Ako slová, ktoré odzneli v predhovore Klubu Novéhoslova 16. marca 2011 s Ivanom Okálim, tak aj tie z diskusnej časti stretnutia majú váhu hodnú spoluautora tri a pol kilogramovej odbornej publikácie.
Čoho sa týkajú pokusy o stratégiu hospodárskeho rozvoja Slovenska?
Uvažujú o tom, aké činnosti by mal štát podporovať a akým spôsobom. Krajiny, ktoré dosiahli vyše sedem percent hospodárskeho rastu za rok, podľa Svetovej banky podporovali tieto predpoklady rozvoja: vzdelanie, výskum a inovačnú infraštruktúru, ktorá slúžila rozvoju masovej výroby. Sú to však samé veľké krajiny, pre nás tento recept neprichádza do úvahy.
Slovensko by malo podporovať najmä aktivity slúžiace domácim podnikateľom, ktoré zvýšia ich inovačnú a exportnú schopnosť. Je to jeden zo základov stratégie. Domáci sektor podnikania nie je až taký slabý. Pokiaľ ide o tvorbu pridanej hodnoty, zamestnanosť aj investície, je silnejší ako sektor podnikov, kontrolovaných zo zahraničia. Tie sú silné predovšetkým v exporte.
Mali by sme štátnou podporou dať šancu všetkým tým, ktorí vo svojich odvetviach nadväzujú na produkciu nových technológií. V stratégii sme vytypovali tieto úseky výskumu, zhruba desať oblastí od nanotechnológii až po moderné technológie v poľnohospodárstve. Tieto úseky musia byť zaujímavé ako z hľadiska odbytu, tak z hľadiska inovatívnosti.
Inšpiráciou môže byť, ako sa k tomuto problému pristupuje v Nemecku. Štát priamo nepodporuje priemyselné aktivity, no zo štátnych prostriedkov je vytvorená banka, ktorá ešte v 90. rokoch disponovala kapitálom asi 500 miliárd mariek. Táto banka posudzovala investičné projekty a za veľmi výhodných podmienok požičiavala prostriedky subjektom, ktoré spĺňali kritériá.
Jedným z ich bolo posúdenie kvality podnikateľa, ktorý predkladal projekt. Túto podmienku máme aj v stratégii. Pomáha totiž zabrániť podpore v prospech vopred vybraných projektov. Kritériá totiž vedia byť veľmi ohybné…
V stratégii, žiaľ, ostali biele miesta, ktoré sa nepodarilo vyplniť. Je Slovensko v kultúrnom súlade s konceptom rozvoja znalostnej spoločnosti?
Foto: Zľava: Jozef Lysý, Ivan Okáli
Máte pravdu, v oblasti kultúry ostalo biele miesto. Nenašli sme pre ňu riešiteľov. A to som usilovne hľadal. Hlavný koordinátor, riaditeľ Ekonomického ústavu Milan Šikula sa obracal na ministerstvo kultúry, na inštitút riadený ministerstvom kultúry aj na individuálne osobnosti. Nikto však nechcel do tých vôd zabŕdnuť. Je to iste medzera, tak isto ako je medzera v spracovaní sociálnej problematiky. Tiež je daná vo veľkej miere tým, že nikto z oslovených pracovísk vrátane pracoviska akadémie vied, ktorá to mala za povinnosť, sa tomu nechcel venovať. Ani pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Najprv sa chytili, a potom uskočili.
V roku 1967 vyšla v Československu publikácia Civilizácia na rázcestí, v ktorej sa už vtedy písalo o znalostnej spoločnosti. Čo predchádzalo vašej vízii a stratégii?
Poznám stratégiu zo šesťdesiateho siedmeho. Je to už vzdialenejšia minulosť, no zároveň príspevok, ktorý by nemal byť zabudnutý. Radovan Rychta bol vynikajúci autor, dokázal všetko podstatné povedať na zhruba stodvadsiatich stranách v kocke. Na rozdiel od našej práce sa to ľahko nosí v aktovke.
V osemdesiatych rokoch vznikali prognostické štúdie, ktoré tiež neboli na zahodenie. Ich záujem totiž bol, aby sa na Slovensku zmenil celý spoločensko-ekonomický systém. Dospeli k záveru, že to bude veľmi zložitý proces. Gestor tej súbornej stratégie bol Jozef Markuš, bývalý predseda Matice Slovenskej, ktorému sa kadečo kladie za vinu, ale bol to vynikajúci ekonóm.
Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, ktorý už neexistuje, uverejnil svoj hlavný výskum na štyri pokračovania v nebohom denníku Národná obroda. Boli to tri osemstranové prílohy a celkovo zaujímavý materiál. Tiež existujú dve vízie vypracované z podnetu ministra financií Ivana Mikloša. Jednu vypracoval Prognostický ústav SAV, druhý Inštitút pre verejné otázky. Z toho vznikla publikácia Slovensko na ceste do neznáma. Iné materiály zasa vypracovala Futurologická spoločnosť na Slovensku. Náš pokus o stratégiu teda nevznikal na zelenej lúke.
Cieľom Slovenska by podľa vás mala byť vyspelá industriálna spoločnosť. Môže to však byť trošku problém. Najmä keď sa zamyslíme nad globálnou konkurenciou, ktorej musíme čeliť. Ako vidíte situáciu Slovenských firiem vo vzťahu ku globálnej konkurencii?
Foto: Zľava: Miroslav Pekník, Jozef Lysý, Ivan Okáli
Pesimisticky. Asi sa zhodneme na tom, že sme v oveľa horšej situácii, než je ekonomika Českej republiky. Žiadne slovenské podniky, ktoré by boli aspoň strední hráči v svetovej a európskej ekonomike, neexistujú. Najväčší slovenský podnik bola púchovská „pneumatikáreň“ Matador, v ktorej dnes má už väčšinový vlastnícky podiel nemecký Continental. Bol tu ešte úspešný podnik Železiarne Podbrezová, ktorý mal takmer 4-tisíc zamestnancov, no ani ten už nie je čisto slovenský, je v ňom medzinárodný kapitál. Ostatné sú všetko stredne veľké podniky, ktoré už nie sú v globálnej konkurencii schopné obstáť.
V Česku také majú – železiarne, ČEZ a rad ďalších, ktoré sú vývojaschopné. Pokiaľ sú české podniky súčasťou medzinárodných spoločností, mávajú lepšie postavenie, ako podobné slovenské firmy. Škoda je súčasťou Volkswagenu a čo do rozsahu výkonov je porovnateľná s bratislavským Volswagenom, no je na tom neporovnateľne lepšie čo do kompetencií, rozmerov zisku, postavenia v kombináte a možností rozvoja.
Na Slovensku sme na tom zle. Neviem, akým spôsobom by sa to dalo zvrátiť, či v tomto ohľade budú schopné niečo urobiť naše veľké finančné skupiny. Napokon, ani Penta a J&T už nie sú čisto slovenské kapitálové skupiny.
Jediná minimálna nádej je, že pri veľkej cielenej podpore by sa mohli rozvinúť domáce dravé inovatívne firmy. Z niektorého zo stoviek malých a stredných podnikov by mohol vyrásť väčší hráč v európskom meradle. No to by hospodárska politika musela byť iná, než je teraz. Musela by sa usilovať niečo pre tie podniky urobiť.
Pod sociálnym rozvojom sa u nás rozumie pasívna sociálna politika. Problém však je, že pri zachovaní dvanásťpercentného podielu na pasívnu sociálnu politiku nie sme schopní riešiť akútne sociálne problémy pri narastajúcej báze populácie, ktorá ich vyžaduje. Mám na mysli starnutie populácie, teda rast počtu dôchodcov, a narastajúcu skupinu sociálne vylúčených či neprispôsobivých obyvateľov, akokoľvek ich chceme volať. Vyriešime pri dvanástich percentách tento problém?
Je to problém úzkeho finančného rámca určeného pre sociálnu politiku. Problém starnutia populácie by sa dal zvládať, keby sa robila a iná politika. Iná reforma v oblasti sociálneho zabezpečenia a fungovania dôchodcovských spoločností, ako je zámer súčasnej vlády. Slovom, keby sa robila taká politika, aká je načrtnutá v stratégii. Dôchodky napokon zaťažujú HDP na Slovensku len asi siedmymi percentami, hoci napríklad v Rakúsku je to takmer 15 percnet a v Nemecku asi 13 a pol percenta. U nás to zaťaženia až také katastrofálne nie je. Kroky súčasnej vlády však smerujú k neriešiteľnosti problému minimálne v strednodobom časovom horizonte.
Máte predstavu, čo bude do budúcna s Rómami?
Foto: ekonóm Ivan Okáli
Problém Rómov sa mi v rámci zdrojov, ktoré sú k dispozícii, zdá neriešiteľný. K tomu možno prispela aj minulá vláda. Ak je pravda, čo sa teraz hovorí, tak zdroje z EÚ nie vždy používala v prospech rómskej minority.
V Česku je pomer zahraničného a domáceho kapitálu zhruba 70 : 30 v prospech zahraničného. Aké percento výroby alebo priemyslu ovláda u nás domáci a aké zahraničný kapitál?
Podiel domáceho podnikateľského sektora na zamestnanosti v nefinančnom sektore (priemysel, doprava, stavebníctvo a iné) je vyše 70 percent. Hmotnej investície tiež vyše 70 percent, na výkonoch a na pridanej hodnote 69 percent, na hrubom prevádzkovom prebytku čiže zisku 55 percent. Podiel domáceho podnikateľského sektora na exporte je však len o niečo menší ako 20 percent. Export je doménou zahraničím kontrolovaných podnikov, ktoré sú preto mimoriadne dôležité pre ekonomiku. Keby ich nebolo a nebolo by ich exportných výkonov, nevstupovali by sme do eurozóny s kurzom 1: 30, ale pravdepodobne 1:40 –až 45. Potiahol to práve exportne orientovaný priemysel.
Spracované podľa zo zvukového záznamu diskusie
Foto: Ivan Okáli
Autor fotografií: Eva Blažeková
