Znižovanie daní si teraz nemôžeme dovoliť. To je odkaz Ivana Šramka, ktorý viedol Národnú banku Slovenska. Pre nemecký denník Die Welt tak reagoval na plány tamojšej pravicovej vlády znížiť dane s cieľom podporiť hospodársky rast. Ivan Šramko pritom neprezentuje ľavicové názory a vo funkcii šéfa NBS sa neraz ocitol v pozícii kritika Ficovej vlády. Novinár sa I. Šramka otvorene spýtal, či je lepšie konsolidovať (štátne) rozpočty, alebo znižovať dane, a on nezaváhal: „Konsolidácia je dôležitejšia. Hlavnou podmienkou na zníženie daní je zníženie rozpočtového schodku.“ Aj laikovi je jasné, že dnes sa (nielen) európske štáty nachádzajú v opačnej situácii – rozpočtové schodky sa zvyšujú a podľa prognózy Európskej komisie to bude pokračovať i v tomto roku. Príjmy z daní sa znižujú aj tak, na výdavky tlačí nevyhnutnosť podporiť naštartovanie ekonomiky z verejných zdrojov, keďže majitelia súkromných to robiť nechcú. „Konjunktúrne programy boli počas krízy správne,“ potvrdzuje I. Šramko. Verejné investície nepovažuje za vyhodené peniaze. Je to ďalší dôkaz, že triezvo uvažujúci makroekonómovia ani len nesnívajú o znižovaní daní ako o nástroji na oživenie hospodárstva, keď sú rozkolísané štátne rozpočty. Bolo by naivné sa spoliehať, že nižšie dane sa prejavia v spotrebe. Štatistiky dokazujú, že ľudia z obáv o budúcnosť radšej šetria. Ale ušetrené peniaze sa nevracajú ako investície či pôžičky do reálnej ekonomiky, lebo strach teraz majú aj investori (a banky) majú teraz strach. Takže výsledkom by boli ešte hlbšie schodky verejných rozpočtov. A to je „najlepší“ spôsob, ako národné ekonomiky uvrhnúť do ešte väčších problémov. Aj minuloročná prax v mnohých štátoch dokazuje, že vlády pristupovali skôr k zvyšovaniu aspoň niektorých daní. Verejné investície, systematicky torpédované neoliberálnymi reformami, sa totiž ukázali ako kľúčové nástroje odvrátenia recesie. A bolo by naivné myslieť si, že sa to zmení.
