Za symbol terorizmu je neraz považovaný výbuch, rozmetanie existujúceho. Už v počiatkoch terorizmu sa objavoval v skarikovanej podobe obraz anarchistu ako muža s dlhou bradou držiaceho v ruke bombu guľovitého tvaru, z ktorej vytŕča tlejúca zápalná šnúra. Podoby terorizmu sú vzhľadom na jeho mnohostrannosť a rozsiahlosť neobyčajne pestré. V množstve prejavov terorizmu sa pri ich analýze vymedzujú typy, druhy a formy terorizmu. Ide o záležitosť, ktorá sa vzhľadom na meniaci sa charakter terorizmu kontinuálne dopracováva najmä v spojitosti s jeho aktuálnymi príčinami, zdrojmi a prejavmi. Vo vývoji terorizmu došlo k dvom kvalitatívnym zmenám. Prvou bola tá, ktorá nastala v 70. rokoch 20. storočia – terorizmus sa stal medzinárodným fenoménom a v súčasnosti s ním spojené prejavy označujeme ako tradičné. Druhá kvalitatívna zmena nastala v priebehu 90. rokov, keď terorizmus získal globálne dimenzie. Tie sa vyjadrujú najčastejšie pojmami súčasný alebo nový terorizmus, ale existujú aj ďalšie prívlastky -globálny terorizmus, superterorizmus, hyperterorizmus a pod. K základným typom tradičného terorizmu sa v minulosti zaraďovali najmä terorizmus ako forma boja za národnú nezávislosť, terorizmus proti štátu, štátny terorizmus a terorizmus proti medzinárodnému poriadku. V novšej literatúre sa za základné typy považujú sociálno-revolučný, etnicko-nacionalistický a religiózny terorizmus, ktoré sa môžu uskutočňovať vnútri štátov i v medzinárodnom rozmere. Dejiny novodobého terorizmu síce začali revolučné skupiny, ale dlhšie trvanie v jeho aktivitách majú náboženské a etnické skupiny. Druhy terorizmu sa spravidla vymedzujú na základe jeho vybraných vonkajších prejavov a medzi najčastejšie uvádzané patria: medzinárodný, vnútroštátny (domáci), mestský, vidiecky, náboženský, nacionalistický, kriminálny, podvratný, narkoterorizmus, počítačový, jadrový, extrémistický, sociálny, informačný, psychologický a podobne Ako najnovšie druhy sa objavujú bioterorizmus a agroterorizmus – najmä v spojení s možnosťami teroristických útokov v podobe otrávenia ovzdušia, vodných zdrojov, potravín rôznymi biologickými látkami. Formy terorizmu sa vyčleňujú predovšetkým na základe použitých prostriedkov. K najpoužívanejším patria: 1. Atentáty a politické vraždy, používanie zbraní pri prepadnutiach bánk a iných spôsoboch získavania finančných prostriedkov atď. Ide o najstaršiu a relatívne najjednoduchšiu formu terorizmu. Pri tejto forme terorizmu je niekedy ťažké rozlíšiť, či ide o kriminálnu činnosť alebo akt teroristu s politickou motiváciou. 2. Politicky motivované únosy a branie rukojemníkov, ktorými sú predstavitelia štátnej alebo spoločenskej moci, alebo aj náhodné osoby. Zadržanie rukojemníkov teroristi využívajú najmä na nátlak na vládu a silové rezorty pri rokovaní o svojich požiadavkách. Aj táto forma terorizmu sa javovo prelína s kriminálnou činnosťou, prípadne so sociálnopatologickým správaním jednotlivcov. 3. Únosy lietadiel a iných dopravných prostriedkov (lodí, autobusov), spravidla s osádkou i pasažiermi. Únosy lietadiel sa stali súčasťou arzenálu teroristov najmä v 70. rokoch minulého storočia a využívali ich predovšetkým palestínske teroristické skupiny. Uskutočňovali sa v záujme dosiahnutia rôznych politických cieľov. Symbolicky najvýraznejšie dokazovali medzinárodný charakter terorizmu, pretože nerešpektovali hranice štátov a obeťami únosov sa stávali ľudia bez ohľadu na štátnu príslušnosť či národnosť. 4. Používanie výbušných zariadení (bombové útoky), ktoré sú zamerané proti osobám alebo proti významným objektom. Útoky proti osobám majú častejšie plošný charakter a len v menšom počte prípadov sú orientované proti jednotlivcom zastávajúcim vysoké funkcie najmä vo vláde, priemysle, obchode, finančníctve či v silových zložkách. Výbušné zariadenia sa kladú do miest s vysokou koncentráciou pobytu a pohybu ľudí, aby usmrtili alebo zranili čo najvyšší počet osôb a najčastejšie sa umiestňujú v zaparkovaných automobiloch, odpadkových košoch a inde na voľnom priestranstve. Bombové útoky proti objektom sa uskutočňujú po ich dôkladnom výbere. Dôležitejší ako samotný objekt sú pre teroristov dôsledky útoky proti nemu – priame i nepriame škody jeho vyradenia z prevádzky. Objekty útokov môžu mať aj symbolický charakter – predstavujúci najmä znaky moci – v tomto prípade nie je ničivý efekt akcie rozhodujúci. Má byť predovšetkým provokáciou voči moci, alebo aj priamo jej urážkou. Bombové útoky majú niekedy charakter série útokov (kampane) a používajú sa na to, aby sa splnili špeciálne požiadavky – napr. prepustenie väznených teroristov a pod. Do tejto oblasti foriem terorizmu patrí rozosielanie listových bômb. Na vyvolanie primeraného efektu – strachu, neistoty a destabilizácie spoločnosti – teroristi, najmä po uskutočnených akciách v predchádzajúcich obdobiach, či na iných miestach, pristupujú aj k používaniu vyhrážania, vydierania, ale aj dezinformácií atď. n Nabudúce: Formy a prejavy nového terorizmu
