Vojnu v Juhoslávii rozpútalo NATO podľa britského premiéra Tonyho Blaira preto, aby prinieslo do oblasti „humanitu a mier“. Zatiaľ prinieslo iba etnické čistky.
Inak takýmto posolstvám veria ľudia asi tak, akoby niekto vypustil holubicu mieru a tá by k adresátom priletela spolu s bombardérmi.
Srbi zostrelili neviditeľný americký bombardér. Američania sa hnevajú, ale mali by im to odpustiť. Veď Srbi nemohli vedieť, že bol neviditeľný…
Peter Zajac by bol rád, aby sme sa aj my zapojili do útoku na Juhosláviu. Tak ma zaujíma, prečo nám hovorí, že nás vedie do Európy, keď nás posiela na Balkán.
Anne Malíkovej prekáža na vojne v Juhoslávii iba to, že zabíjajú našich slovanských bratov. Škoda, že neprotestovala aj vtedy, keď Srbi masakrovali Chorvátov i Slovincov.
Televízna stanica CNN v nedeľu oznámila, že NATO začalo novú sériu útokov na vojenské ciele. Vzápätí ukázala zábery na horiace rodinné domčeky.
Severoatlantická aliancia vyhlásila, že je s doterajším priebehom útokov spokojná. Kto by nebol? Zlynčované územie, etnické vyvražďovanie, zbombardované školy a nemocnice. Všetko zrejme tak, ako si spojenci želali…
Minister Pavol Kanis označil odporcov vojny za predstaviteľov nezodpovednosti v politike a ich argumenty za rozprávky. Skôr však máme dojem, že ministrovo správanie je zlý sen.
Predstavitelia aliancie sa sťažujú, že Srbi sa správajú ako divé zvery. Je to o to poburujúcejšie, že NATO vpadlo do Juhoslávie ako mierumilovný baránok…
Poslanec českej Únie slobody Michal Lobkowicz je presvedčený, že keď sa najmocnejšie vojenské zoskupenie planéty rozhodlo udrieť na suverénny európsky štát, je povinnosťou všetkých politikov „držať basu“. Podľa neho to robia všetci okrem fašistov a komunistov. Je pamätihodné zaznamenať, že Lobkowicz označil takto za fašistu aj generálneho riaditeľa UNESCO Federica Mayora.
A tak to, čo sa deje na Balkáne, pripomína českú paródisu na westerny Limonádový Joe, ktorá sa začína slovami: „Tento film je venovaný všetkým pištoľníkom, ktorí na Divokom západe obhajovali zákon. Nech bol akýkoľvek.“
Prepáčte mi, ale dnes nebudeme končiť s humorom. Doba smiechu nepraje. V týchto dňoch som si spomenul na rok 1939, keď mnohí Slováci unikali za slobodou cez Balkán. Spomenul som si aj na rok 1968. Vždy, keď nám bolo ťažko, stáli pri nás Juhoslovania. Ešte nikdy sme nemali príležitosť sa im odvďačiť. Až teraz. A dosť sme to zbabrali. Neviem, či nám to odpustia. Nie Miloševič – ten mi je ukradnutý. Zabúdame však, že sú tam aj Srbi. A aj oni umierajú.
