Pondelkové Hospodárske noviny (HN) priniesli hneď na prvej strane článok s titulom, ktorý musel šokovať každého dôchodkového sporiteľa. Akcie zažívajú čierne dni, hlásal, titulok a to bol len začiatok. Noviny tejto téme venovali vo vnútri čísla celú tematickú stranu a bolo o čom písať. Nejde totiž o lokálnu situáciu, ktorá by zasiahla len niektorú zo známych svetových búrz. Navlas rovnaký vývoj, hoci jeho intenzita môže byť mierne rozdielna, totiž v súčasnosti badať po celom svete. Akciové trhy sa „rúcajú“, denne strácajú celé percentá, a hoci padajú najmä akcie firiem spojených s finančníctvom, investorská opatrnosť sa prejavuje už v takmer všetkých odvetviach. Pritom to nie je tak dávno, čo sme počúvali ubezpečenia, že hypotekárna kríza nebude mať zásadný a najmä dlhodobejšie negatívny dosah na ekonomiku Spojených štátov amerických a v iných častiach sveta sa prejaví ešte menej. Podľa HN však medzi burzami, ktoré pocítili oslabenie, dominuje napr. aj pražská burza a pravdepodobne najväčší ekonomický pokles v Európe čaká Nemecko. Optimistické predpovede sa teda nenapĺňajú a aj z viacerých článkov v novinách cítiť vo vyjadreniach burzových analytikov pesimizmus. Čo je však najzávažnejšie, nikto si nedovolí ani len odhadovať, aký bude ďalší vývoj. Investori sú momentálne nešťastní, nervózni a v podstate iba vyčkávajú, lebo nevedia, čo sa bude na akciových trhoch ďalej diať. „Kedy sa situácia na akciových trhoch otočí, nie je jasné“, napísali doslova Hospodárske noviny. Analytik Kristián Boldiszár tvrdí, že zatiaľ bude mať „každý nárast akciových trhov len špekulatívny charakter a limitovanú životnosť“. Na akciových trhoch sa jednoducho bude ešte nejaký čas celkom určite prerábať a nie zarábať. A nikto nevie, aký dlh čas to bude. Tieto správy sú dôležitými kamienkami do mozaiky práve ukončenej debaty o výhodnosti dôchodkového sporenia. Vláda už nebude „otvárať druhý pilier“ a premiér chce „upokojiť sporiteľov“. Nuž, to je síce správny a vzhľadom na udalosti posledných mesiacov i pochopiteľný zámer, ale na druhej strane pokoj dôchodkových sporiteľov závisí od informácií, ktoré budú dostávať. V podstate nie je nič jednoduchšie ako ich upokojovať pravidelnými reklamnými kampaňami dôchodkových správcovských spoločností (DSS), v ktorých budú ľudia balansovať na jednej a stáť pevne na dvoch nohách. Lenže ak budú sporitelia dostávať úplné a pravdivé informácie o tom, čo sa deje napríklad na akciových trhoch, kam smerujú ich peniaze, iba ťažko možno dosiahnuť, aby neboli nervózni. Problém pritom nie je v tom, aká je momentálna situácia, ale aký sú vyhliadky. A tie rozhodne nie sú optimistické, lebo vlastne nikto nevie, ako bude. Ak aj v tejto situácii investori z DSS „verklíkujú“ svoje tvrdenia o tom, že osobné sporivé účty sú pre budúcich dôchodcov zaručeným zdrojom „lepšieho dôchodku“, znižuje to dôveryhodnosť každého ich vyjadrenia na nulu. Práve dnes sa totiž potvrdzujú tie takmer neviditeľné slovíčka z každej reklamy DSS, že „s investovaním je spojené riziko a doterajšie výnosy nie sú záru-kou budúcich výnosov“. A preto je sporivý pilier dôchodkového systému rizikovejší, než to jeho obhajcovia priznávajú, a rozhodne nie je zárukou budúceho lepšieho dôchodku. Lebo nie je zárukou ani len nejakého budúceho dôchodku. Autor je ekonomický novinár
