História prostého života kedysi Cigánov, dnes Rómov, je všeobecne známa, žiaľ aj smutná. Smutná v tom, že Rómovia boli mnohými vladármi prenasledovaní a nakoniec aj vyvražďovaní. Počínajúc totalitnou monarchiou v rámci Rakúsko-Uhorska, potom Adolfom Hitlerom, Jozefom Tisom a nakoniec Jozefom Vissarionovičom Stalinom. Pozrime sa ale cez prizmu histórie na známy rómsky problém napríklad pred dvoma storočiami. Na pomoc si vezmime viedenský časopis Privilegierte Anzeiger, jeho 39 pokračovaní z rokov 1775-1776, Historicko-etnografickú monografiu spred 225 rokov. Zaoberá sa stavom, zvláštnymi mravmi a spôsobom života, ako aj ostatnými vlastnosťami a danosťami Cigánov v starom Uhorsku.
Spišským osvietencom, ktorého rómska problematika tak zaujala, bol učiteľ, ev. farár, krompašský patriot Samuel Augustini ob Hortis. Autor zameral pozornosť na osvietensko-absolutistické reformy v habsburskej monarchii, na vladárku Máriu Teréziu, ktorá sa problém Rómov rozhodla riešiť. Rómov chcela doslova prinútiť, aby nežili kočovným spôsobom, ale aby iniciatívne stavali domy, príbytky, aby sa živili zamestnaním…Žiaľ, nič z toho sa nestalo. Samuel Augustini ob Hortis nazval Rómov takto: Nadaní, ale zanedbaní. Potom, čo sa Márii Terézii zámer nepodaril, a to rýchle splynutie Rómov s jednotlivými národmi monarchie, spišský osvietenec začal pozorne vlastným spôsobom sledovať život Rómov v teréne, na Spiši. Tam, kde Rómovia bývali, žili. Zanietený Samuel Augustini napísal rozsiahlu prácu, ktorá predstavovala 20 kapitol, napríklad o rôznych menách a pomenovaniach Cigánov, o pôvode ich vlasti, o tom, ako sa vychovávajú a stravujú, ako sa obliekajú. Vylíčil ich prirodzené schopnosti, napríklad hudobné nadanie a iné, čo k životu Rómov patrí. Pravda, autor zdôrazňoval dobré črty Rómov. Celkove je v článku cítiť ducha budúcich myšlienok, a to treba oceniť, že budúcnosť patrí slušným a užitočným občanom štátu.
Považujem to za akési krédo v živote Rómov, ľudí, žijúcich v Európe, na našom kontinente. Hoci Rómovia majú svoje vlastné predstavy o budúcnosti, národnej a štátnej sebarealizácii. Počujeme slová, že Rómska medzinárodná únia rokuje na pôde OSN s vládou Indickej republiky o vytvorení rómskeho štátu Romanistan. Vieme, že pred stáročiami žili v oblasti Pamíru a vzbúrili sa proti vládnucej kaste. Po tom, čo ich začali vyvražďovať, tisíce z nich emigrovali do šíreho sveta. Prišli aj k nám, na Slovensko, kde žijú slobodne, ale svojským spôsobom vnútorného života, ktorému často nechceme rozumieť.
Rómovia budú v 21. storočí na Slovensku najväčšou národnostnou menšinou.
