Strach o energiu

Najvyspelejšie štáty Západu neustále zefektívňujú metódy ochrany proti teroristickým hrozbám. Na zdokonalené systémy obrany odpovedajú strojcovia útokov zlepšením ich plánovania a rozšírením spektra potenciálnych cieľov. Na rad prichádzajú aj prevádzky na ťažbu ropy a na jej prepravnú infraštruktúru. Dá sa tak usudzovať z uskutočnených a zabránených incidentov v Saudskej Arábii. Svetové ropné trhy viditeľne znervózneli a politici presviedčajú verejnosť, že ceny ropy neporastú do nadoblačných výšin. Na pomoc sa poponáhľali aj členovia organizácie krajín vyvážajúcich ropu – OPEC, keď rozhodli, že zvýšia ťažbu asi o 9 %. Viacerí producenti už prekračovali povolené kvóty a nové stropy neraz len zlegalizujú de facto ťažené objemy. Iba niektorí členovia kartelu ich dokážu významnejšie navýšiť. Cenová úroveň čierneho zlata sa ako-tak ustálila, ale obavy pretrvávajú. Pri všetkých nárekoch nad jej výškou si treba uvedomiť, že nie je rekordná, pretože po úprave o inflačné znehodnotenie spadne asi na polovicu stavu z rokov 1981-82. Ani hrozba udusenia hospodárskej konjunktúry nie je namieste. Zastavila by sa až vtedy, keby sa za ropu platilo 50 a viac dolárov za barel – a to niekoľko mesiacov za sebou. Privodiť by to mohol panický účinok vykonaných a predovšetkým očakávaných útokov teroristov na ťažobné zariadenia, terminály, rafinérie, prepravné siete a transoceánske plavebné trasy. Spojené štáty premrhali vzácny čas, keď sústreďovali toľko síl na Irak v snahe bojovať práve tam proti svetovému islamistickému terorizmu. Nedávna teroristická dráma v meste Chobar v susednej Saudskej Arábii ukázala, že stratégovia al-Kháidy si vyberajú jej územie na zasadzovanie úderov Západom kontrolovanej svetovej ekonomike postavenej na spotrebe fosílnych palív. V prípade Saudskej Arábie sa islamistickým teroristom hodia aj náboženské dôvody – vypudiť inovercov z posvätej moslimskej pôdy. Kľúčovým cieľom je však podkopať úlohu saudskoarabského kráľovstva ako najvýznamnejšieho zásobovateľa Západu čiernym zlatom. Púštna monarchia má päť hlavných ťažobných oblastí a sieť asi 17 tisíc kilometrov zväčša nadzemných ropovodov. Úspešne vykonaná séria koordinovaných útokov na chúlostivé uzly tejto pavučiny by mohla spôsobiť ujmu celému prepravnému systému. Bola by však krátkodobá a obnovenie prevádzok by netrvalo dlho. Teroristi, ako význam tohto slova napovedá, sa usilujú pôsobiť na verejnosť cieľavedomým rozdúchavaním strachu z neistoty o tom, komu, kedy, kde a akým spôsobom zasadia ďalšie rany. Saudskoarabský ropný priemysel je pomerne slušne vojensky chránený a vláda vynakladá na tento účel ročne osem miliárd dolárov. Zabrániť nahlodaniu povesti o jeho spoľahlivosti však nemožno. Proti rozosievaniu teroru a vyvolávaniu nepokoja sa dá brániť len skĺbením defenzívnych mechanizmov štátu so zásadami zdravého rozumu a psychohygieny na úrovni spoločnosti i jednotlivca. Teroristi možu namieriť svoje útoky nielen na energetickú sieť, ale okrem iného aj na sieť vodnú. Terorizovaní môžu byť aj zamestnanci. Zraniteľných miest je viac ako dosť. Všetko, naraz, všade a vždy sa ustrážiť nedá. Bolo by tragickou ilúziou, keby sme sa o to pokúšali za cenu položenia osobných slobôd na oltár bezpečnostných supersietí. Každá, aj tá najlepšia, má diery. Vymaniť sa z ustráchanosti o spoľahlivosť dodávok ropy z Blízkeho východu nebude ľahké. Ak sme skutočne vo vojne so svetovým terorizmom ako s fenoménom ultrahrozby, môžeme sa tak správať aj v hospodárskom živote pri zaobstarávaní strategicky dôležitých surovín. Otvorene tak robia len Spojené štáty. Európa váha aj na spornosť kauzality pri hľadaní koreňov terorizmu ako podmienky pre riešenie následkov. Na rozdiel od prvého ropného šoku pred 30 rokmi stojí dnes OPEC celkove na jeho strane. Saudská Arábia i ďalší jeho členovia investovali za ostatné tri desaťročia úctyhodnú časť svojich príjmov do výrobných a finančných sektorov vo vyspelých priemyselných krajinách. Na prosperite západnej ekonomiky, ktorá tvorí chrbtovú kosť globalizujúceho sa hospodárskeho systému, im preto životne záleží. Západ musí prijať opatrenia na diverzifikáciu zdrojov a druhov energie, ktorú spotrebúva. Niektorí politici a ekonómovia sa snažia oddémonizovať atómovú energiu, ale verejná mienka nie je vždy na ich strane. Je zarážajúce, ako ťažko sa presadzuje prechod na obnoviteľné zdroje energie. Ich nerentabilnosť v porovnaní s ropou a zemným plynom platí len v podmienkach nízkych cien fosílnych palív. Aj keď sa ceny ropy po minulotýždňovom zasadnutí OPEC-u stabilizovali, nemali by sa odkladať kroky na odpútanie od závislosti od ropy. Minulý týždeň sa v Bone konala dvojdňová medzinárodná konferencia o obnoviteľných zdrojoch energie. Svetové médiá jej venovali nezaslúžene malú pozornosť napriek oduševneným apelom premiérov Nemecka a Británie. Reči politikov – aspoň tých európskych – už nemajú takú váhu ako v minulosti a bez podpory mohutných marketingových a mediálnych kampaní medzinárodných investorských skupín zanikajú v informačnom šume. Autor je analytik medzinárodných vzťahov