Strach

Presne som vedel, do čoho idem. Neznášam internetové diskusie k článkom, skoro nikdy ich nečítam (až na pár „overených“ výnimiek), takže tak mi treba. Keď som v internetovom vydaní jedného slovenského denníka našiel článok o tom, že „Európu rozčuľujú stavby mešít“, vedel som presne, aký typ diskusných príspevkov nájdem pod článkom o tom, že v mnohých európskych krajinách sa množia protesty proti (legitímnej) snahe moslimských občanov vyznávať ich vieru. No povedal som si, že v mene „výskumu kolektívnej psyché“ prekonám svoj odpor a pozriem sa na to, ako veľmi sme schopní (a ochotní) nedať sa riadiť predsudkami. Tak mi treba. Dostal som, čo som si pýtal (uvádzam schválne v pôvodnom znení, aby to nevyzeralo ako cenzúra): Paranoidných prorokov: „Pride cas ze vam zoberu vase deti a vam a vasim zenam budu stinat hlavy.“ Skeptických kvázifilozofov: „Je to tvrde, ale bola to nasa doslova nanazratost, ktora potrebovala lacnu prcovnu silu z Blizkeho vychodu a ta ista nenazranost, ktora postavila na nohy Aziu. A teraz ked prichadza ucet sme prekvapeni?“ Akoževtipných glosátorov: „za kazdu mesitu v europe jeden krestansky kostol v istambule…“ Insitných politológov: „Treba jasne pomenovat vinnika : SOCIALISTICKI LIBERALI . Pre tychto politikov je prvoradym cielom znicit tradiciu v Europe. Aj za cenu vystavby mesit.. (Ale kedy pochopia, ze idu aj proti sebe? O 50 rokov, ked Europu ovladnu moslimske strany pochopia.. Ale uz bude neskoro. )“ Praktických ochrancov čistej rasy: „Podla mna, ak niekto si zvoli za zivotneho partnera islamistu, malo by existovat nariadenie, aby opustil(a) dany krestansky stat a nastahoval(a) sa do chatrce svojho mileho/milej.“ A mnohých ďalších. Hlasy zdravého rozumu v tejto „diskusii“ by bolo možné skutočne porátať na jednej ruke. Iste, je známe, že takéto fóra nijako nereprezentujú „verejnosť“ ako takú. Vyznačujú sa veľkou koncentráciou grafomanov, polohlupákov a zakomplexovaných typov, ktorí sa snažia zaujať extrémnymi názormi, alebo len proste provokujú. Lenže hoci verejnú mienku nereprezentujú, v istom zmysle ju ilustrujú – sú destilovaným koncentrátom pocitov a predstáv, ktoré formujú nazeranie na svet. V tomto prípade je to strach pretavovaný do krutosti a nevedomosť rodiaca intoleranciu. Samozrejme, nie som nijaký „nezaujatý pozorovateľ“. Nebudem si teraz ani zakladať klobúk analyzujúceho akademika. Som presne ten „socialistický liberál“, ktorý to má vraj všetko svedomí, a priznám sa, niekedy ma chytá strach. Viac ako šesťdesiat rokov po tom, ako rovnaký strach/krutosť a nevedomosť/netolerancia spôsobili tragédiu druhej svetovej vojny (od vyhladzovacích táborov, cez vraždenie civilného obyvateľstva po zhodenie atómovej bomby) sa zmenil len adresát našich predsudkov. Hoci, s trochou cynizmu čakám, kedy sa objaví teória, že „moslimský útok na našu civilizáciu“ organizuje „židovské sprisahanie“.