Prezidentské voľby v Srbsku budú síce až v poslednú nedeľu tohto mesiaca, ale kampaň potenciálnych i skutočných kandidátov sa začala už uprostred leta. Definitívna uzávierka prihlášok kandidátov bola o polnoci z nedele 8. septembra na 9. septembra. Voliči si budú môcť vybrať z deviatich kandidátov. Sú medzi nimi pre občanov Srbska všetko známe mená, počnúc terajším prezidentom Juhoslávie Vojislavom Koštunicom, podpredsedom federálnej vlády Miroljubom Labusom, donedávna náčelníkom generálneho štábu Nebojšom Pavkovičom, až po priateľa Anny Malíkovej a Jána Slotu, vodcu radikálov Vojislava Šešelja. Príznačné pre zmeny v Juhoslávii a Srbsku po páde Miloševičovho autoritárskeho režimu je, že práve tento Šešelj, pestujúci nepriateľstvo voči všetkému „cudziemu“, sa vyhlasuje dnes za jediného dôstojného srbského partnera Európy. Najsmutejší z kandidátov je známy herec Velimir Bata Živojinovič, ktorý reprezentuje voľakedy všemocnú Socialistickú stranu Srbska. Lenže Slobodan Miloševič, ktorý je ešte vždy lídrom strany, vyzval z Haagu svojich straníckych súkmeňovcov, aby vo voľbách odovzdali svoj hlas Šešeljovi. Živojinovič, ktorý má za sebou vari 600 divadelných a filmových rolí a stal sa známy predovšetkým ako predstaviteľ hrdinských partizánskych typov, si povzdychol, že prečo jeho musela postihnúť taká bezpríkladná a ojedinelá smola: „Ešte som nepočul o tom, že by predseda jednej strany nepodporoval kandidáta svojej strany v prezidentských voľbách.“ Pritom pôvodne ani nepomýšľal uchádzať sa o prezidentské kreslo a v samej SPS bol medzi vyhliadnutými kandidátmi až na treťom mieste. Zapáčilo sa mu však, že aj americký prezident Ronald Reagan bol pôvodne herec a stal sa napokon hlavou najmocnejšieho štátu sveta. Živojinovičovi očividne lichotí, keď ho označujú za „srbského Reagana“. Reálne nádeje na zvolenie za prezidenta Srbska majú však iba dvaja – Koštunica a Labus. Obidvaja sú nepochybne reformne zameraní, ale Koštunica je ten, kto vo voľbách v septembri 2000 porazil Miloševiča. Okrem toho sa hlási k tradičným konzervatívnym hodnotám národa a pravoslávnej viery. Labus sa ho pokúsil predstihnúť tým, že niekoľko dní po tom, keď ohlásil svoju kandidatúru, odišiel k mníchom na historický Hilandar, na Svätú horu na gréckom Chalkidiki. Analytici však hovoria, že mu to nepomôže a nezmaže zo seba legendu priveľmi intelektuálne založeného, odborne síce fundovaného politika, ktorý však nie je dosť „ľudový“. Predvolebná polemika sa zatiaľ viac sústreďuje na súboj Koštunicu so srbským premiérom Zoranom Djindjičom, ako na výmenu názorov medzi Koštunicom a Labusom. Djindjič prešiel do útoku a chce prezentovať Koštunicom popierané dobré výsledky srbskej vlády v kampani nazvanej Hrdé Srbsko. Koštunica mu replikoval, že pre túto kampaň by bol vari vhodnejší názov Hladné Srbsko. Bez ohľadu na tieto predvolebné prieky predstavitelia oboch dominujúcich prúdov v srbskej vládnucej koalícii v minulých dňoch svorne ocenili hnutie, ktoré dostalo názov Bratislavský proces. Vzniklo v lete roku 1999 v našom hlavnom meste, kde sa z iniciatívi slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana a tunajších mimovládnych organizácii zišli prvýkrát predstavitelia srbských demokratických opozičných strán a tamojších občianskych hnutí. Heslo ich prvého stretnutia bolo nanajvýš aktuálne: Program demokracie pre Juhosláviu. Vznikla stála platforma, ktorá zohrala dôležitú úlohu v demokratických premenách v Juhoslávii. Začiatkom septembra v Bratislave bilancovali účastníci tohto procesu uplynulé roky a rozhodli sa v novej situácii pokračovať v pestovaní spolupráce medzi politickými stranami a mimovládnymi organizáciami. Výrazná postava demokratických síl v Juhoslávii, dnes predseda dolnej komory juhoslovanského parlamentu Dragoljub Mičunovič práve v tom vidí jeden z nástrojov formovania skutočnej demokracie pre občanov, systému, ktorý nemôže zostať výhradne v rukách politických strán, lebo potom z toho vznikne partokracia a nie občianska spoločnosť.