lebo vy svoju ešte ujasnenú nemáte? – Musím upozorniť, že aj v Čile, ktorým sa inšpirujete, trvala príprava reformy vyše 10 rokov. Máme svoju predstavu, dosť konkrétnu, ale považoval by som za nešťastné, keby sme ju mali presadiť len silou parlamentnej väčšiny. Preto považujem za najdôležitejšie, že sme odštartovali širokú, predovšetkým odbornú, ale aj laickú verejnú diskusiu o podobe nového dôchodkového systému. Čo to znamená, aká široká je tá diskusia? – Vedieme ju so všetkými politickými stranami, ktoré pôsobia v parlamente, zapojili sme do nej odborovú centrálu, Českú národnú banku (ČNB), ale priestor dostali aj rôzne občianske združenia, napríklad zväzy dôchodcov. Nebrzdí vás to však zbytočne v dôležitých rozhodnutiach? – To, že tento prístup bol správny, nám potvrdil aj prieskum OECD a Eurostatu. Oba sa vzácne zhodli, že vo výskyte chudoby na sto obyvateľov je Česká republika na poslednom mieste v Európskej únii. To je dôsledok toho, že sociálna demokracia sa po nástupe do vlády vedenej Milošom Zemanom nepustila do nejakých nepremyslených experimentov v sociálnom systéme. Aký výsledok ČR dosiahla? – Osem obyvateľov zo sto je u nás chudobných. Chudoba je teda u nás percentuálne nižšia než dokonca vo Švédsku. Táto štatistika sa robí podľa jednotného vzoru, a keď sme si vytiahli podrobnejšiu analýzu tých 8 percent, tak u dôchodcov je to 9,5 percent ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby, pri neúplných a viacčlenných rodinách je to okolo 11 percent. Reálna hodnota priemernej penzie sa po nástupe ČSSD k moci začala po predchádzajúcom poklese zvyšovať. Dnes dosahujeme takmer 104 percent reálnej kúpnej sily dôchodkov oproti roku 1989. Toto považujem za veľký úspech sociálnodemokratickej politiky. Aký máte dnes dôchodkový systém? Je taký istý, aký sme poznali na Slovensku? – Vývoj nášho penzijného systému sa od slovenského odklonil v roku 1993, keď boli prijaté zákony o penzijnom pripoistení, v roku 1995 sme prijali nový zákon č. 155 o dôchodkovom poistení. Zrušili sa tiež preferencie, v rámci kompenzácií bol odsúhlasený príspevok, ktorý sa jednu dobu vyplácal k dôchodkom s cieľom kompenzovať radikálnu dereguláciu cien. Do roku 2002 sme potom uskutočňovali len menšie zmeny systému, vrátane daňovej úľavy za účasť na penzijnom pripoistení. Nepodarilo sa presadiť zákon o Sociálnej poisťovni, čo dodnes ľutujem, pretože poistenie ide cez štátny rozpočet a každoročné problémy s ministerstvom financií sú dostatočne známe vo všetkých krajinách, ktoré to tiež riešia cez štátny rozpočet. Takže na rozdiel od súčasného Slovenska je váš dôchodkový systém postavený na priebežnom pilieri? – V súčasnosti má ČR priebežný dôchodkový systém, vyjadrujúci najmä princíp medzigeneračnej solidarity. Je to dávkovo definovaný systém, účasť na ňom je povinná, takže poistený je každý. Je jednotný, štátny, má starobný, invalidný a vdovské, resp. sirotské dôchodky. Nemá žiadne kategórie zvýhodnených zamestnancov, čo je dosť veľká rarita. Príspevková sadzba je 28 percent z vymeriavacieho základu. Česko teda ani neuvažuje o zavedení súkromného dôchodkového sporenia? – Máme doplnkový dôchodkový systém, ktorý je dosť unikátny. Je príspevkovo definovaný, každému sporiteľovi prispieva aj štát a poskytuje mu aj úľavu na daniach. Depozitára a dozor robí ministerstvo financií a komisia pre cenné papiere. Počet penzijných fondov je 11, ale pôvodne ich bolo až 44, čo svedčí o postupnej stabilizácii systému. V súčasnosti sa na ňom zúčastňuje až 2 963-tisíc poistencov. Aktíva fondov dosahujú 3,7 percenta HDP a výnos je vyše 1 percento, takže čistý reálny výnos je vyšší, čo je v tejto chvíli dobré pre dôveryhodnosť systému dobrovoľného penzijného pripoistenia. Podobný druhý pilier sme mali aj my, hoci bez štátnej podpory. Terajšia vláda však zaviedla ďalší. Vám ten dobrovoľný kapitalizačný pilier stačí? – My neuvažujeme o zavedení povinného súkromného sporenia. Samozrejme, aj náš systém dôchodkového pripoistenia má isté problémy. Napríklad sa z neho častejšie nevypláca normálny dôchodok, skôr ide o jednorazový výber nasporených peňazí. Tie potom ľudia nie vždy míňajú postupne ako doplnok k dôchodku, ale toto vieme zmeniť iným nastavením podmienok. Ako? – Štát toto pripoistenie dosť veľkoryso podporuje s tým cieľom, aby si ľudia odkladali na dôchodok, a nie aby tie peniaze bezhlavo minuli. Takže môžeme napríklad znevýhodniť jednorazový výber. Ale je tu ešte iný problém, a tým je pomerne nízky priemerný príspevok, ktorý dosahuje 397 korún mesačne od jedného poistenca, k tomu prispieva štát sumou 98 korún. Ten pomer ešte chceme upraviť, aby sme motivovali ľudí prispievať si vyššími sumami, a to je tiež otázka dôveryhodnosti systému. Keď ľudia zistia, že z neho spoľahlivo plynú doplnkové dôchodky, uvedomia si, že sa oplatí prispievať viac. Zároveň by to malo presvedčiť mladých ľudí, lebo doteraz prevažujú starší poistenci, sporiteľov do 29 rokov je 11 percent, čiže starší ľudia to skôr berú ako za prilepšenie si k budúcemu dôchodku, kým mladí to zatiaľ nepovažujú za bežnú súčasť budúceho dôchodku. Prispievajú ľuďom v tomto pilieri aj zamestnávatelia? – Zamestnávatelia prispievajú asi 27 percentám účastníkom, čo nie je veľmi vysoký podiel, ale v posledných rokoch sa systematicky zvyšuje. Keďže ste hovorili o uspokojivom vývoji výnosov, z čoho plynú? – Investičné portfólio penzijných fondov sa veľmi podobá tomu, ako je to bežné v Európe, takže v ňom dominujú štátne cenné papiere, predovšetkým dlhopisy, ostatné aktíva sú vo výraznej menšine, čo síce prináša nižší výnos ako iné formy investícií, ale na druhej strane sú to prakticky bezrizikové investície. Aktíva penzijných fondov sa nám postupne zvyšujú, v súčasnosti je to 102 mld českých korún. Výnosy z nich presahujú výnosy z bankových alebo aj iných, rovnako rizikových finančných nástrojov. Zavedenie povinného súkromného dôchodkového sporenia sa u nás obhajuje najmä nedostatkom peňazí na dôchodky v terajšom systéme. Ako sa ho darí napĺňať vám? – Účinnosť výberu Českej správy sociálneho zabezpečenia (ČSSZ) je 98 – 100 percent, v minulom polroku prekračovala 100 percent… To sa dá ako dosiahnuť? – Nie je to matematická chyba, ale úspešne sa nám darilo vymáhať niektoré staré pohľadávky. Počet dôchodcov, vrátane invalidných a pozostalostných, je 2 600-tisíc. A aké sú tie dôchodky vysoké? Ide najmä o to, či tento systém zabezpečuje dostatočné dôchodky. – V prvom rade musím povedať, že vývoj príjmov a výdavkov súčasného systému je pozitívny. Máme vyššie príjmy než výdavky, a to napriek tomu, že naše dôchodky sa pravidelne zvyšujú. Dosiahli sme to niektorými parametrickými zmenami, teda vo všeobecnosti povedané, stabilizáciou dôchodkového systému. Pomer výšky dôchodkov ku hrubej mzde je 41 percent, dôchodok sa skladá z jednej pätiny pevnej základnej čiastky a 4/5 tvorí čiastka v závislosti od príjmu. Valorizácia sa odvíja od rastu cien a od rastu reálnych miezd, ale skúsenosti nám ukázali, že táto valorizácia musí byť vždy o niečo vyššia, aby sme dosiahli vzťah vo výške 40 percent k priemernej mzde. A k tomu nás, ale aj napríklad Slovensko, zaväzuje dohoda Medzinárodnej organizácie práce, takže sme tu valorizáciu mierne zvyšovali. Mám dojem, že u nás si vláda z dodržiavania záväzkov voči MOP ťažkú hlavu nerobí. – Ja to však považujem za dôležitý moment, lebo pri akejkoľvek reforme je rozhodujúce udržať si dôveru obyvateľov v dôchodkový systém. To je skúsenosť, ktorú máme zo štátov, kde robili reformu, ale na tento moment zabudli. Keď ľudia zistia, že dôchodkový systém im nezabezpečuje dôchodok pre dôstojný život, usilujú sa ho obísť. Krajiny, ktoré na to zabudli, potom museli riešiť problémy svojich dôchodkových systémov rýchlo a nepremyslene a boli dotlačené napríklad do povinného kapitálového sporenia a podobných riešení. Z toho, čo hovoríte, mi však nie je jasné jedno: reformujete či nereformujete svoj terajší dôchodkový systém? – Pripravujeme reformu. Nie je to len slovná hra? – Nie je. V rámci reformy verejných financií sme urobili prvý a zásadný krok. Keďže žiadny dôchodkový systém nemožno reformovať v stave, keď je nestabilný, keď vytvára deficity a znižuje dôveru v neho samotného, najskôr sme systémovo odstránili deficity tým, že sme zo štátnej politiky zamestnanosti pridali 2 percent do sociálneho poistenia, zrušili sme možnosť jedného predčasného a dočasne kráteného dôchodku, ale zároveň sme ponechali túto možnosť pre invalidov, aby neboli znevýhodnení, a urobili sme ešte niektoré opatrenia, ktoré sa týkajú platenia poistného živnostníkmi (SZČO), ktorí platia odvody v priemere len z jednej tretiny priemerného vymeriavacieho základu zamestnancov. Bol to obrovský problém a myslím si, že tento problém musíte riešiť aj na Slovensku, a aj v iných krajinách, ktoré neodhadli vývoj počtu SZČO a ich podiel na verejnom sociálnom systéme. Takže vy sa ešte len pripravujete na odštartovanie reformy… – Ale to nie je „len“. My robíme celú sériu krokov, pretože reforma je proces. Spomenul som finančnú stabilizáciu, ale mohol by som hovoriť o výraznej modernizácii ČSSZ, k akej ste napríklad na Slovensku nepristúpili. My sme prešli z písomnej komunikácie s klientmi na elektronickú podobu. Dnes sa už podávajú jednotlivé vymeriavacie listy elektronicky, všetko sa usilujeme automatizovať, uskutočnili sme kompletnú digitalizáciu údajov, takže už vlastne ani nemáme údaje v listinnej podobe, ale všetko to archivujeme a aj zálohujeme v elektronickej podobe. A ľudia sa môžu k informáciám dostať prostredníctvom internetu? – Samozrejme. Napríklad na obecných úradoch máme informačné elektronické kiosky, ktoré ľudia môžu bezplatne používať, takže nemusia navštíviť našu pobočku, ale vo svojej dedine si vybavia, čo potrebujú. A pripravujeme prístup občanov k informáciám o svojich virtuálnych účtoch prostredníctvom internetu. Využitím moderných informačných technológií znižujeme administratívne náklady, odstraňujeme byrokraciu. Vráťme sa však k dôvodom reforiem. Napríklad k vysokým výdavkom na dôchodkové zabezpečenie… – Musím vás prerušiť, lebo to je mýtus. Tzv. rýchli reformátori radi hovoria, že podiel dôchodkov na HDP je v ČR veľmi vysoký. Ale to nie je pravda. Štatistiky dokazujú, že ČR, a mimochodom ani SR, nevydáva na dôchodky v pomere k HDP viac ako iné krajiny EÚ. Ba naopak, vo väčšine ostatných krajín je tento podiel oveľa vyšší ako u nás. Lenže aj vy hovoríte o nevyhnutnosti reformy terajšieho systému, teda nemôžete poprieť, že má isté problémy, ktoré treba odstrániť. – Jedným problémom priebežného piliera je vysoká nivelizácia, pri ktorej príspevky nezodpovedajú vymeranému dôchodku, pretože tento systém je až príliš solidárny. Ďalším problémom je nízky reálny vek odchodu do dôchodku. Je to 60 rokov u mužov a 61 rokov u žien. Dosahujeme nízku ekonomickú aktivitu starších osôb, hoci našich 42 percent je vyšších než majú okolití noví členovia EÚ. Rozsah náhradných dôb je v ČR tiež nezvyčajne veľký. Ide o doby, keď človek nie je ekonomicky aktívny, a teda neodvádza sociálne poistenie, ale aj táto doba sa mu ráta pri výpočte budúceho dôchodku. U nás je to až 24 percent, a to bolo chyba zákona č. 155/1995, že dovolil také vysoké percento náhradných dôb jednoducho preto, lebo jeho vtedajší predkladatelia si neprepočítali, čo to urobí s financiami v budúcnosti. Toto bola napríklad taká skrytá chyba, ktorá sa prejavila až po rokoch. Prečo sa vám zdá terajší systém príliš solidárny? – Ak priemerný zárobok počas rozhodujúcej doby dosahuje polovicu priemernej mzdy v ČR, tak výška dôchodku sa približuje k 70 percentám tejto mzdy. Ale ak ste za aktívneho života poberali priemerne 1,5-násobok priemernej mzdy, tak pomer dôchodku k nej, ktorý vám prizná dnešný systém, je len 36 percent. A to nepovažujeme za dobré, pretože to demotivuje ľudí s vyššími príjmami platiť sociálne poistenie zo všetkých svojich príjmov. Časť týchto príjmov potom riešia cez rôzne iné typy pracovných vzťahov, ktoré nepodliehajú odvodovej povinnosti, a napríklad práve toto sa budeme usilovať v novom systéme zmeniť. Ale ešte stále neviete, ako ten systém bude vyzerať. O čom by mali rozhodnúť politici? – Napríklad o tom, aký vysoký môže byť z verejných financií podiel výdavkov na zabezpečenie staroby: 8 alebo 10 percent alebo 9,5 percenta? Politici musia tiež rozhodnúť o rozsahu náhradných dôb, o miere solidarity penzijného systému, o váhe dobrovoľného fondového pripoistenia, o miere štátnej podpory súkromného pripoistenia. Kedy tie rozhodnutia očakávate? – Nie všetky bude možné prijať naraz. Pôvodne sme verili, že dokážeme urobiť rozhodnutia o reforme do začiatku roka 2004. V marci minulého roka však predsedovia všetkých parlamentných strán oznámili ochotu dosiahnuť zásadnú zhodu o podobe dôchodkovej reformy, v apríli bola ustanovená expertná komisia na čele s pánom Bezděkom z ČNB. Jej zadanie bolo prepočítať náklady na jednotlivé varianty reformy, ktoré predložili všetky parlamentné strany. Výsledky predložila v júni, pričom nehodnotila jednotlivé zámery, ale len informovala o ich nákladovosti. No a ešte pred koncom tohto roka očakávame uzavretie definitívnej dohody v parlamente. Takže vy chcete novú podobu dôchodkového systému prijať jednoznačným konsenzom v parlamente? Je reálne očakávať, že sa dohodnú komunisti s ODS? – V tej dohode by sa mali politické strany zaviazať, že súčasný priebežný všeobecný solidárny systém zostane základom dôchodkového systému, čo je dôležitý signál pre mladú generáciu, že tu je istota. Po roku 2016 sa začne posúvať dôchodkový vek až na 65 rokov, dnes je 63, ale pôjde to veľmi pomaly tak, aby to zasa ľuďom, ktorí celý život pracovali, zrazu nespôsobilo problémy a najmä aby to nebolo voči nim nespravodlivé. Veríte, že sa takú dohodu podarí uzavrieť? – Veľkú časť rokovaní už máme za sebou a na ich základe si myslím, že áno. Hovorili ste o prepočtoch nákladovosti. Návrhy ktorej zo strán vyšli ako najdrahšie? – Najdrahšie sa ukazujú návrhy KDÚ-ČSL a Unie svobody, ale aj ODS, ktorá síce navr- huje iný systém, ale prechod naň by bol tiež dosť drahý. Ale aj „lacnejší“ variant, napríklad ten, ktorý presadzuje ČSSD, si bude vyžadovať isté mimoriadne výdavky. Z čoho ich chcete hradiť? – Náš variant je rozhodne lacnejší ako iné a úprimne musím povedať, že nám sa aj náklady na slovenskú reformu zdajú byť privysoké. V každom prípade za najdôležitejšiu časť prípravy na samotnú reformu považujem vytvorenie dostatočnej finančnej rezervy, z ktorej sa budú kryť mimoriadne náklady. Bude vytvorená v prvom rade z prebytkov, ktoré dnes generuje sociálne poistenie, po druhé z výnosov časti privatizácie, po tretie z výnosov akcií energetických spoločností, ktoré Zemanova vláda odovzdala do správy ministerstvu práce a ktoré nám za prvé dva roky vyniesli 1,5 mld korún. A poistenec, ktorý dosiahne vek 60 rokov, si bude môcť zo systému dobrovoľného dôchodkového sporenia a poistenia vybrať tzv. preddôchodok, čím vykryje obdobie do poberania riadneho dôchodku. Navyše budú títo ľudia v tomto období zvýhodnení aj nejakým štátnym príspevkom, resp. budú zvýhodnení daňovo. Povedzte nám krátko, v čom spočíva návrh vašej strany? – ČSSD navrhuje vytvorenie tzv. NDC systému, t. j. virtuálnych osobných účtov a prechod z dávkovo definovaného na príspevkovo definovaný systém so zvláštnou sadzbou pre poistenie pre prípad invalidity a pre vdovecké a sirotské dôchodky, a garantovaný minimálny dôchodok. Dokonca ani v dnešnom systéme nemáme garantovaný minimálny dôchodok a my nechceme, aby sa nám ľudia s nižším príjmom prepadali po odchode do dôchodku pod hranicu chudoby. Garantovaný minimálny dôchodok preto musí byť nad hranicou chudoby. Čo sú to virtuálne osobné účty? – Vysvetlím to na príklade Švédska, kde sme tento už roky fungujúci systém študovali. Má vysokú dôveru verejnosti, čo sa dosiahlo najmä tým, že každý človek dostane každý rok výpis z vlastného virtuálneho účtu, na ktorom je nielen údaj o dovtedy odvedených peniazoch, ale aj výška predpokladaného dôchodku, na ktorý budú mať nárok pri naplnení nejakých podmienok. To ľudí motivuje, aby sa usilovali odvody platiť, lebo presne vedia, že pri takej a takej výške odvodov budú mať po toľkých a toľkých rokoch nárok na presne určený a štátom garantovaný dôchodok. Zdôrazňujem slovo garantovaný, lebo to je rozdiel od súkromného povinného dôchodkového sporenia. Pre výpočet výšky dôchodku je rozhodujúcim kritériom celoživotný príspevok vo forme odvodov a pravdepodobnosť dožitia. Aj tento systém umožňuje predčasný odchod do dôchodku, ak vypočítaný dôchodok prekračuje istú minimálnu hranicu – my navrhujeme 1,2-násobok životného minima, a ten poistencovi postačí. V čom vidíte nevýhody povinného sporenia na dôchodok v súkromných penzijných fondoch? – Je ich viacero a sú notoricky známe. Asi najväčšie spočíva v tom, že občan, aby dostal tisíc korún dôchodku z povinného sporenia a poberal ho 20 rokov, musí tých 1 000 korún počas 20 rokov aj odvádzať. V skutočnosti ich musí odvádzať ešte viac, lebo svoju rolu hrá aj inflácia a poplatky penzijným spoločnostiam. A musí mať istotu, že penzijný fond mu odvedené peniaze zhodnotí aspoň o mieru inflácie, ale ani tak nedosiahne taký rast, ktorý by kopíroval rast priemernej mzdy, pretože na ňu nie je viazaný. Ďalším rizikom je to, že pri tomto type zabezpečenia na starobu nie je istota, že v starobe vôbec bude. Nikto vám negarantuje, že o svoje peniaze určite neprídete. Jednoducho sa to môže stať. Spomínate nevýhody sporenia, ale veď na druhej strane aj vy chcete, aby v zreformovanom priebežnom systéme závisel dôchodok od výšky odvodov. – Vo veku 65 rokov, keď ľudia budú poistení 40 rokov, ale ich dovtedajšie odvody nebudú stačiť na dôchodok vyšší než 1,2-násobok životného minima, budú dostávať minimálny garantovaný dôchodok, ktorý musí byť nad touto hranicou. A tiež počítame s valorizáciou dôchodkov minimálne podľa rastu cien pre zachovanie ich reálnej hodnoty. Rozdiel medzi sumou, ktorou si poistenec prispeje, a vypočítanou valorizáciou sa hradí z rezervného fondu, ktorý je súčasťou tohto systému. Ale slovenskí pravicoví politici tvrdia, že neistý je skôr starý priebežný systém. – Starý možno, ale my ho zreformujeme. A priebežný systém ako taký je, naopak, istejší. Pozrite sa, priebežný systém prežil prvú svetovú vojnu tak, že bol schopný hneď po jej skončení naštartovať výplatu dôchodkov, okamžite, keď začala znovu fungovať mierová ekonomika. To isté platilo po druhej svetovej vojne. Ale kapitálové spoločnosti prežili takéto ekonomické otrasy len zriedkavo, a aj to s veľkými stratami. KSČ utlmila bývalé zamestnanecké penzijné schémy tým, že po roku 1948 znehodnotila úspory menovou reformou, čiže politickým rozhodnutím. Takže povinné súkromné penzijné sporenie je viac pod vplyvom politických nálad a spoločenských a ekonomických otrasov než priebežný systém. Dokážete však priebežný systém zreformovať tak, aby ekonomicky prežil? – Náš návrh zvyšuje transparentnosť systému, zvyšuje motiváciu zúčastňovať sa na poistení, z dlhodobého hľadiska je finančne vyrovnaný, ale na druhej strane poskytuje bezpečnosť a garancie a reforma terajšieho systému na nový nespôsobuje výkyvy vo výške dávok. Do rovnocenného postavenia so zamestnancami sa dostanú aj živnostníci. Štát musí platiť poctivo poistné za všetky náhradné doby a vo výške, ktorá umožní vyplatiť solídny dôchodok A na rozdiel od prechodu na povinné súkromné sporenie si vyžaduje oveľa nižšie transformačné náklady, ktoré musia platiť tak či tak všetci daňoví poplatníci. Nehovoriac o tom, že je vrcholom rozpočtovej nezodpovednosti pustiť sa do drahej reformy a nemať na ňu pripravené peniaze. A to my na rozdiel do Slovenska urobiť nechceme. S hosťom Slova sa zhováral Braňo Ondruš