Jedna z charakteristík pre ľudský rod je, že ľudia sú aj ekonomicky zameraní a mnohí priam aj závislí. Pravdaže, jedni viac a druhí menej. V rámci ekonomického systému v tom potom jeden úspešnejší, iný menej úspešný, alebo i krachujúci.
Ľudstvo v dlhodobom vývoji viac či menej vyspelo. Vrátane v ekonomickej oblasti. Veľakrát v histórii – v začiatkoch spoločenského života ekonomicky len inštinktívne. A to v snahe po dosahovaní čo najväčšieho prospechu z práce a úsilia, či uspokojenia potrieb s čo najmenšou námahou.
Ekonomické nástroje, formy a kategórie sa postupne neobyčajne rozširovali a uplatňovali v živote ľudí. Vo vývoji až do štádia vyspelej trhovej ekonomiky. Čiže výmeny tovarov, ich predaja, kúpy, trhov. Postupne aj so sprostredkujúcimi funkciami rôznych typov peňazí.
Špecifickým druhom ekonomicky nepodmienenej a tak nepomenovanej „ekonomiky“ boli a sú medzikmeňové, medzinárodné lúpeže vo vojnách, zbojnícke i námorné lúpeže. Sú v nich prevažne ekonomické záujmy získať cudzie majetky, tovary a často aj otrokov.
Pozitívnejšou civilizačnou formou trhov je postupne sa rozvíjajúca medzinárodná výmena a s tým súvisiaca aj medzinárodná deľba práce (výroby i služieb). Z toho špecifickou medzinárodnou výmenou je výmena produktov pestovaných alebo vyrábaných len na určitom území. A potom rozširovaných do celého sveta.
Súčasnosť v oblasti ekonomiky, ekonomických záujmov je neobyčajne vyspelá s bohatými prvkami globalizácie a technického pokroku vo výrobe i doprave a v ostatných službách.
Pri pohľade na ňu – a aj z určitého odstupu – ju možno považovať za obdivuhodnú až fantastickú. Opakujem navyše jej celosvetovosť a globalizovanosť.
V rámci ekonomického systému v ostatných 100 – 200 rokoch časť uspokojovania potrieb ľudí prešla na systém poistného typu a celospoločensky organizovaného a financovaného uspokojovania potrieb ľudí. Sprostredkúvané sú, samozrejme, skupinou špecifických ekonomických nástrojov.
Z toho potreby obyvateľstva uspokojované poistným typom sú napr. prostredníctvom majetkového i životného komerčného poistenia,ndôchodkového poistenia, poistenia zdravotného, poistenia nemocenského, poistenia pre nezamestnanosť a pod. Občania sa do fondov zo svojich príjmov skladajú vo forme odvodov a platených poistiek. Z časti do sociálnych fondov prispievajú aj organizácie a podniky.
Na druhej strane je účelné uspokojovanie niektorých celospoločenských potrieb, príp. regionálnych a obecných. Ide napr. o zabezpečenie obrany, bezpečnosti, ciest, školstva, štátnej správy. Čiastočne aj kultúry, telesnej kultúry, cirkví, mestskej hromadnej dopravy, spojov, rozhlasu, televízie, organizácií sociálnej starostlivosti a pod.
Je fantastické a obdivuhodné, ako spoločenstvo ľudí funguje. Veď v zásade (najmä nateraz) bežne a prevažne kvalitne fungujú všetky druhy dopravy (vr. celosvetových rýchlych spojov), pošta, výrobné procesy, banky, služby (vr. zdravotníctva a sociálnej starostlivosti), obchod, reštaurácie, kaviarne, cestovný ruch, noviny a časopisy, rozhlas, televízia, telekomunikácie, internet, stávkové kancelárie, poisťovne, šport, súdy, notárstva, cirkvi, advokáti, polícia, väzenstvo, prokuratúra a pod.
Spoločenský mechanizmus – tak ako všetko na svete – máva však aj odchýlky od želaného a optimálneho. Rovnako ako v prírode tak aj v spoločenskom živote ľudí vznikajú tornáda, krízy, krachy… K tomu navyše sú v spoločnosti aj revolúcie, demonštrácie odlišných názorov, vojny, hádky, rozvody, zrážky oponentov. To aj v rodinách a politických stranách a iných organizáciách, vr. v cirkvách.
Spoločenský „stroj“ nie je ani ideálny ani priamočiary. Mnohé zaškrípania majú aj subjektívny charakter. Veľmi intenzívne pôsobí vlastnosť ľudí ako predátorov. Subjektívne záujmy a názory sa preukazujú mnohorako. To sa pretavuje aj do rôznych typov „zbojstva“. Tak aj v podobe lúpeží vo vojnách v staroveku i novoveku, Ale aj v podobe „zaberania a konfiškácií“ majetkov po revolúciách (vr. Socialistickej). Ale inokedy zase aj reštitúcie – návrat majetkov napr. po víťazných kapitalistických prevratoch. Tie sú sprevádzané aj „privatizáciou“ spoločenského majetku do rúk jednotlivcov. Pochopiteľne za nízke – bazárové ceny.
Na Slovensku (i v Čechách) sa po roku 1989 navyše uplatnil do života aj ekonomický záujem vyspelého západu ovládnuť výrobu, služby i trh v bývalých socialistických štátoch. Len dodatočne s veľkým oneskorením sa možno podivovať nad nástrojmi, ako to dosiahli. Poradcovia – zväčša z USA – presadili napr. politiku vysokých bankových úrokov z poskytovaných úverov. Prevažne išlo o úvery privatizérom, a to okolo 20 %. Skrytým a vedomým cieľom poradcov bolo, aby domáci privatizéri neuniesli úrokovú záťaž a podniky potom lacno popredali západným podnikateľom. Im sa to veľakrát oplatilo hoci aj kvôli pozemkom areálov podnikov. Ceny daných pozemkov boli pre nich neobyčajne výhodné (zlomok cien na Západe). V rámci tohto devastačného procesu „prevodu majetkov“ sa potom do obdobného kolotoča dostali aj banky. Mali obrovské sumy nedobytných úverov. Štát (čiže spoločnosť občanov) ich sanoval vyše 100 miliardami Kčs, aby ich takto konsolidoval. A v nadväznosti na to – namiesto toho, aby tieto zlatonosné kačice či, ako sa aj hovorí, sliepky boli ďalej už akože ozdravené a v štátnom vlastníctve – tak sa zase lacno popredali. Vo voľnom trhu poradcovia neporadili, nech si u nás západné banky otvoria vlastné pobočky. Našu výbornú sieť – aj s vyspelými odborníkmi – sme im ozaj grandsky venovali. Veď náš bankový manažment nielen že bol vysoko kvalifikovaný, ale už aj na školeniach preškolený na západný typ bankovníctva. Vrátane burzových obchodov. Podobne sa predali poisťovne.
Tieto predaje bánk a poisťovní síce krátkodobo pomohli štátnemu rozpočtu a udržiavaniu aj životnej úrovne obyvateľstva, ale z dlhodobého hľadiska išlo o neobyčajné poškodenie celej vlastnej ekonomiky Slovenska (i Česka). Tí, čo sa na takomto prevode majetkov zahraničným vlastníkom priživili, určite nemajú výčitky. V rámci toho právnici mečiarovského typu neobyčajne vysoko stimulovali privatizačných poradcov prijatím absurdného systému ich odmeňovania nie paušálnymi sadzbami, ale percentuálne z predajných súm, a to až do 10 %. Hocikto, dokonca i právny laik, by dané zmluvy a formálne náležitosti dokázal urobiť za pár tisíc Kčs, ale oni dostávali milióny. Ba i stámilióny. Veď rozdiel medzi predajom bytu, chaty a trebárs Slovnaftu je len v rozsahu príloh.
Súhrnne je faktom, že takmer celé národné bohatstvo SR je v rukách západných podnikateľov. Zisky každoročne tam pochopiteľne – v podobe dividend – aj odchádzajú. Štatistika uvádza, že v roku 2018 bolo 50 % podnikov s 50 a viac zamestnancami v rukách zahraničia.
Podľa platobnej bilancie SR v období rokov 1994 – 2020 v podobe dividend odišlo zo SR 42,109 mld. eur. Došlo len 2,708 mld. eur Rozdiel v neprospech Slovenska bol 39,401 mld. eur.
Ročne sa mínusové saldo pohybovalo od 0,9 mld. eur (v roku 1994) po 3,7 mld. eur v roku 2018. To v danom roku 2018 vo vzťahu k ročnému objemu hrubého domáceho produktu v sume 83,986 mld. eur predstavovalo 4,4 %. A vo vzťahu k objemu príjmov štátneho rozpočtu v sume 15,381 mld. eur predstavovalo 24,1 %.
Vo väčšine rokov pasívne – mínusové saldo v oblasti dividend sa pohybovalo medzi 1,8 mld. eur po 2,9 mld. eur.
Aj vnútroštátne sú potenciálne zdroje pre zdravotníctvo z odvodov na zdravotné poistenie nezmyselne ochudobňované. Nebyť na malom Slovensku dvoch zahraničných súkromných zdravotných poisťovní, bolo by napr. v roku 2018 na zdravotníctvo o 468 mil. eur viac. Za to ďakujú p. Zajacovi. Táto suma predstavuje duplicitné (s VZP) správne náklady na 933 zamestnancov Unionu a Dôvery a na ich zisky (v roku 2018 v sume 54 mil. eur).
Obdobne je ochudobňovaný systém dôchodkového poistenia o zisky a náklady na duplicitný aparát v dôchodkových správcovských spoločnostiach pre tzv. II. pilier.
Za tejto situácie sme už dlhodobo v kategórii štátov označovaných ako „banánové republiky“. Má sa v nich vynikajúco horných 10 – 100 tisíc. Zabezpečujú bezpečnosť v štáte a ochranu súkromného majetku a niekde sa čiastočne podieľajú aj na správe podnikov, bánk a poisťovní. Napr. člen dozornej rady v jednej banke od občanov SR za prácu v rozsahu okolo 30 hodín ročne dostáva odmenu 30 000 eur. Táto vrstva má potom, samozrejme, obrovské haciendy, chaty, domy v zahraničí a luxusný život. K tejto vrstve obyvateľstva patrí aj pár tisíc relatívne dobre platených politikov. Ich úlohou je udržiavať pokoj a poriadok.
Všetky procesy v ekonomickej oblasti sa viac-menej odohrávali podľa ekonomických pravidiel liberalizmu a právnych predpisov. Všetko sa dialo v rámci slobody a demokracie.
Bežné, radové obyvateľstvo SR zákonite ťahá za kratší koniec. Bežné obyvateľstvo SR sa k priemeru HDP a životnej úrovne Európskej únie nedopracuje nikdy.
Dávnejšie formulovaný cieľ vo Vízii Slovenska dosiahnuť 80 % úrovne priemeru EÚ do roku 2050 sa dnes už javí ako nesplniteľný.
Tobôž je nesplniteľný cieľ formulovaný „sedemkoaličnou“ vládou SR na 92 % priemeru za EÚ.
Ing. Michal Majtán, PhD.