Keď sa odchádzajúci premiér Vladimír Mečiar v televíznom prejave rozlúčil „po svojom“ s celou slovenskou verejnosťou, zdalo sa, že zdrvený porážkou odchádza nadobro „k medveďom“. Prešlo pár mesiacov a zjavne oddýchnutý sa znova objavil v médiách. Od tohto okamžiku je opäť v centre politického diania, presadzujúc myšlienku predčasných volieb a transformácie hnutia na ľudovú stranu. Prvý zámer mu možno nevyjde, ten druhý sa formálne uskutočnil uplynulý víkend na 9. sneme HZDS v Trnave.
Mečiarov comeback znamenal pre HZDS desaťpercentný prírastok preferencií. Dosť veľa na jednotlivca, ale pre hnutie ako celok neznamenal skoro nič, pretože HZDS s Mečiarom na čele má prakticky nulový koaličný potenciál. To bolo zrejmé mnohým mimo HZDS. Na jeseň minulého roka to povedal nahlas aj vtedajší podpredseda HZDS Vojtech Tkáč, že hnuie trpí „neschopnosťou nájsť si koaličného partnera“. Navrhoval zmenu politického štýlu vo vzťahu k potenciálnym partnerom, najmä k SDĽ a SOP. Tkáč sa domnieval, že k zmenám možno postupne dôjde v parlamente a HZDS sa dostane do vlády ,,aj bez predčasných volieb“. Postoj V. Mečiara sa však v tejto otázke diametrálne líšil od Tkáčovho. Navrhoval organizovanie prejavov občianskej nespokojnosti, ktoré by mali vyústiť do predčasných volieb. Akosi nepostrehol, že nie je Gándhím a Slovensko nie je kolóniou, ale zvrchovaným demokratickým štátom. Tieto dve koncepcie preto logicky vyústili do konfliktu, z ktorého vyšiel víťazne V. Mečiar. Žiadne masové protesty sa síce nekonali, ale myšlienke predčasných volieb zostalo HZDS verné. Z toho je jasné, koho slovo v hnutí zavážilo… U V. Mečiara pretrváva stále stereotyp vo vnímaní politiky ako súboja, v ktorom vždy vyhráva len jeden. To je zároveň aj jeho najväčšou osobnou tragédiou
Riešenie – čestný predseda Jedným z riešení, ako by ľudové HZDS získalo lepšiu vyjednávaniu pozíciu vo vzťahu k iným subjektom, bola možnosť zvolenia V. Mečiara za čestného predsedu hnutia. Líder by sa síce nezúčastňoval priamo aktívnej politiky, ale zároveň by z pozície šedej eminencie mohol v pozadí poťahovať nitky a nepriamo ovplyvňovať rozhodnutia. Funkciu čestného predsedu ale nové stanovy neobsahujú, a tak sa stal v sobotu V. Mečiar predsedom „riadnym“ s ešte silnejšími právomocami. Predstava, že by pre upokojenie situácie mal z čela HZDS odísť, je pre V. Mečiara úplne neprijateľná. Jeho reakcia, že nevie o žiadnom spoločenskom napätí, ktoré by spôsoboval, svedčí o jeho úplnej neschopnosti sebareflexie. Pre Mečiara stále platí – všetko, alebo nič.
Mea culpa Na sneme zazneli z úst V. Mečiara pre mnohých prekvapivé slová ospravedlnenia. Líder najsilnejšieho opozičného subjektu priznal, že napriek preukázateľnému pozitívnemu hodnoteniu pôsobenia HZDS, „boli urobené aj chyby“. Podľa jeho názoru sa nepodarilo stabilizovať situáciu v politickej sfére, problémy boli s kultúrou demokracie, či s informáciami. Ďalej Mečiar povedal, že HZDS sa nevyhlo chybám aj v privatizácii,“ a dodal, že ,,naša privatizácia mala jednotlivé kauzy, ku ktorým sa neradi hlásime“. Mečiar vyjadril generálny pardon za všetky chyby, ktoré hnutie počas vládnutia urobilo: „Pokiaľ ide o chyby, ktoré sa stali, za tieto chyby sa ospravedlňujeme“. Zároveň však stihol dodať: „odpúšťame chyby všetkým, ktorí sa ich v tomto období dopustili voči nám“. Slová ospravedlnenia zneli z úst V. Mečiara nepresvedčivo, pretože jeho osoba figuruje v pozadí všetkých neprávostí, ktoré tu boli za jeho vládnutia spáchané. Rovnako nepresvedčivo znejú deklarácie o tom, že HZDS pokladá za národno-štátny záujem a najvyššiu prioritu zahraničnej politiky SR plnohodnotné členstvo v NATO a EÚ. Kto ešte môže veriť v úprimnosť takýchto vyjadrení po zmarenom referende v roku 1997? Svoj negatívny postoj voči NATO viackrát vyslovil V. Mečiar aj počas minuloročného zásahu NATO v Kosove. O čosi neskôr sa zasa vyslovil za jednoznačný vstup Slovenska do aliancie. Nie je veľa ľudí pre ktorých platí zároveň aj áno, aj nie. V. Mečiar (spolu s Jožom Rážom) medzi nich patria.
Veľké upratovanie V snahe zbaviť sa všetkých tých, ktorí sú pre V. Mečiara politicky nepríjemní, nastali výrazné zmeny na podpredsedníckych postoch. Predseda HZDS síce tvrdí, že z jeho strany nejde o prejav nedôvery, ale minimálne v prípade Vojtecha Tkáča tomu ťažko uveriť. Spurný podpredseda bol poslaný do Rady HZDS, čo aj v minulosti bolo odkladisko nepohodlných politikov (M. Kováč, R. Kováč, R. Filkus) a neskôr odpaľovacia rampa mimo obežnú dráhu HZDS. Medzi prekvapenie snemu iste patrí zvolenie 24-ročného Jozefa Božíka za podpredsedu pre mediálnu oblasť. Počas hlasovania vyslovili delegáti značnú nespokojnosť s jeho kandidatúrou, pretože mnohým z nich meno J. Božík nebolo vôbec známe. Dá sa povedať, že ide o jednoznačnú akvizíciu predsedu hnutia. Ďalším „šperkom“ na podpredsedníckom kresle pre zahraničné záležitosti je ex – ministerka Zdenka Kramplová. Nikto nepochybuje o jej „odborných kvalitách“, ako aj o lojalite voči staronovému predsedovi. Výmena kádrov prebehla už po x-tý krát presne podľa jeho predstáv. Hnutie napriek formálnym zmenám zostalo skostnateným subjektom. Snáď najlepšie to vyjadril Vladimír Palko slovami: „Čo všetko sa musí zmeniť, aby všetko zostalo po starom“.
