Spätná väzba

Ad: Okolo Vihorlatu, úryvok z reportáže (Eugen Gindl), Slovo 26 – 27/2007 Z úryvku na mňa zavanula profesionálnosť a majstrovstvo novinárčiny z roku 1968, pre ktoré sme čítali Smenu a tešili sa na každé číslo. To, čo chýba v súčasných novinách, a azda už nikdy to nebude v nich, ani časopisoch na Slovensku. Noví, rýchlokvasení tiežpublicisti, za ktorých vyrieši gramatiku počítač a asi čakajú aj na počítačový program, ktorý za nich dodá ich článkom aj esprit, veľa vody nenamútia. Súčasným novinárom skrátka beznádejne chýba obdobie elévov, keď sa mohli prizerať ozajstným novinárom a priúčať sa remeslu. Škoda. Jana Ad.: S hosťom E. Gindlom: Jedným vývoj prináša osoh, druhí sú obeťami (Michal Polák, Ivan Lesay) Slovo 26 – 27/2007 Oceňujem, že v našich periodikách sa konečne začína objavovať úcta publicistov. Podľa môjho názoru je to stále ojedinelý jav, ale verím, že je to náčrt lepšej budúcnosti aj v rámci internetových diskusií. Stotožňujem sa s tým, že je málo internetových diskusií na úrovni. A stotožňujem sa aj s vôľou prekročiť rozšírené nálepkovanie publicistov, ktoré je, nazdávam sa, bariérou často neumožňujúcou diskusiu. Naopak, obmedzuje sa na to, čo je veľmi dobre vyjadrené v tomto článku, keď autor poukazuje na rozprávanie o všetkom, avšak bez počúvania druhého. Chcel by som vyjadriť nielen podporu aktérom interview, ale aj skromné prianie pokračovania takýchto tendencií na úkor v súčasnosti trendových „apológií“. Ad: Kvapka Vitriolu (Peter Macsovszky) Slovo, 26 – 27/2007 Chcela by som sa vám poďakovať za článok, ktorého autorom bol Peter Macsovszky. Je to vynikajúca charakteristika dnešnej doby, nič výstižnejšie som nečítala. Vo vašom týždenníku (ako aj v iných novinách a časopisoch s podobným spoločensko-politickým zameraním) hľadám, a rada čítam názory a stanoviská, ktoré vedia nazvať pravým menom úroveň, prejav a skutočný obsah individuálneho a spoločenské-ho vedomia. Ovláda našu spoločnosť a má, žiaľ, hodnotu napríklad vyfajčenej cigarety. Tieto myšlienky sú priam geniálne a som rada, že Slovo sa nepozerá na svet cez ružové okuliare nacionalisticko-katolíckych „hrdinov“, ani primitívnych milionárov zo show biznisu. Daniela Lozanová Ad: Nový vysokoškolský zákon nie je ani dobrý, ani zlý (Michal Feik), Slovo 28/2007 Všetky špekulácie okolo školského zákona sú buď bezmocným tápaním alebo zastieraním podstaty. Základný postulát: Áno, štúdium má byť bezplatné pre každého, pretože každému, kto sa chce naučiť byť spoločnosti užitočnejší, to treba bezplatne umožniť. Tým, ktorým chýba rodinné zázemie, ho musí zabezpečiť štát. Áno, štát! Výsledky tohto procesu sa musia vrátiť štátu. Áno, štátu Slovenskej republike! Ako to urobiť? Jednoducho. Vyčísliť ročné náklady na štúdium, zaťažiť konto každého študenta touto čiastkou na začiatku školského roka. Ten, kto ročník ukončí, zostane čiastkou zaťažený a pokračuje v štúdiu. Ten, kto nie, začne splácať, čo minul, alebo sa mu to priráta k dlhu a pokračuje v štúdiu, ale náklady na neúspešne absolvovaný ročník musí v priebehu roka vrátiť. Odkiaľ, jeho vec. Po ukončení štúdia by tak mal každý študent svoje debetné konto, teda cenu jeho štúdií. Tým, ktorí sa uplatnia na domácom trhu práce (budú štátu vracať, čo do nich investoval), sa bude ročne odratúvať 1/20 tejto investície, ostatných zaťaží komerčným úrokom a vystaví im splátkový kalendár na 20 rokov. Všetko. Bolo by zaručené bezplatné školstvo, bola by preč korupcia aj kradnutie mozgov. jh Vážim si článok Michala Feika, lebo okolo novely bolo priveľa opozičného šumu a v médiách sa vyťahoval hlavne bývalý minister Fronc ako socialistický zástanca nespoplatnenia študentov. Pritom sám Fronc ešte počas svojho ministrovania skutočne tvrdo trval na reforme spoplatňujúcej celé vysokoškolské vzdelávanie. Ako však autor píše, „hlavným regulátorom externého vzdelávania by mala byť úroveň študentov, preto by sa malo vrátiť k svojmu pôvodnému poslaniu: stať sa štúdiom popri zamestnaní a plnohodnotnou formou na zvýšenie kvalifikácie. Toto však novela nerieši.“ A to je pre budúcnosť vzdelávania na Slovensku nepríjemné. V externom štúdiu sa ocitli mladí ľudia aj pre „reformovanie“ pracovného trhu a školstva zároveň. Externý študent je vlastne dobrovoľne nezamestnaný študent, ktorý štát nežiada o príspevok v nezamestnanosti, a tak je mimo štatistiky nezamestnaných. Sociálny status študenta je však pre denného študenta, ktorý je skutočne celodenne zamestnaný školou, praktikami, seminármi, cvičeniami, skúškami. Externé štúdium je pre status zamestnanca, či samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorí investujú do svojho rozvoja a vedia, čo prax obnáša. Pretože sa to nedoriešilo, o rok bude problém vypuklejší – kváziexternisti sa budú hrnúť na denné štúdium. Peter Zajac-Vanka