Stratégia rozvoja ľudských zdrojov v poľnohospodárstve v horizonte roku 2030

Projekt Sektorovo riadené inovácie, ktorý rieši výskumno-štatistická a konzultačná spoločnosť Trexima, reaguje na vývojové zmeny na slovenskom trhu práce, na potreby jednotlivých odvetví hospodárstva ovplyvnené inováciami, digitalizáciou a novými technológiami. V nadväznosti na inovačné procesy sa komplexne identifikujú požiadavky zamestnávateľov v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva. Uvedený príspevok sa zaoberá sektorom poľnohospodárstva. Sektorová stratégia tohto odvetvia sa tak premietne do stratégií rozvoja ľudských zdrojov z hľadiska novo vznikajúcich zamestnaní, ako aj rekvalifikačných procesov. Prenos sektorovo riadených inovácií do systému monitorovania a predvídania potrieb trhu práce sa prejaví v systéme celoživotného vzdelávania, najmä odbornej príprave pre trh práce.

V rámci uvedeného projektu sa identifikovali základné premisy strategického smerovania sektora a vypracovali dopady na ľudské zdroje sektora.

Ide o tieto základné sektorové premisy:

Premisa I: Trvalo udržateľné, multifunkčné a presné poľnohospodárstvo ako predpoklad

zachovania života na vidieku.

Premisa II: Popularizácia agrosektora, výchova a vzdelávanie mladej generácie a riadený systém celoživotného vzdelávania.

Premisa III: Sociálna ekonomika

Premisa IV: Zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, zdravej výživy a strategickej sebestačnosti.

Premisa V: Intenzívne zavádzanie digitalizácie, automatizácie, robotizácie, inovácií a aplikovaného výskumu do poľnohospodárskej praxe.

Ilustračné foto: ClipArt

Dopady na ľudské zdroje
 

1. premisa – Trvalo udržateľné, multifunkčné a presné poľnohospodárstvo ako predpoklad zachovania života na vidieku.

• Vzhľadom na silno globalizovanú agrárnu ekonomiku je súčasná kríza spojená s COVID-19 a následnými karanténnymi opatreniami ideálnou príležitosťou na posilnenie lokálnej ekonomiky (zvýšenie výroby a spotreby lokálnych produktov a služieb). Na Slovensku sa teraz ukazujú omyly príliš jednostranného presadzovania otvorenej ekonomiky. Existuje tu značný priestor na podporu produkcie domácich potravín a producentov. Práve rodinné farmy v tejto oblasti majú značný rozvojový potenciál a sú i jednou z najväčších výziev EÚ.
• Podpory oblastí s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami (ANC) nemajú výrazný rozvojový efekt, ide skôr efekt prispievajúci k stabilizácii istej časti vidieckej populácie. Napriek kompenzácii straty príjmov je hospodárenie v oblastiach s prírodnými obmedzeniami na hranici ekonomickej efektívnosti. Vďaka takejto kompenzácii sa udrží poľnohospodárska činnosť aj tam, kde to je náročnejšie a zachovajú sa pracovné miesta na vidieku. Ďalšou dopadovou modalitou bude zvýšený tlak na vyššiu efektívnosť týchto podpôr, väčšie skĺbenie s agroenvironmentálnymi funkciami poľnohospodárstva a vyšším prepojením s rozvojom vidieka.
• Rozdeľovanie verejných zdrojov z Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 a 2014 – 2020 ukázalo, že rozdeľovanie finančných prostriedkov bolo výrazne v prospech ekonomicky silných subjektov. Jednoznačným a dominantným projektovým hegemónom v distribúcii týchto prostriedkov sa stali obchodné spoločnosti, ktoré si rozdelili väčšinu verejných zdrojov. Naopak, rodinné farmy a súkromní roľníci vykazovali najnižšie priemerné výdavky na jeden projekt. V takto nastavených podmienkach majú tieto podniky naďalej zhoršený prístup k projektovo orientovaným podporám (verejným zdrojom).
• Na Slovensku je potrebné podporiť príjmy v poľnohospodárstve s cieľom udržať poľnohospodárov v odvetví a zvyšovať mzdy poľnohospodárskych zamestnancov. Malým farmám chýbajú zdroje na investície do aktív aj do pracovného kapitálu. Pre rozvoj malých fariem je dôležité zlepšiť fungovanie trhu s pôdou a umožniť im nákup alebo prenájom dodatočnej pôdy pre ich rozvoj. Rozšíreniu malých fariem bráni aj trh s pôdou, ktorý je veľmi fragmentovaný a vytvára vysoké transakčné náklady na nákup alebo prenájom pôdy. Malí poľnohospodári potrebujú aj prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a poradenstvu.
• Chýbajú dopadové štúdie na problematiku rozvoja spracovateľských kapacít poľnohospodárskych podnikov a všetkých foriem „krátkych reťazcov“, vertikálnu spoluprácu medzi prvovýrobou a spracovateľským priemyslom, alebo medzi prvovýrobou a obchodom vrátane spolupráce malých fariem pri spoločnom marketingu výrobkov a spoločnom nákupe vstupov, na odbytovanie výrobkov. Zatiaľ je málo výrazná podpora duálnych foriem prípravy mladých poľnohospodárov na obsluhu digitalizovaných a počítačmi riadených stacionárnych a mobilných strojových liniek a komplexov v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe.
• Diverzifikácia zvyšuje stabilitu miestnych ekonomík. Podniková diverzifikačná aktivita obsahuje všetky poľnohospodárske a nepoľnohospodárske činnosti, ktoré sa uskutočňujú mimo poľnohospodárskych kľúčových aktivít. Ďalej sú to priamy predaj prostredníctvom vlastných obchodov, resp. predaj z dvora, poskytnutie špecifických služieb, ale aj nekonvenčné pridané hodnoty, medzi ktoré patria potravinové štandardy a špecifické výrobné schémy (napr. organické poľnohospodárstvo, produkty s označením originality pôvodu, rastliny s vyššou hodnotou atď.). 

2. premisa: Popularizácia agrosektora, výchova a vzdelávanie mladej generácie a riadený systém celoživotného vzdelávania

• V slovenskom poľnohospodárstve sa ukazuje, že klasický zamestnanecký vzťah je v odvetviach so sezónnymi výkyvmi potreby práce (potreba brigádnikov a krátkodobých pracovných úväzkov) na ústupe a začínajú sa presadzovať iné flexibilné modely zamestnávania. V programovom období 2014 – 2020 projekty v opatrení „Podpora mladých farmárov“ nestačili uspokojiť žiadateľov, čo naznačuje vysoký potenciál záujmu o túto formu podnikania. Toto opatrenie predstavovalo len malý nástrojový segment riešenia zlej vekovej štruktúry pracovníkov v poľnohospodárstve. Pritom bude v tomto časovom horizonte zjavný proces polarizácie pracovných síl. Na jednej strane bude v tomto odvetví potreba jednoduchej manuálnej práce sezónneho charakteru, ktorá nevyžaduje silný ľudský kapitál a na strane druhé inovácie a technologické zmeny budú vyžadovať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Tento širokospektrálny diapazón si vyžaduje i špecifický prístup k reprodukcii pracovných síl v tomto sektore s jednoznačným dôrazom na sociálnu skupinu vysokokvalifikovaných odborníkov.
• Vzdelávací systém na Slovensku nedostatočne reflektuje zmeny na trhu práce a vysokoškolskí absolventi majú často iba malú alebo žiadnu skúsenosť s praxou. Ešte komplikovanejšia situácia je v oblasti celoživotného vzdelávania. Najmä stredná a staršia generácia sa potrebuje dovzdelať v odborných a mäkkých zručnostiach a práci s modernými technológiami. Viac akcentovať podporu najmä takých školiacich a poradenských aktivít, ktoré povedú k rastu konkurencieschopnosti, založenom na dlhodobých faktoroch (napr. transfer technológií, podpora inovácií).
• Na úroveň vedenia fariem a tým dosahovania väčšej prosperity má značný vplyv i odborná kvalifikácia vedúcich pracovníkov. I napriek tomu, že na Slovensku existujú stredné školy i vysoká škola s poľnohospodárskym zameraním, podiel manažérov s úplným poľnohospodárskym vzdelaním dosahuje len 9,2  %. Situácia si vyžaduje väčšie zapojenie pracujúcich, a to nielen na manažérskych postoch, do celoživotného vzdelávania. 
• Oblasť vzdelávania zahŕňa odborné, celoživotné a ďalšie tzv. neformálne vzdelávanie prostredníctvom informatívnych podujatí, výmeny skúseností, demonštratívnych projektov, kurzov, seminárov a odborných exkurzií. Vzdelávanie musí smerovať do prioritných oblastí Spoločnej poľnohospodárskej politiky najmä však: na zvyšovanie konkurencieschopnosti podniku, efektívnejšie riadenie podniku, na podporu zavádzania inovácií na úrovni podniku, na lepšie využitie prírodných zdrojov, ochranu životného prostredia, životných podmienok zvierat a zlepšenie kvality života. Neformálne vzdelávanie bude zamerané na potrebu produkcie s vyššou pridanou hodnotou a vyššou kvalitou, ktoré posilnia konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, spracovania potravín a zároveň podporia domáci trh prostredníctvom nových distribučných kanálov, krátkych reťazcov, regionálnych tržníc a pod.
• Je potrebné vytvoriť rámec pre odborných poskytovateľov kariérového poradenstva, ktorí budú schopní riadiť, rozvíjať a podporovať rôzne poradenské siete. Zároveň je potrebné pripraviť odborníkov na kariérové poradenstvo s druhým a tretím stupňom vysokoškolského vzdelania, ktorí by poskytovali kurzy na úrovni vysokoškolského vzdelávania, robili výskum a hodnotenie na národnej úrovni.
• Od roku 2015 funguje systém duálneho vzdelávania. Predstavuje účinnú a efektívnu spoluprácu medzi zamestnávateľmi a strednými školami. Synergický efekt spolupráce školy a zamestnávateľa je viacúrovňový a obohacuje žiaka, školské zariadenie a zamestnávateľa. Definovanie všetkých benefitov spolupráce zamestnávateľov a škôl je základom budovania zmysluplnej spolupráce formou duálneho vzdelávania.
• Do budúcnosti bude potrebné, aby širšia verejnosť nevnímala poľnohospodárstvo v negatívnom svetle. Treba propagovať prínosy agrosektora (produkcia potravín, surovín a s tým spojená aj fixácia pracovnej sily). Treba zmeniť takýto negatívny pohľad.
• Výroba a predaj potravín sa v súčasnosti zredukovali na úroveň vzťahu zákazník, maloobchod a cena. Záujem spoločnosti o poľnohospodárstvo, ako multifunkčný odbor, je veľmi malý a z toho dôvodu spoločnosť vo všeobecnosti nedokáže dostatočne ohodnotiť význam tohto odvetvia. K zlepšeniu postavenia poľnohospodárov v hodnotovom rebríčku je nutné čo najviac skrátiť informačný reťazec až po úroveň – priama informácia poľnohospodár a spotrebiteľ – zákazník. 

 3. premisa: Sociálna ekonomika

• Sociálna ekonomika prostredníctvom svojich subjektov, sociálnych podnikov, vytvára pracovné miesta najmä pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, začleňuje ich do trhu práce, posilňuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, podporuje i environmentálne a technologické inovácie. Značný potenciál predstavujú zmluvné práce pre miestnu samosprávu a sociálne služby pre obyvateľstvo vidieckych obcí. Sociálna ekonomika ako jedna z foriem diverzifikácie sa môže stať významným faktorom tvorby nových pracovných miest. Podporuje rozvoj nových foriem podnikania, ktoré poskytujú alternatívu k zamestnaniu v poľnohospodárstve.
• Dominantný dopadový efekt podpory týchto aktivít v poľnohospodárstve spočíva v nielen v sociálnej inklúzii znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a spomalenie tempa poklesu agrárnej zamestnanosti. Potenciál poľnohospodárstva vytvárať zamestnanosť je väčšia ako v mnohých iných sektoroch a osobitne treba zdôrazniť aj priestorový aspekt tvorby zamestnanosti poľnohospodárstvom.
• Sociálne poľnohospodárstvo v pozitívnom smere mení vnímanie poľnohospodárstva a vidieckych zdrojov. Koncept sociálneho poľnohospodárstva poskytuje novú príležitosť ako poľnohospodárom, tak aj ďalším subjektom pôsobiacim vo vidieckom priestore, umožňuje zavádzať a vytvárať nové alternatívne služby, rozširovať a diverzifikovať činnosti a ich úlohu v spoločnosti.

• Sociálne poľnohospodárstvo je inovatívnym prístupom, ktorý spája multifunkčné poľnohospodárstvo s inkluzívnym zamestnávaním a sociálnymi a vzdelávacími službami na miestnej úrovni. Koncept sociálneho poľnohospodárstva umožňuje zavádzať a vytvárať nové alternatívne služby, rozširovať a diverzifikovať činnosti. Prispieva v rámci svojej činnosti k sociálnej integrácii osôb so špecifickými potrebami. Poslaním sociálneho poľnohospodárstva je okrem ponuky produkčných činností tiež ponúkať a vytvárať nové pracovné miesta, vzdelávacie aktivity a uskutočňovať rôzne druhy terapií pre široké spektrum osôb so špecifickými potrebami.
• Otvárajú sa tak možnosti pre zdravotne a sociálne znevýhodnené osoby, ktoré v sociálnom poľnohospodárstve nájdu pracovné uplatnenie alebo môžu zmierniť dopady svojho zdravotného postihnutia alebo sociálnych problémov. Ponúka tiež širokú škálu aktivít i v oblasti vzdelávania a v ďalších činnostiach spojených s vidieckym prostredím. (zosúlaďovanie rodinného a pracovného života znevýhodnených skupín, verejnoprospešné práce, menšie obecné služby), atď.
• Pozitívnym spoločenským dopadom sociálnej ekonomiky v poľnohospodárstve je rozširovanie podnikateľskej činnosti s cieľom realizácie lokálnych sociálnych služieb, a nie maximalizácie zisku. 

4. premisa: Zabezpečenie bezpečnosti potravín, zdravej výživy a strategickej sebestačnosti

• Domáca výroba nezodpovedá domácemu dopytu, dochádza k štrukturálnej nerovnováhe. Vyrábame najmä komodity, ako obilniny, repku, slnečnicu, a máme výrazný nedostatok domáceho ovocia, zeleniny alebo bravčového mäsa. Odstrániť túto štrukturálnu nerovnováhu by okrem iného vyžadovalo v krátkej dobe rozsiahle investície a masívny  rozvoj práve v tých sektoroch, v ktorých trvale konkurenčne zlyhávame. Tieto investície sú dlhodobého charakteru a ide väčšinou o odvetvia náročné na ľudskú prácu. Okrem toho tieto investície prinášajú i veľké environmentálne problémy s likvidáciou odpadov. Slovenské poľnohospodárstvo má značné problémy vo vzťahu k pôde, životnému prostrediu, biodiverzite, vode a krajine. Potravinová sebestačnosť sa v súčasnosti stala značne spolitizovanou problematikou. Spoločensky významnejšia by mala byť diskusia o potravinovej bezpečnosti než o sebestačnosti. Hypoteticky by sme mohli byť sebestační vo výrobe potravín, ale za cenu negatívnych environmentálnych dopadov a devastácie pôdy. Kvalita poľnohospodárskej pôdy stále klesá, znižuje sa retenčná schopnosť krajiny, dochádza k úbytku pôdy pre nepoľnohospodárske účely. Prioritná úloha štátu je usilovať o zachovanie potravinovej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska. Koncept potravinovej sebestačnosti nemôžeme, samozrejme, odmietnuť, ale treba ho posudzovať z viacerých pohľadov a zorných uhlov.

• Podporovať predaj a zvýšenie produkcie prostredníctvom nových foriem odbytu – farmárske trhy, tržnice na regionálnej úrovni, rozvoz čerstvých potravín, debničkový predaj, predaj z dvora. Viac podporovať zlepšenie štruktúry a kvality spracovania domácich poľnohospodárskych surovín, marketingu a predaja/odbytu týchto produktov. Z pohľadu zabezpečenia sebestačnosti je nevyhnutné výraznejšie podporovať v pripravovanom Strategickom pláne výrobno-odbytové združenia prvovýrobcov.

• Potravinársky priemysel je málo špecializovaný, kapacitne predimenzovaný a technologicky zaostalý. Nemá dostatočné prepojenie na výsledky vedy a výskumu, čo tiež negatívne ovplyvňuje jeho inovačné schopnosti a posun ku kvalitatívne novým a funkčným potravinám, ktoré si trh žiada. V marketingovej politike a budovaní silných značiek a ich propagácii slovenské spracovateľské firmy podstatne zaostávajú za zahraničnými.
• Podiel slovenských výrobkov v obchodnej sieti dlhodobo stagnuje. Vzťahy v potravinovej vertikále SR sú nevyvážené. V obchodných vzťahoch vo vertikále dominujú obchodné reťazce. Jednotliví prvovýrobcovia nemajú vplyv na ceny komodít, ktoré predávajú. Poľnohospodári a potravinársky priemysel majú nižšiu vyjednávaciu silu ako obchodné reťazce. Na druhej strane aj veľká rozdrobenosť poľnohospodárov zvyšuje marketingové náklady. Dlhodobým dopadovým cieľom je zvýšiť produkciu produktov s vyššou pridanou hodnotou. Sofistikovanejšie výrobky majú stabilnejší dopyt a menej sú ohrozené cenovou volatilitou ako základné komodity. Bez rozvoja potravinárskeho priemyslu bude klesať aj dopyt po slovenských poľnohospodárskych produktoch.
• Je potrebné viac akcentovať politiku kvality ako mechanizmu na podporu kvalitných a tradičných regionálnych špecialít. V súvislosti s politikou kvality sa kvalita chápe širšie a možno ňou rozumieť vlastnosti výrobku charakterizujúce určitú kultúru, tradíciu a špecifikum regiónu alebo oblasti, umožňujúce zachovanie tradície a života na vidieku. Výraznejšie akcentovať posilnenie zastúpenia regionálnych produktov a služieb na lokálnych trhoch. 

5. premisa: Intenzívne zavádzanie digitalizácie, automatizácie, robotizácie, inovácií a aplikovaného výskumu do poľnohospodárskej praxe.

• Zaostávanie Slovenska za najlepšími krajinami v oblasti digitalizácie sa prejavuje predovšetkým v oblasti pripravenosti ľudského kapitálu a digitálnych verejných služieb. V oblasti ľudského kapitálu má Slovensko v porovnaní s priemerom EÚ nižšie percento používateľov internetu, menej odborníkov v oblasti informačno-komunikačných technológií (IKT), ako aj menej absolventov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky. Nedostatok digitálnych zručností v poľnohospodárstve je tak prekážkou rýchlejšieho prechodu na digitálnu technológie a inovácie v oblasti IKT. Potenciálny nedostatok vlastných IKT špecialistov môže spomaliť resp. ohroziť proces digitálnej transformácie podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve. Pripravenosť ľudského kapitálu na nové úlohy spojené s digitalizáciu sektora je tak možné považovať za najväčšiu prekážku a riziko úspešnej realizácie digitálnej transformácie poľnohospodárstva.
• Úroveň riadenia fariem a tým dosahovania väčšej prosperity jednoznačne ovplyvňuje kvalifikačná úroveň manažmentu. Implementácia inovácií a trend k inteligentnému poľnohospodárstvu si vynúti výrazné zapojenie osôb na manažérskych postoch do celoživotného vzdelávania, v čom agrárny sektor na Slovensku dlhodobo zaostáva.
• V oblasti výdavkov štátu na výskum a vývoj Slovensko za priemerom Európskej únie výrazne zaostáva. Tento stav je typický i pre segment poľnohospodárskych vied. Štát je zodpovedný najmä za financovanie základného výskumu a budovanie výskumnej infraštruktúry. Je preto nevyhnutné uskutočňovať potrebné reformy orientované na zvyšovanie výdavkov na vedu, výskum, vzdelania a budovanie nevyhnutnej výskumnej infraštruktúry v sektore poľnohospodárstva. V súčasných grantových podporných schémach pre vedu (VEGA, APVV) v predkladaných projektoch v jednotlivých výzvach, okrem prostriedkov na riešenie, umožniť aj vyššie objemy kapitálových prostriedkov na obnovu prístrojovej techniky a zabezpečenie špičkových laboratórnych zariadení.
• Zatiaľ čo podnikateľské subjekty môžu z digitalizácie profitovať, na strane jednotlivcov dochádza vplyvom štrukturálnych zmien k potrebe ďalších investícií do rekvalifikácie, alebo vzdelávania. To bude v sektore poľnohospodárstva nevyhnutne vytvárať tlak na získanie nových zručností, ktoré budú zamestnanci potrebovať pri používaní nových technológií, hardvéru a softvéru, a pod. V poľnohospodárskej politike sa tak bude akcentovať  nutnosť úpravy vzdelávacieho systému, rekvalifikácii a pod., Digitálna transformácia posunie poľnohospodárstvo na novú štrukturálnu úroveň. Najhoršie dopady sa očakávajú u pracovníkov s nízkym vzdelaním a nízkymi mzdami. Dopady implementácie moderných technológií a digitalizácie ukazujú, že výhoda lacnej pracovnej sily prestáva byť výhodou.
• Využitie programov riadenia chovov si v oblasti pracovných pozícií vyžiada zvýšenie kvalifikácie obslužného personálu v smere správneho spracovania a vyhodnotenia výstupných dát, systematickej práce, správnej interpretácie údajov a následnom aplikovaní nápravných opatrení. V chovoch dojníc sa v rámci technologických inovácií bude zavádzať plnoautomatizované, robotické dojenie.
• Miera zavádzania nových technológií v poľnohospodárstve však stále nedosahuje očakávanú úroveň a v rámci podnikateľskej štruktúry je nerovnomerne rozložená. Z hľadiska zmeny štruktúry povolaní nepôjde v poľnohospodárstve o výrazné kvantitatívne zmeny, (v poľnohospodárstve pracuje už len necelých 45 tisíc osôb), ale skôr o kvalitatívnu premenu tejto štruktúry. Pôjde o postupný proces, ktorý sa začne od veľkých právnických osôb až k registrovaným fyzickým osobám podnikajúcim v poľnohospodárstve. Postupne budú zanikať nízko kvalifikované pracovné pozície. Pribudnú sofistikovanejšie pozície, na ktoré sa budú musieť zamestnanci rekvalifikovať a preškoliť.
• Podporou inovatívnych, technických a technologicky vyspelých poľnohospodárskych podnikov, ako aj podnikov služieb vyplýva požiadavka na pracovnú silu vyššej kvalifikácie, t.j., zmenu učebných osnov, resp. pridanie nových povolaní (ako príklad môže slúžiť pozícia agromechatronik). Iba takéto podniky dokážu byť konkurencieschopné v priestore EÚ.
• Využitie interaktívnych metód vo vyučovacom procese sa stalo prirodzeným štandardom na všetkých typoch a úrovniach škôl. Digitalizácia učebných materiálov je v súčasnosti reakciou na aktuálne formy podávania informácii. Vzdelávanie učiteľov v informačných technológiách (IT) musí byť súčasťou celoživotného vzdelávania pre všetkých pedagógov.

Článok vychádza z projektu Sektorovo riadené inovácie k efektívnemu trhu práce v SR riešený spoločnosťou Trexima, ktorý sa realizuje vďaka podpore z európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Ľudské zdroje.