Sponzori „slobody“

O pár dní sa v mexickom Cancúne začne ďalšia ministerská schôdzka Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Budeme počuť veľa rétoriky o „systéme založenom na pravidlách“ a „liberalizácii“ svetového obchodu. Na nátlak rozvojových krajín to bude všetko zahalené do plášťa „rozvojovej agendy“. Apoštoli ekonomického neoliberalizmu radi vyhlasujú odbúravanie pravidiel za prirodzené, za reakciu na globalizujúcu sa ekonomiku. Príklad WTO ukazuje, že to nie je pravda. Za odbúravaním regulácií trhových síl stoja konkrétne záujmy a proces v prípade potreby podporuje štátna moc. Tá istá, ktorú inokedy (zasa v prípade potreby) vyhlasujú za nadbytočnú či škodlivú. V akej situácii sa teda nachádza svet pred rokovaním v Cancúne? Správa organizácie Priatelia Zeme ju charakterizuje bez obalu: „Nerovnosť rastie a milióny ľudí nie sú schopní zabezpečiť si ani tie najzákladnejšie potreby. Lesy sú vytínané, nerastné suroviny bezohľadne ťažené a fosílne palivá využívané absolútne neudržateľným tempom, len aby poskytli energiu pre globálnu ekonomiku. Demokracia je ohrozená koncentráciou moci v čoraz menšom počte rúk. Biologická a kultúrna diverzita zaniká alarmujúcim tempom. Ťažko vybojované sociálne a environmentálne štandardy sú ohrozené.“ Za oponou Na ministerskej schôdzke sa bude hovoriť najmä o poľnohospodárstve a rozvoji. Na programe sú však (nie už tak verejne) aj iné závažné témy. Ak „všetko pôjde dobre“, môže Cancún znamenať ďalšie obmedzenie verejnej kontroly nad ekonomikou (v mene „minimálneho štátu“) a jej presunutie do rúk nadnárodných spoločností (v mene „slobodného trhu“). Reč totiž bude aj o geneticky modifikovaných potravinách, vzťahu ochrany životného prostredia k pravidlám trhu, o právach intelektuálneho vlastníctva, investíciách a verejných službách. Práve na týchto otázkach dobre vidieť, ako nadnárodné spoločnosti prispôsobujú globálny ekonomický systém svojim potrebám bez ohľadu na životné prostredie, lokálne komunity či ľudské práva. Štruktúra ich vplyvu je v každej oblasti rovnaká. Hlavnými hráčmi v rámci WTO sú Spojené štáty, EÚ a Japonsko. Ich vlády sú so záujmami korporácií silne prepojené – prostredníctvom lobistických skupín v netransparentných a nedemokratických procesoch rozhodovania či priamej korupcie okrášlenej názvom „politický sponzoring“. Korporácie však pôsobia cez svojich zástupcov aj priamo v poradných orgánoch WTO a na posilnenie svojho vplyvu vytvárajú globálne lobistické koalície. Na schôdzku v Cancúne sa akreditovalo viac ako 250 nadnárodných korporácií. Rovnaké množstvo mimovládnych či humanitárnych organizácií by ste hľadali v tom čase v mexickom meste asi ťažko. Iba ak „na druhej strane barikády“. Geneticky modifikované potraviny Doteraz neexistuje nijaká autoritatívna štúdia, ktorá by dokázala neškodnosť geneticky modifikovaných potravín (GMP) pre ľudský organizmus. Navyše, v praxi sa viackrát ukázal ich nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Genetická kontaminácia už niekoľkokrát spôsobila ohrozenie biodiverzity. V tejto otázke sú najsilnejšími rivalmi USA a EÚ. Od roku 1998 zaviedla únia prakticky moratórium na dovoz GMP. Malo slúžiť na získanie času pre potrebné výskumy a prijatie legislatívnych pravidiel o označovaní a presnom evidovaní GMP. Základnou motiváciou bolo umožniť spotrebiteľovi slobodne si vybrať, na základe dostatočných a objektívnych informácií, či geneticky modifikované potraviny chce konzumovať, alebo nie. Vláda USA, tlačená svojimi korporatívnymi sponzormi, proti tomu ostro vystúpila. V korporatívnej interpretácii totiž sloboda trhu znamená slobodu spoločností klamať (neinformovať) spotrebiteľa o zložení výrobku, ktorý si kupuje, či o jeho zdravotných rizikách. Nejde tu však len o Európsku úniu. Presadenie geneticky modifikovaných potravín by pre farmárov v rozvojovom svete znamenalo zvýšenie ich závislosti od nadnárodných korporácií. Hlavným hráčom je v tomto prípade firma Monsanto – 90 percent všetkej pôdy, na ktorej sa v súčasnosti pestujú GMP, bolo vysadených sójou a kukuricou, ktorú vyprodukovala práve ona. Na podporu logiky „voľnej súťaže“ bola firma ochotná aj čosi obetovať – len v roku 2000 použila na lobing a súkromné dary politikom 2 002 000 amerických dolárov. Vyplatilo sa. Jej vplyv na rozhodovacie procesy v USA i WTO je nepopierateľný. Určite pomohlo aj to, že v auguste 2002 za zástupcu generálneho tajomníka WTO vymenovali Rufusa Yerxu, bývalého hlavného poradcu Monsanta. Životné prostredie Na rokovaniach WTO sa objavila aj požiadavka, aby boli dohody o ochrane životného prostredia podriadené režimu organizácie. Znamenalo by to, že ak sa nejaká krajiny rozhodne regulovať na svojom území činnosť spoločností (sledujúc záväzky, ktoré jej vyplývajú napríklad z Kjótskeho protokolu, či Dohovoru o biodiverzite), hrozí jej žaloba pred WTO za vytváranie prekážok voľnému obchodu. Blokovanie Kjótskeho protokolu veľkými ropnými spoločnosťami cez vládu USA je viac ako dobrým príkladom. Ak by sa im však podarilo podriadiť režimu WTO všetky dohody o ochrane životného prostredia, bolo by to omnoho horšie. Doteraz museli bojovať proti všetkým pokusom obmedziť ich bezohľadnú honbu za ziskami jednotlivo, prípad po prípade. Takto by získali nástroj, ako ich navždy znemožniť ako celok. Intelektuálne vlastníctvo Každý deň trpia bez pomoci tisícky ľudí liečiteľnými chorobami – HIV/AIDS, maláriou, tuberkulózou, srdcovo-cievnymi chorobami, či zápalom pľúc. Lieky, ktoré potrebujú, nemajú šancu dostať aj kvôli dohode TRIPS (Trade Related Intelectual Property Rights – Práva intelektuálneho vlastníctva súvisiace s trhom). Vďaka nej si môžu veľké nadnárodné spoločnosti patentovať na dvadsať rokov lieky, ktoré vyrábajú. Hoci sa z nich dajú odvodiť omnoho lacnejšie deriváty – takzvané generické lieky – nijaká krajina to nesmie urobiť. Porušila by vlastnícke práva. Za snahu pomôcť svojim chorým chudobným by zaplatila žalobou a sankciami pred WTO. Samozrejme, cieľom TRIPS nie je zabíjať chudobných ľudí. To je len „vedľajší účinok“. Pôvodným cieľom dohody bolo posilniť postavenie veľkých firiem, ktoré majú dostatok prostriedkov na financovanie výskumu. Silná ochrana práv intelektuálneho vlastníctva im potom zaručuje zarábať na predávaní licencií a ešte väčšmi si upevňovať postavenie. Bez ohľadu na to, koľko to stojí životov. Farmaceutická firma Pfitzer je jedným z hlavných beneficientov systému. Aby si svoje privilegované postavenie poistila, v roku 2000 minula na priamy lobing u americkej vlády 3,4 milióna dolárov. Priamu úlohu firmy pri tvorbe systému TRIPS jej bývalý vrchný výkonný riaditeľ Edmund Pratt nijako neskrýval: „Naša kombinovaná sila nám umožnila vytvoriť globálnu sieť medzi súkromným sektorom a vládou, čo položilo základy pre budúci TRIPS.“ Investície V roku 1998 zablokovali celosvetové protesty prijatie Medzinárodnej dohody o investíciách. Porážka korporativistických globalizátorov v Seatli sa stala zdrojom sebavedomia nových sociálnych hnutí. Tlak na odbúranie možnosti regulovať investície na základe sociálnych či environmentálnych potrieb však neustal. Dnes ju kladie na rokovací stôl Európska komisia podporovaná lobistickými skupinami. Tou najväčšou je Medzinárodná obchodná komora združujúca spoločnosti ako Shell, Unilever, BASF, Nestle, Norsk Hydro či British Petroleum. Základom medzinárodnej dohody o investíciách má byť odobratie všetkých právomocí národným vládam klásť podmienky prichádzajúcemu zahraničnému kapitálu. Pracovné či environmentálne podmienky by tak záviseli len od vôle nadnárodných spoločností a od maximy ich správania – snahy o čo najväčší zisk. Nie je to nijaká fiktívna hrozba. Podobná dohoda už niekoľko rokov pôsobí v rámci Severoamerického združenia voľného obchodu – NAFTA. Odvtedy mala už niekoľkokrát možnosť ukázať, pre čí prospech bola vytvorená. Lokálna komunita v mexickom San Luis Potosi odmietla ďalej tolerovať existenciu nebezpečnej skládky odpadov na svojom území. Medzinárodný tribunál, pred ktorý sa prípad dostal, však rozhodol, že rozhodnutie vytvoriť v oblasti skládky ekologickú zónu sa rovná „vyvlastneniu investícií spoločnosti v oblasti“, čo bolo porušením jedného z pravidiel zakladajúcej dohody NAFTA. Mexická vláda musela nakoniec firme Metalclad vyplatiť odškodné 16 miliónov dolárov. Verejné služby Pravdepodobne najväčšie spoločenské i ekonomické dôsledky bude mať, v prípade prijatia, pripravovaná Všeobecná zmluva o obchode so službami (GATS). Znamenala by postupnú privatizáciu všetkých verejných služieb – sen neoliberálov a majiteľov korporácií, nočná mora obyčajných ľudí. Nejde len o to, že z privatizácie energetiky, školstva či zdravotníctva nebudú v nijakom prípade profitovať spotrebitelia (na svojej internetovej stránke, v časti venujúcej sa GATS, Európska komisia priamo hovorí: „GATS nie je len niečo, čo existuje medzi vládami. Je to predovšetkým nástroj pre zisky podnikateľského sektora.“). Celá procedúra prijímania dohody je navyše taká neprehľadná, že kvalitnú rokovaciu pozíciu si môžu vytvoriť len vlády s dostatočnými zdrojmi na vytvorenie veľkých expertných tímov. A to pre rozvojové krajiny neplatí. Zložitosť, tajnosť a rýchlosť rokovaní o GATS ich zároveň posúva mimo akejkoľvek možnosti verejnej kontroly. Ak by sa aj neskôr zistilo, že kritici liberalizácie obchodu so službami mali vo svojich varovaniach pravdu, nebolo by cesty späť. Neexistuje mechanizmus, ktorým by sa krajina mohla vymaniť z už prijatých záväzkov v rámci WTO. Jedinou možnosťou je vystúpenie z organizácie, čo by však malo, v dnešnej štruktúre globálnych vzťahov, vážne dôsledky. Spomedzi verejných služieb sľubuje najväčšie zisky trh s vodou. Práve preto tlačí Európska komisia rokovania o GATS na program v Cancúne – hoci nesúhlasí so zahrnutím vzdelávania a kultúry. Európske firmy Vivendi, Suez a Thames patria v tomto sektore medzi najväčších žralokov. Ich zástupcovia sa priamo podieľali na vypracovávaní postoja Európskej komisie. Trh s vodou zároveň jasne ukazuje neefektívnosť privatizácie verejných služieb. Ak k nej niektorá vláda prikročila, opakoval sa prakticky rovnaký scenár – zvýšili sa ceny, zhoršila kvalita vody i distribučných systémov, necitlivým čerpaním boli ohrozené vodné zdroje. Mnohé administratívy (v Atlante v USA, Bolívii či Uruguaji) boli potom pod tlakom verejnej mienky nútené kontrakty rozviazať. Po prijatí GATS by sa to však už nedalo. Nijaké pravidlá, nijaká sloboda Volanie po „globálnom ekonomickom systéme založenom na pravidlách“ a „slobodnom trhu“, ktoré sa bude ozývať onedlho v Cancúne, tak bude mať dvojaký význam. Pre nadnárodné spoločnosti to bude znamenať slobodu konať čokoľvek, v honbe za ziskom nerešpektovať nijaké pravidlá, pre verejnosť stratu možnosti ovplyvňovať ekonomický život a povinnosť podriadiť sa korporáciám. V Cancúne treba znovu čakať protesty. A keďže nemožno dúfať, že by národné vlády počúvli argumenty, opäť sa asi dostanú k slovu aj tehly a obušky. Ak sa „slobodný trh“ nevie presadiť sám, na pomoc sa rýchlo povolá štátna moc… citáty …najmenej dôležitou globálnou environmentálnou otázkou je potenciálne globálne otepĽovanie a my dúfame, že vaši vyjednávači v Johannesburgu to dokážu udržať mimo rokovacieho stola i mimo centra pozornosti. Z listu spoločnosti Exxon Mobil prezidentovi Georgeovi Bushovi pred Summitom Zeme v Johannesburgu Som už unavený logikou, ktorá hovorí: „Ten, kto nemôže platiť, umrie.“ James Obrinski, prezident organizácie Lekári bez hraníc rámik Globálne lobistické organizácie Medzinárodná obchodná komora (ICC) Farmaceutický výskum a výrobcovia Ameriky (PhRMA) Organizácia biotechnologického priemyslu (BIO) Európske fórum služieb (ESF) Koalícia priemyslu služieb USA (USCSI) Národná rada zahraničného obchodu (NFTC) Úrad federácie amerických fariem (AFBF)