Na túto situáciu máme na Slovensku viacero vhodných prísloví. O rozbitom krčahu, či o pretekajúcom pohári vody. Členovia predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu, ktorí v ňom zastupujú akcionárov z Nemecka a Francúzska sa však po slovensky evidentne stále nenaučili a asi nie je nikto, kto by im našu bohatú ľudovú slovesnosť priblížil v ich rodných jazykoch. Ťažko si inak vysvetliť odvahu hraničiacu s drzosťou, ktorú väčšina vo vedení SPP prejavila opätovným predložením návrhu na zvýšenie cien plynu pre domácnosti i pre výrobcov tepla. Jediným ospravedlnením by mohol byť fakt, že za vlády Mikuláša Dzurindu im štát schvaľoval všetky zdražovania, ktoré požadovali, bez akéhokoľvek reptania a ak sa aj objavili nejaké výhrady na „nižších stupňoch“, tak z najvyšších miest boli urýchlene umlčané. Ak zoberieme do úvahy, za akých ponižujúcich podmienok pre Slovensko zahraniční „investori“ sprivatizovali SPP, na aký úslužný prístup vlády si po roku 2002 zvykli, asi sa ani nemožno čudovať, že ešte stále nechcú uveriť absolútnej zmene prístupu, ktorú ukazuje súčasný kabinet. Iba tak je možné, že nebrali vážne varovanie premiéra Roberta Fica, že ak predložia návrh na zdražovanie ešte raz, vláda presadí v zákone takú zmenu, ktorá posilní rozhodovacie právomoci štátu v predstavenstva SPP. R. Fico napokon zvolil pokojnejší postup, ktorým sa nesiaha na existujúce majetkové podiely, dokonca sa nespochybňuje ani platnosť privatizačnej zmluvy v časti, ktorá Nemcom a Francúzom garantuje väčšinu v predstavenstve firmy. Vzhľadom na terajšie zisky SPP a výšku dividend, ktoré z nich západoeurópski vlastníci akcií majú sa dokonca nemôžu sťažovať, že sú ohrozené ich investície, lebo u nás ani vo svete nenájdete veľa príkladov, keď sa investícia v energetike vráti o desať rokov. Po schválení novely obchodného zákonníka, ktorú parlamentu navrhuje vláda, získa štát v obchodných spoločnostiach, kde je majoritným vlastníkom právo veta pri cenových otázkach, aj keď bude mať v orgánoch spoločnosti iba menšinu. Posilnenie pozície štátu v jeho vlastných firmách nie je pritom nijaký komunistický výmysel. Francúzsky pravicový prezident Nicolas Sarkozy minulý týždeň vyhlásil vojnu všetkým cudzincom, ktorí sa pokúsia odkúpiť tradične francúzske firmy. Predbehne ich štát, ktorý prostredníctvom špeciálneho fondu už na to vyčlenil stovky miliárd eur. Napokon, väčšina „investorov“, ktorí zo štátnych urobili súkromné energetické firmy podľa slovenského práva sú „doma“ štátom kontrolované firmy. Možno však nemeckým a francúzskym manažérom v SPP krivdím a v skutočnosti sa – hoci aj nevedia po slovensky – usilujú zoznámiť s naším slovesným bohatstvom. Len si vybrali učiteľov, ktorí začali z nesprávneho konca. Cudzincov, podľa príkladu vlády Mikuláša Dzurindu, najskôr naučili veršíky o holubičom národe. A to je chyba, lebo – hoci to neraz tak nevyzerá – časy sa menia aj na Slovensku, takže holuby zostávajú na streche a manažmentu SPP zostal len rozbitý krčah. Autor pracuje na úrade vlády