Bolo to dávno, pradávno, v krásnych rokoch 60-tych, keď mladý absolvent ekonómie vystavoval svoje karikatúry v legendárnom V-klube. Neskôr ho predstavilo na svojich stránkach legendárne Echo bratislavských vysokoškolákov, aby sa vzápätí stal legendou na stránkach legendárneho Kultúrneho života a legendárneho Roháča. Otvorenosť doby a mysle mu priala a tak týždeň čo týždeň KŽ predstavoval Kochanovu príručnú encyklopédiu. To mu nestačilo. Keďže pochopil dialektiku dejín, rozhodol sa pre seriál troj- štvorobrázkových komiksových príbehov Obrázky z dejín národa slovenskieho za vpádu tureckieho, ktoré dokonca vyšli aj v malej knižke. „Priam skokmi sa zároveň zdokonaľoval jeho kresliarsky rukopis. Expresívnou linkou nakreslené postavičky, nepreťažené zbytočnými detailmi, čímsi (možno naivnou mimikou alebo štylizovanými gestami) pripomínali ľudovú maľbu na skle či veľkonočné kraslice.“ – napísal o jeho vtedajšej tvorbe, krstný otec aj jeho karikatúry, Kornel Főldvári. Poznanie dialektiky dejín sa mu zišlo znova. Po obsadení našich luhov a hájov vojskami Varšavského paktu emigroval do NSR, kde po čase zakotvil v svetoznámom satirickom časopise Pardon. Patril medzi ôsmich kmeňových autorov. Postupne spolupracoval s významnými periodikami, ako Spiegel, Stern, Bunte, Die Zeit. Publikoval viacero kníh v Nemecku, Anglicku, Taliansku, Holandsku či Japonsku.
Pričinil sa o sexuálnu výchovu obyvateľov mnohých krajín, keď pretransformoval Kámasútru do jazyka karikatúry a vydal pod názvom Diabolské polohy a neskôr pre veľký úspech vydal voľné pokračovanie Najdiabolskejšie polohy svetových dejín. Obidve interpretácie Kámasútry majú svetový ohlas. Pre veriacich komunistov sprístupnil Bibliu pre komunistov. Ilustroval desiatky kníh. Keď v roku 1992 taliansky autor Luca Novelli vydal knihu Proffesione Cartoonist, Stano Kochan nemohol chýbať medzi ôsmimi autormi zvučných mien: Altan, Cavandoli, Johny Hart, Quino, Mordillo, Ro Marcenaro, Ziralldo. Po prevrate sa poponáhľal domov na Slovensko. Slovenské príslovie hovorí, že doma nikto nie je prorokom. Ani on sa nestal prorokom. Tak ako mnohí pred nim a mnohí po ňom. Jeho postreh v líniách karikatúry je výstižnejší, detailnejší, témy skôr nadčasové, neraz kruté, absurdné až sarkastické, ale realizované s gráciou, poéziou jemu vlastnou. V Hornej Strehovej, kde žil, svojimi kresbami spomínal na civilizáciu, to šialenstvo, čo žijeme. Občas ho vytiahli medzi ľudí. Na Kremnických gagoch ho dokonca vyznamenali za celoživotnú tvorbu Zlatým gunárom (2014). Čoraz viac sa ponášal na starého Indiána, ktorý rozumie hudbe stromov, vody, tichu a múdrosti prírody. Stano Kochan tvoril s vervou. Vrátil sa, lebo domov je len jeden – nech to znie akokoľvek banálne. A tu už zostane. Česť jeho pamiatke.
Úvodné foto: http://www.cartoongallery.eu/udalosti/
