Situácia v súčasnom období pandémie je zložitá pre nás všetkých. Je to skúška, ku ktorej sa musíme postaviť čelom. Najskôr sa riešila rúšková kultúra a teraz hromadné testovanie, ktoré má veľa úskalí, čo je pochopiteľné. Ako dopadol tento projekt, musia zhodnotiť odborníci .Osobne si myslím, že táto akcia ukázala, že sa ľudia môžu spoľahnúť na zodpovednosť iných ľudí vo svojom okolí a dala im viditeľnú nádej, že svojou aktivitou dokážu pomôcť. Slovákom dala dôvod na hrdosť, že sme schopní niečoho takého veľkého a s maximálnou disciplinovanosťou v rekordnom čase.
Zrazu sa celá spoločnosť zaoberala tým, čo je špecificita a senzitivita. Možno je to skvelá štartovacia situácia na tvorbu nových, lepších opatrení, ktorým konečne budú ľudia rozumieť a nebude ich stresovať iba to, ako každý deň noviny hlásia nových infikovaných. Nie som virológ, ani epidemiológ, ani politik. Ľudské utrpenie mi je vzhľadom na moju profesijnú rolu veľmi blízke. Nikoho sa nezastávam, ale myslím si, že absolútna nečinnosť nie je univerzálnou odpoveďou, pretože pochybnosti budú vždy. Áno, patologickí odmietači a konšpirátori budú, samozrejme, hľadať čokoľvek, aby si svoj postoj ospravedlnili .Vízia je jasná. Musíme zabrániť šíreniu C-19. Dá sa postupovať len metódou „krok za krokom“. Trochu mi vadí, že málo odborníkov zdôrazňuje zdravý rozum a posilňovanie imunity, boj s nadváhou ľudí, premenu konzumného života na aktívny v prírode a podobne. Často nám radšej odporučia „úžasné“ vitamíny či pilulky namiesto zdravej výživy. Tiež ma trochu vyrušuje, že často prevažujú politicko-marketingové hlasy.
Vo všetkej úcte k odborníkom a vedcom, ktorých si veľmi vážim, sa mi zdá, že v poslednej dobe sa vyrojili aj vo svete desiatky „špičkových svetových odborníkov“ a z ich vyjadrení si každý môže vybrať to svoje. Akurát mnohí odborníci nie sú zodpovední za krajinu. Ak im ich proroctvo nevyjde, jednoducho môžu nejakú vedecky podloženú teóriu postupne manifestovať tak, že v čase ich pôvodného vyhlásenia ešte neboli známe niektoré vstupné údaje.
Všetci sa musíme snažiť chrániť ľudské životy. Neviem, či chceme vidieť plné nemocnice a cintoríny. Možno sa to robí trochu živelne, ale oceňujem snahu vyrovnať sa s kritickou situáciou čo najefektívnejšie. Je iná cesta? Ja nie som ústavný činiteľ, preto ani nemám zodpovednosť za krajinu. Takže kritika by bola vysoko neúčinná a hlavne zbytočná. Myslím si však, že vyvolávať atmosféru odporu voči mnohým opatreniam, je ohrozovanie úspechu v snahe vylepšiť našu situáciu. Ak niekto hovorí, že toto problematické testovanie nás nezachráni, rád by som od neho počul, ktorý krok sám osebe nás zachráni. Keď sa topíme, neodmietajme koleso, lebo nám nesedí jeho farba. Druhé koleso nemusíme dočiahnuť. Čítal som, že k záchrane nám nechýba schod, ale celé schodisko. Toto testovanie snáď bude aspoň malý schodík. Nečinnosť je zabíjajúca, a to nielen pri C-19.
Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím.