Sprivatizovalo KDH STV?

Pripúšťam, že takto položená otázka je viac ako provokatívna, a takisto pripúšťam, že môže byť mierne prehnaná. Aby bolo všetkým jasné, je myslená obrazne. To, čo sme však minulý štvrtok večer videli na obrazovke novej STV, nebola nijaká slabá káva. Minulý štvrtok večer nová STV 2, pardon, nová dvojka vypustila z prístavu svoju novú intelektuálnu vlajkovú loď. Relácia Pod lampou, podľa vyjadrení ústredného riaditeľa pred Radou STV, mala byť politicky nepodfarbenou, hlbšou diskusiou na témy života tejto spoločnosti. Tak to, čo sme vo štvrtok večer na novej dvojke videli, bolo vskutku výsostne a hlboko spoločenské. A výsostne a hlboko politicko či ideologicky podfarbené. Politický podtón čisto náhodný Ten, kto aspoň zbežne pozná rukopis moderátora relácie, asi od jedného z politicky a ideologicky najvyhranenejších komentátorov Slovenska ani neočakával odhodlanú snahu viesť vyváženú diskusiu bez politického či ideologického podtónu. Skúsenosť prvej relácie toto očakávanie len potvrdila. Veľa napovedalo už zloženie hostí diskusie. Nepochybne čisto náhodou sa tu s konzervatívnym moderátorom stretol jeho rovnako vyprofilovaný novinársky kamarát z rovnakého týždenníka, konzervatívny politik, básnik-kazateľ, bývalý študentský aktivista Novembra 89, veriaci umelec s pravicovým politickým presvedčením, na telefóne politik SMK a „last but not least“ zlatý klinec programu, divadelný podnikateľ, ktorý považuje štát za najväčšie zlo na zemeguli a štátna správa je pre neho „úradno-štátna mafia“, ktorý teda pravdepodobne preferuje akúsi anarchiu, džungľu bez pravidiel, alebo niečo podobné. Ale to je v tomto momente nepodstatné. Podstatné je ešte raz si prejsť zloženie hostí. Svetonázorová vyváženosť diskusie tu naozaj nehrozila ani náhodou. A téma: morálka, etika a slušnosť v slovenskej politike, štrnásť rokov po Novembri. Okrem základnej premisy diskusie, že máme len takú politiku, akú máme spoločnosť a aj tak máme politiku zlú, sme sa dozvedeli aj iné veci. Napríklad, že zo všetkého najhorší bol a je komunizmus, vlastne pôvod všetkého zla, že najväčší ekonomický expert bol Klaus, všeobecne ideál bol Havel a na Slovensku Čarnogurský, že „ideálny minister“ je Palko, „ideálny prezidentský kandidát“ Mikloško a charakter určite nie je Fico, že tí, ktorí boli proti privatizácii, boli hlupáci, že ľavičiari, tí len sľubujú a aj celkovo to majú ľahšie, lebo u nich, keď sa niečo nariadi, tak to platí, zato pravičiar je samostatnejší, postará sa o seba, aj o vlastnú stoličku, a tak ďalej a tak podobne, miestami všetko prekrývané citátmi z Biblie. Toľko len letmý výber politických výpovedí a názorov, ktoré tak nenápadne, akoby podprahovo vyplávali na povrch počas dvojhodinovej diskusie. Nevšimnúť si tu politické podfarbenie diskusie je dosť obtiažne. Aby však nevznikol mylný dojem, že relácia nevyprodukovala nič inteligentného, to vôbec nie. Z úst hostí relácie odznelo veľa rozumných myšlienok a miestami bolo skutočne poučné reláciu sledovať. A takisto mala svoj hviezdny moment, keď sa zdalo, že by mohla predsa len priniesť skutočnú zásadnú zrážku názorových presvedčení. Pre mňa osobne prišiel tento moment v pasáži, keď sa bývalý študentský líder Novembra 89 dopracoval k opisu „filozofie ekonomiky“. „Filozofiou ekonomiky je filozofia 19. storočia, sociálny darwinizmus. Väčší berie, kto má väčšiu silu, má právo ťahu.“ A o pár sekúnd mladý priebojný diskutér dokončil: „Nová ekonomická filozofia autora diela, za ktoré dostal Nobelovu cenu, spočíva v tom, že ekonomike sa najlepšie darí, keď sú strany tohto celku vzájomne harmonizované.“ Harmonizovaná ekonomika! Okolosediacich presvedčených pravičiarov asi na chvíľu zamrazilo. A tým sa tento potenciálny základ názorového rozporu aj skončil, resp. ho ukončil moderátor. Ale späť k podstate problému. Problém je v tom, že touto reláciou sa bežným divákom, ľuďom, ktorí sa nevyznajú v zákulisí a súvislostiach bratislavskej politickej a mienkotvornej elity, cielene podsúva obraz akoby politicky nazaujatej diskusie o problémoch tejto spoločnosti. Obraz vzdelanej diskusie politicky nezaujatých múdrych hláv o problémoch Slovenska. Pričom sa cielene zamlčiava fakt, že ide o zámerne vybraných hovorcov jedného a toho istého politického, ideologického, či svetonázorového prúdu. Divák teda netuší, že sa mu akoby podprahovo, prostredníctvom voľby tém a ich usmerňovania, a samozrejme, prostredníctvom hostí a ich výpovedí, viac či menej ladených politicky a ideologicky, podsúva jasne ideologicky vyhranené videnie sveta, spoločnosti a jej problémov. A funguje to. Ľudia, bežní konzumenti médií nemajú čas, potenciál ani kompetencie skúmať zámery režisérov ich informačného konzumu. Na tomto princípe stojí manipulácia verejnej mienky odnepamäti. Navyše sa reláciou verejnosti podsúva obraz, akoby monopol na múdre hlavy a intelektuálne úvahy o spoločnosti a jej problémoch mala len pravica, v tomto prípade konzervatívna pravica. V starej dobrej schéme, že pravica, to sú tí vzdelaní intelektuáli a manažéri, a ľavica, to sú „roboši“, ktorí nemajú na viac, ako čakať, čo im tí vzdelaní nariadia. Že intelektuálny svet za našimi hranicami, napríklad na západných univerzitách, ale napokon aj na Slovensku, vyzerá celkom inak, všetci vieme, no podstatné je to, aký obraz sa nakreslí a vnúti našej domácej verejnosti. Presne toto je jeden zo skrytých cieľov tejto relácie. Je to síce neférové, ale také už súboje bývajú a toto bezpochyby je súboj o verejné ideologicko-politické povedomie slovenskej spoločnosti. Ideologická manipulácia vo verejnoprávnom priestore Ešte aj toto by však bolo relatívne v poriadku za predpokladu, že rovnaký priestor „pod lampou“ by pre vlastné videnie sveta, spoločnosti a jej problémov na obrazovke STV dostali aj konkurenčné svetonázorové či politické prúdy. Bolo by v poriadku, keby nová verejnoprávna dvojka ponúkla priestor aj pre takéto typy relácií, pri zachovaní ich vzájomnej vyváženosti. Dnes to tak rozhodne nie je. Dnes sa STV tvári, že ponúka divákom politicky nezaujatú, štandardnú diskusiu o problémoch našej spoločnosti, a teda neporušuje podmienku politickej vyváženosti. Reláciou ju však samozrejme porušuje, keďže „pod lampou“ sa neponúka nič iné, ako ideologicky „predžutý“ pohľad na svet a spoločnosť, v ktorej žijeme. A to už je problém zásadný. Slovenská televízia, stará či nová, je verejnoprávna inštitúcia. Platia si ju všetci občania, má teda aj slúžiť všetkým občanom, podľa možnosti v rovnomernej, aspoň zhruba vyváženej miere. Z jej verejnoprávneho charakteru priamo vyplýva záväzok a povinnosť zabezpečiť vyvážené informovanie verejnosti. Ak je na jej obrazovke neúmerne preferovaný jeden politický či svetonázorový prúd na úkor ostatných, nie je to nič iné ako obyčajná manipulácia verejnej mienky totalitného strihu. A tak sa dostávame späť, hlboko do polovice 90. rokov k takmer zabudnutej ére Kubišovej „fašírkovej“ STV. Môže sa to dnes tváriť nekonečne sofistikovane, nenápadne a intelektuálne. Na podstate to nič nemení. Manipulácia ostáva manipuláciou, nech je Kubišova alebo Rybníčkova. Je rovnako profesionálne nezodpovedná, demokraticky zvrhlá a neuveriteľne škodlivá pre rozvoj zdravej politickej kultúry na Slovensku. A mimochodom, v mohutnej uvádzacej kampani „nového začiatku“ o nej nepadlo ani slovo. Logicky vyvstáva otázka, čo ďalej. Pravda je, že zatiaľ sme videli len prvú reláciu. Na druhej strane, jej odkaz je na pováženie. Relácia však nepochybne má potenciál. Mimo všetkej svetonázorovej odlišnosti, jej moderátor je jedným z najlepšie píšucich komentátorov na Slovensku. Existujú teda dve možnosti, ako vrátiť novú dvojku späť na cestu vyváženej informatívnej služby verejnosti. Alebo moderátor dokáže v budúcich diskusiách svoje ideologické presvedčenie držať na uzde a relácia skutočne získa politicky nezaujatý charakter, alebo ostane relácia taká, akú sme ju videli v jej prvom vydaní, no potom je STV povinná zaradiť do vysielania reláciu či relácie, ktoré vytvoria rovnaký, doslova rovnaký priestor pre konkurenčné svetonázorové prúdy. Pre konkurenčné, povedzme liberálne a samozrejme ľavicové videnie sveta, ľavicové témy, ľavicové hodnotové prístupy k riešeniu problémov spoločnosti, ľavicové múdre hlavy ako hostí, jednoducho „pod lampou“ vytvoria priestor pre konkurenčnú svetonázorovú platformu s rovnakým potenciálnym dosahom na verejnosť. „Novému začiatku“ druhú šancu Titulok bol, ešte raz, zámerne preexponovaný. KDH prirodzene úplne neovládlo STV. To, čo však nová STV predviedla minulý štvrtok Pod lampou, vyžadovalo ráznu odozvu. Dve hodiny pravidelnej, každotýždennej skrytej propagácie konzervatívneho videnia sveta bez vytvorenia rovnakého priestoru ideologickému náprotivku, to by mal byť pre každého demokrata a priaznivca zdravej politickej kultúry netolerovateľný stav. Skúsme veriť, že Richard Rybníček skutočne nosí v hlave sen o STV ako slovenskej BBC.