V dejinách Ruska ich bol vždy dostatok a za minulosťou nezaostáva ani súčasnosť. Spoločnosť im vymedzila vrtkavé a nie vždy presne definované miesto. V jej hierarchickej štruktúre vystupovali a vystupujú ako liečitelia, dobrodruhovia, či pochabí „pomätenci v Kristu“.
Wolf Messing bol jednoznačne veľkým indivíduom. V Rusku mu vlani venovali viacero dokumentárnych filmov, diskusných relácií a niekoľkodielny seriál hodný súčasnej ruskej produkcie. Vyšlo o ňom množstvo článkov i publikácií a nedávno sa aj v českom nakladateľstve Eminent objavila kniha rakúskej autorky Topsy Küppersovej Wolf Messing – Stalinov jasnovidec, ktorú prezentovali ako „neobyčajne zasvätenú historickú štúdiu“.
Kým bol Messing?
Hovorí sa o ňom, že nezomrel, lebo je nesmrteľný. Ešte počas života ho obklopovali legendy, no po jeho smrti sa z nich stali naozaj monštruózne mýty. Označovali ho za šarlatána i najväčšieho proroka 20. storočia. Kým teda bol? Jasnovidcom, ktorý v roku 1937 Adolfovi Hitlerovi predpovedal, že si zlomí väzy na východe? Alebo šikovným aferistom, ktorý takmer 35 rokov balamutil hlavu celému Sovietskemu zväzu? Bol tajným spolupracovníkom NKVD a osobným clairvoyant sovietskeho vodcu alebo predsa len výnimočným umelcom originálneho žánra, ktorý si robil reklamu, mimochodom, aj na stretnutiach s veľkými menami vtedajšej Európy a Sovietskeho zväzu? Narodil sa 10. septembra 1899 v ruskom impériu, no nie na ruskom území, ale v poľskom mestečku Góra Kalwaria južne od Varšavy. Už podľa priezviska je jasné, že pochádzal zo židovskej rodiny. Chlapec bol bystrý, čo si raz prečítal nemohol už dostať z hlavy. Skvelú kariéru rabiho mu prorokoval vraj aj spisovateľ Šolom Alejchem, ktorý sa u nich zastavil. Veci okolo seba vnímal veľmi intenzívne. Zdalo sa mu, že vidí a rozumie javom, ktoré ani nie sú, respektíve sú, ale kryté v ľuďoch, alebo v súvislostiach. Jeden z príbehov o ňom vraví, že z domu utiekol s cirkusom Cordello istého pána Antona Kordoneka. Iný variant je bezhlavý útek vlakom, keď nemal ani na cestovný lístok. Cestou však došlo k čomusi nevídanému – malý zbeh si strašne želal, aby kontrolór lístok videl, hoci žiaden neexistoval.
Prvého „spracoval“ sprievodcu
Prvý raz vraj Messing na diaľku niekoho presvedčil o tom, čo chcel (iná verzia tvrdí, že vybral z vrecka akýsi papierik od cukríka, podal ho sprievodcovi, ten ho overil a odišiel). Tým sa vraj všetko začalo. Vlakom sa dostal do Berlína, kde sa pretĺkal, ako sa dalo. Veľkomesto sa však ukázalo byť pre chlapca priveľkým sústom. Bez feniga a podvyživený sa ocitol na ulici, kde ho raz objavili takmer mŕtveho, bez zreteľnejších známok života. Odviezli ho buď priamo do márnice alebo na nejaké vyšetrenie, bol akoby mŕtvy – úplne chladný, no nie mŕtvy. Lekári skonštatovali kataleptický spánok. Mal to byť práve v budúcnosti uznávaný neuropatológ Dr. Abel, ktorý vyprahnutého chlapca dokázal priviesť k vedomiu. Tesne pred jeho prebudením si doktor v duchu pomyslel: „Bude potrebné informovať políciu, nájsť chlapcových rodičov, no dočasne nech si pobudne v detskom domove.“ Keď sa však Wolf zobudil, takmer presne zopakoval podstatu doktorových nevyslovených slov: „Nevolajte prosím políciu a do domova ma nedávajte!“ Doktor sa začudovane spýtal: „Vari som ti to vravel?“ „Nie, no mysleli ste si to.“ Netrvalo dlho a mladý muž mal prvého manažéra, pána Zellmeistera. Ten ho obsadil v Berlínskom panoptiku, ktoré sa tešilo veľkej obľube a obsahovalo množstvo kurióznych ľudských zjavov. Postupne sa mal dostať do berlínskej Wintergarten a Buschovho cirkusu. Predvádzal rôzne kúsky, v ktorých sa postupne zdokonaľoval. Mohol sa sám dostať do katalepsie a zotrvať v letargickom spánku niekoľko hodín, či dní, čo jeho impresária aj náležite využili a ukazovali Messinga v sklenenej rakve pred zrakmi divákov aj tri dni.
Čítanie myšlienok druhých
Úlohy sa stále viac sofistikovali. Messing začal vystupovať ako telepat, ktorý číta druhým myšlienky. V sálach celej Európy a neskôr sveta vyhľadával skryté predmety, experimentoval s hypnózou a sugesciou, detailne spoznával psychológiu jednotlivca i davu, zdokonaľoval svoju intuíciu, vystúpenia i vrodené schopnosti. V roku 1915 mal mať sériu vystúpení vo Viedni a tam sa stretnúť s dvoma pánmi, ktorým v súkromí demonštroval svoje výnimočné schopnosti. Tými pánmi boli Sigmund Freud a Albert Einstein. Všetko sa malo odohrať v byte u Einsteina. V Messingovom vlastnom životopise čítame: „V byte bola hromada kníh. Freud navrhol ihneď začať s pokusmi a zároveň mi poslúžil ako induktor, teda ten, čo ma bude navádzať tým, že v mysli bude mať určitú myšlienku a úlohu, ktorú ja, bez toho, aby ju vyslovil, budem mať splniť. Dodnes si dobre pamätám jeho myslený príkaz: podísť k toaletnému stolíku, zobrať z neho pinzetu, vrátiť sa k Eisteinovi… a vytrhnúť mu z jeho hustých fúzov tri chĺpky. Zobral som teda pinzetu, podišiel som k veľkému vedcovi, ospravedlnil som sa mu a povedal, čo odo mňa chce jeho priateľ. Einstein sa usmial a nastavil mi líce… Druhá úloha bola jednoduchšia: zobrať husle, podať ich Einsteinovi a poprosiť ho, aby niečo zahral…“. Po tejto seanse mu mal Einstein ponúknuť útočisko v prípade núdze, ale už sa nikdy nestretli. No Freuda vraj Messing navštívil viackrát.
Vystúpenia po celom svete
Ďalšie dva roky sa zdokonaľoval v psychológii, cibril svoje estrádne a cirkusové vystúpenia, aby neskôr účinkoval v hlavných mestách západnej Európy. V rozmedzí rokov 1917 až 1921 navštívil Paríž, Londýn, Rím, Ženevu, Varšavu… Vo svojich spomienkach uvádza, že ho následne povolali do poľskej armády, kde mal jeho schopnosti overiť aj sám generál Józef Piłsudski. Po návrate z vojenčiny opäť pokračovali „pokusy” v Berlíne a Štokholme. Potom nasleduje obdobie „svetového turné”, počas ktorého vystupoval v Brazílii, Argentíne, Mexiku, Indii, Japonsku a Austrálii. V Indii Messing avízoval stretnutie s Mahatmom Gándhím a vraj i s jeho ideovým protipólom Rabíndranáthom Thákurom. Obdivoval tam najmä jogínov, ktorí boli schopní v kataleptickom stave zotrvať až niekoľko týždňov. Po návrate z cesty okolo sveta pôsobil zase v Európe, kde mal množstvo vystúpení, no nevyhýbal sa ani súkromným „konzultáciám“ a úlohám. Nachádzal stratené veci, napríklad u významného poľského šľachtica dokonca usvedčoval podvodníkov. V roku 1937 v prítomnosti tisícok divákov demonštroval svoje schopnosti a predpovedal, že vzmáhajúci sa nemecký kancelár si zlomí väz, ak sa so svojou armádou vydá na východ. Keď sa po 1. septembri roku 1939 hitlerovské vojská rinuli Poľskom, na okupovanom území sa zrazu ocitol aj Messing. Vo svojom beletrizovanom životopise uvádza, že na jeho hlavu za „nerozvážne proroctvo“ vypísali odmenu 200-tisíc tisíc ríšskych mariek. Vtedy sa zdržiaval v pivnici istého varšavského kupca, no uvedomoval si, že musí z obsadeného Poľska odísť. Na ulici ho však spoznal vojak, ktorý si všimol oznam s portrétom hľadaného Messinga. Odvliekli ho na najbližšie okrskové oddelenie polície. Pár strážnikov, ktorí vošli k nemu do cely, akýmsi spôsobom paralyzoval, sám z nej vyšiel, zamkol a pobral sa von (podľa iných zdrojov vyskočil cez okno a vážne si poranil nohy). Messing vedel, že útočisko musí hľadať na opačnej strane frontu, na výber toho veľa nebolo. Ani medzinárodná situácia nebola veľmi prehľadná, sotva vedel o tom, že paralelne s inváziou nemeckých vojsk Sovieti na základe paktu Molotov – Ribbentrop posúvajú svoju hranicu na západ. Podarilo sa mu dostať až k rieke Západný Bug. Za ním sa rozprestierala preňho pomerne neznáma krajina, ktorá mu poskytla útočisko na ďalšie desaťročia.
Poľskij graždanin Voľf Grigorjevič
Messing sa ocitol v Bielorusku. Práve táto sovietska republika, ktorá tak tragicky pocíti najneľudskejšiu tvár fašistickej okupácie. Zatiaľ si však ešte hovela v klamnom tieni zlovestného „mierového paktu“ dvoch totalitných vodcov a Messingovi sa v nej darilo zorientovať len postupne. Obdobie bolo síce zmätené, no sovietsky režim aj v oných časoch dokázal sledovať pohyb osôb v prihraničných oblastiach. Nestalo sa však nič a istý P. A. Abrasimov mal Messinga začleniť ako „umelca“, hádam varietného, k brigáde poskytujúcej zábavu a rozptýlenie pracujúcim Brestskej oblasti. Štyridsiate roky prinášali nesmierne veľa skúšok, ktoré musel „poľskij graždanin“ Messing skladať, prípadne vykorčuľovať z nich spôsobom jemu vlastným. Po niekoľkých vystúpeniach v Belastoku (teraz poľský Białystok), nasledoval Minsk, Gomeľ, Moskva a jeho nový zamestnávateľ – Moskoncert. Aj pre nezasvätených musela byť adaptácia Messinga v nových podmienkach nanajvýš nezvyčajná. Po jednom z predstavení v Gomeli, niekedy v roku 1940, sa mal tento „človek odnikiaľ“ dotknúť rovno sovietskych hviezd. Priamo z jedného vystúpenia ho muži v tmavom odviedli k samotnému Josifovi V. Stalinovi. Na stretnutí sa „vodca svetovej revolúcie“ zaujímal o nálady v Poľsku, či o rozhovor Messinga s Piłsudským. So Stalinom sa mal Messing skontaktovať viackrát. Vodca mu prikázal, aby vybral zo Štátnej banky 100-tisíc rubľov a ako šek použil čistý papier. Messing si vybral staršieho pokladníka a predložil mu nevyplnený šek s kufríkom. Ten ho naplnil a odovzdal. „Podvodník” odišiel do miestnosti, kde skontrolovali hotovosť. Potom sa vrátil k poklaníkovi a ukázal mu peniaze. Ten sa pozrel na čistý lístok a odpadol. Druhá Stralinova previerka spočívala v tom, že po pri rozhovore požiadal Messinga, aby od neho odišiel a navzdory ochrane vyšiel von z Kremľa. Aj to sa mu podarilo, keďže ochranke vsugeroval, že je ich šéf (niekde sa uvádza, že priamo Lavrentij Berija).
Tanky s červenými hviezdami v Berlíne
Ešte pred napadnutím ZSSR Nemeckom v júni 1941 sa Messing zúčastňoval na varietných programoch. Pozvali ho aj do elitného klubu NKVD v Moskve. Aj tam mal demonštrovať to, čo sa označovalo ako psychologické pokusy. Hádal texty na papierikoch, vyhľadával skryté predmety a podobné maličkosti. Aj tamojší diváci boli opatrní, no predsa len niekto na lístok napísal: „Čo si myslíte o sovietsko-nemeckom pakte?” „Vidím tanky s červenými hviezdami v Berlíne,” odvetil. Sála stíchla. Mali z toho vyplynúť isté nepríjemné sankcie, no celá záležitosť sa na zásah z vyšších miest upokojila. Vojna s Nemeckom Messinga zastihla v Gruzínsku, neskôr ho evakuovali do Novosibirska, no hosťoval aj inde. Bolo len pár rokov po jeho viac-menej nútenom príchode do krajny sovietov, ale v žiadnom prípade sa neocitol na chvoste spoločnosti. Varietný umelec si nahromadil dostatočné prostriedky na to, aby frontu venoval dve stíhačky typu Jak. Po skončení vojny sa presťahoval do Moskvy. Keďže ani teraz nenašli pre jeho činnosť pomenovanie, zostali pri osvedčených „psychologičeskych opytach”, teda pokusoch. Po niekoľkých rokoch sa znovu skontaktoval so Stalinom. Malo sa ísť o vodcovho druhého syna Vasilija. Ten sa ako veľký fanúšik hokeja a zároveň pilot rozhodol letieť na zápas s družstvom sovietskych vzdušných síl do zauralského Sverdlovska (dnes opäť Jekaterinburg). Messing dosiahol, aby Stalin svojho syna presvedčil, nech cestuje vlakom. Siedmeho januára 1950 pri pristávaní lietadlo Li-2 havarolo na sverdlovskom letisku Koľcovo. Voľf Grigorjevič cestoval po celej krajine, úspech mal v najväčších mestách európskej časti ZSSR, ale i za Uralom, či v Strednej Ázii. V roku 1971 mu udelili titul zaslúžilý umelec RSFSR, čo nik za podobný druh činnosti v bývalom Sovietskom zväze nedostal. Posledné roky žil v ústraní, po skone manželky a asistentky v jednej osobe Aidy Michajlovny Messing-Rappoportovej takmer stratil kontakt s okolím. Smrť ho po zdĺhavej chorobe zastihla 8. novembra roku 1974. Tvrdí sa, že o všetkom vedel dopredu.
Demytologizácia mýtu?
Efektný príbeh Messingovho života by sa dal na základe dostupných materiálov napísať veľmi jednoducho a v oveľa pestrejších farbách. Jeho tzv. kanonický životopis sa v Sovietskom zväze prvýkrát objavil v roku 1965, keď v časopise Veda a náboženstvo od 7. po 11. číslo publikovali údajne jeho spomienky O sebe samom. Paralelne pod názvom Som telepat vychádzali v časopise Smena, v denníku Sovetskaja Rossija a v ďalšej centrálnej, či regionálnej tlači. Všetky ostatné „životopisy“ a články vychádzali z uvedených dielok. Kto bol ich autorom? Zrejme žurnalista zo svojráznej Komsomoľskej pravdy Michail Vasiľjevič Chvastunov, ktorý publikoval pod pseudonymom M. Vasiľjev. V Moskve ho poznali ako „Michvasa“. V denníku mal na starosti rubriku osvetľujúcu popularizačným spôsobom rôzne oblasti vedy a techniky. Keď pracoval nad zborníkom Človek sám so sebou, stretával sa aj s Messingom, ktorý mu zrejme porozprával príbeh svojho života. Ako s tým Chvastunov naložil, zostáva nevyjasnené. Rukolapná je však „biografia“ telepata Wolfa Messinga. Nikolaj Nikolajevič Kitajev, ktorý vypracoval zatiaľ zrejme najprísnejšiu kritiku Messingovho fenoménu, tvrdí, že Chvastunov zosmolil neuveriteľný komiks Wolf Messing: sám o sebe. Veď falzifikácia životopisov bola vtedy veľmi rozšírená. Aký je na tom podiel Messinga, to je nevysvetlené. Väčšina zdrojov tvrdí, že sa na vytváraní aureoly okolo svojej osoby nezúčastnil, no zrejme si uvedomoval, že reklama pre jeho vystúpenia to môže byť dobrá. Tieto „story“ a jej hlavný hrdina mali všetko – sovietskemu človeku muselo už len vlčo-mosadzné meno tajuplného svetáka oscilovať v tých správnych výškach i farbách, k tomu skúsenosť s ideovo nezmieriteľným Západom, množstvo svetoznámych priezvisk a najtajuplnejšie poslanie – mystika v priamom prenose. Keďže sa Messingova činnosť začala vykladať ako čistá telepatia, čítanie myšlienok, psychotronika a podobne, na háčik sa chytili aj ideologickí protivníci. Západoeurópske krajiny i USA tvrdili, že „ríša zla“ experimentuje s telepatickou komunikáciou, čo stojí zato preskúmať. V roku 1970 výsledkom skúmaní dvoch pracovníčok Spoločnosti psychologických výskumov Sheily Ostranderovej a Lynn Schroederovej vznikla kniha Psychic Discoveries Behind the Iron Curtain. Stať venovaná Messingovi niesla názov Wolf Messing – The Psychic Stalin Tested (médium, s ktorým experimentoval Stalin). Išlo prakticky o detailný preklad toho, čo vychádzalo v sovietskom časopise Veda a náboženstvo. V Spojených štátoch amerických sa tešila až pätnástim vydaniam! Právo na život dostala aj ďalšia zaručená biografia veľkého mága. Koncom 80. rokov ju v USA vydala ruská emigrantka Tatiana Lunginová a až príliš pripomínala dielko „Michvasa“, no mala formu osobných príbehov Messinga s predslovmi S. Ostranderovej a L. Schroederovej a so sloganom: Super médium, ktoré testoval Freud, Einstein, Gándhí a Stalin! Farby sa niekde zhustili, inde ubrali, legenda žila ďalej. Trochu inou sa ukázal byť dokumentárny príbeh Ignatija Šenfeľda Rabín z Gory Kalvaria alebo záhada Wolfa Messinga, ktorý vyšiel v roku 1989 vo frankurtskom časopise Grani. Ruský emigrant opisoval svoje zážitky s Messingom z roku 1943, keď sa s ním stretol vo väzení NKVD v Uzbekistane. Messinga vraj v Taškente zatkli za pokus o emigráciu do Iránu. Dostali sa do spoločnej cely a čas si krátili rozprávaním. Práve Šenfeľd mal potvrdiť, že to, čo napísal Chvastunov, je z väčšej časti výmysel. Messinga zobrazoval ako „normálneho“, no obdareného človeka. Jedno, čo nešlo Šenfeľdovi do hlavy, bol fakt, že on dostal desať rokov za špionáž, kým jeho spoluväzňa pustili na slobodu a mohol pokračovať vo svojich vystúpeniach. Práve v tom čase mal Messing dostať ponuku: buď lietadlo pre front alebo za mreže. Je to ťažké potvrdiť, no dva Jaky od neho naozaj dostali Konstantin Kovaľov, hrdina ZSSR, a letci pluku Varšava M. Konečnyj, Jerzy Čovnicki a Oleg Matvejev.
Kde rozum bdie, tam sa rodia príšery
V posledných rokoch sa objavilo množstvo odborníkov z rôznych oblastí, ktorí skúmali život i možnosti muža menom Wolf Messing. Išlo o psychológov, neurológov, exaktných fyzikov, historikov, policajných vyšetrovateľov, obyčajných entuziastov, no aj „novodobých Messingov“. V zmysle Goyovho „Kde rozum bdie, tam sa rodia príšery“ sa kriticky pokúšajú ozrejmiť podobné fenomény – sledujú archívne stopy hrdinu, z hľadiska fyzikálnych, chemických i psychologických zákonov a zákonitosti popisujú neuveriteľné schopnosti „médií“, telepatov a parapsychológov. Pokiaľ ide o Messinga, už za jeho života sa objavili špekulácie o vedeckom preskúmaní jeho „daru“ vidieť to, čo ostatní nie. K tomu však nedošlo. Ktorá strana zlyhala, nevedno. Ale ranu jeho burlesknej biografii uštedrili tí, čo si desaťročia po jeho smrti dali tú námahu a preverili objektívne podmienky toho, čo uvádzala Chvastunovova kniha. Ukázalo sa napríklad, že stretnutie Messinga s Einsteinom a Freudom sa v roku 1915 nemohlo uskutočniť, pretože Einstein nielenže nemal v tom čase byt vo Viedni, no ani tam nemohol byť, pritom Einstein sa s Freudom stretli prvý raz až v roku 1927. Pravdepodobnejšia môže byť schôdzka s Gándhím, no tiež nie je nikde zdokumentovaná. Rovnako sa nezachovala zmienka o tom, žeby Hitler vypísal na Messingovu hlavu 200-tisíc mariek. Dokonca ani v poľských či nemeckých archívoch sa nenašla zmienka o faktoch, ktoré popisuje jeho „biografia“, vrátane úteku z policajnej stanice. Ani v žiadnych knihách návštev u Stalina sa meno Messing neuvádza, témy rozhovorov s vodcom mohli zostať utajené, no nie návšteva. V niektorých vydaniach jeho životopisu sú aj zmienky o stretnutiach s Ludwigom Zamenhofom, zostaviteľom esperanta, ktoré mal telepat ovládať, s herečkou Marlen Ditrichovou, legendou ruskej diplomacie a rozviedky A. A. Ignaťjevom (jeho byt niektorí označujú za konšpiratívny, keby Messing pracoval na KGB), či vplyvným Berijom. Máločo sa však dá doložiť, z generácie na generáciu, od knihy ku knihe sa to však nekriticky preberá. Čím však bol Messing neopakovateľný? O tom vlastne rozpráva druhá polovica knihy Chvastunova, v ktorej akoby sám Messing vysvetľuje všetko, čo je schopný urobiť. Sám sa nepokladá za nejaký zázrak, no má dar, ktorý v priebehu rokov zdokonalil do takej miery, že sa to zdalo byť neskutočné. Okrem fantastických predpovedí, ako Hitlerov prepad ZSSR, neúspech Nemcov na jeho území, dátum konca 2. svetovej vojny, či smrti Stalina – čo zostáva v rovine dohadov – bol predovšetkým estrádnym umelcom. Ruskí vedci dokladujú, že práve estrádna telepatia sa robí buď zašifrovanými vetami medzi asistentkou, médiom a telepatom (mnemotechnika, hádanie myšlienok), prípadne veľmi rafinovaným postupom, tzv. ideomotorikou, ktorú mal Messing až neskutočne vyvinutú. Práve to malo byť najgeniálnejšou stránkou veľkého mága, telepata a mentalistu. Okrem toho ovládal hypnózu, vedel sčítať kombinácie čísel, uhádnuť skryté znaky, mal ohromnú pamäť. Dodnes žijú ľudia, ktorým predpovedal budúcnosť a tá sa naplnila. Mnohí skeptici tvrdia, že niektorí v určitých oblastiach dosiahli výraznejšie úspechy ako Messing. Predsa len on zostáva tým, koho považujú v tomto smere za číslo jeden. Bol dieťaťom svojej doby, presne, správne a načas zasadené do vhodného prostredia, kde bol veľký hlad po „čude“.
Autor je vysokoškolský pedagóg
