Ad: Ruská demokracia (Peter Nedoroščík) Slovo 10/2008 Celý problém vidím v tom, že úžasne prezieraví a poznatkami nabití americkí boys zredukovali demokraciu len na buržoáznu demokraciu a stotožnili ich: Ak sa hovorí o demokracii, automaticky sa tým myslí jej buržoázna podoba a automaticky sa predpokladá aj jej šírenie vo svete. A to je kameň úrazu aj pre samotný systém demokracie. Tá má totiž aj svoje historické či miestne podoby a odtiene, napríklad kmeňovú priamu demokraciu (ako nadstavbu prvobytnej formy). A tiež socialistickú demokraciu v jej zatiaľ nerozvinutej podobe. Ak sa buržoáznodemokratické revolúcie odohrali až v bode krízy klasického kapitalizmu v roku 1848 a ak o udalostiach roku 1989 zasa možno hovoriť ako o socialistických demokratických revolúciách v bode krízy klasického socializmu, dalo sa utvorenie rozvinutej socialistickej demokracie očakávať až po roku 1989. Samozrejme, ide tiež ešte o triednu demokraciu, aj keď už podstatne zmiernenú, ako je aj buržoázna demokracia. Má teda historicky obmedzený a prechodný charakter. Malý krôčik dopredu, ale nijaký raj. Dôvod, prečo ľudia odmietajú tzv. demokraciu a radšej volia „silnú ruku“, spočíva práve v zredukovaní demokracie na panskú, buržoáznu demokraciu. Pretože tá prináša výhody len úzkej skupine „schopných (všetkého)“, nielen v konkrétnej krajine, ale aj v globálnom rozmere, spôsobuje obrovské sociálne rozdiely, a teda aj nerovnaký prístup k právam a povinnostiam. Ak prezieraví ideológovia buržoázie stotožnili pojem demokracie len s jej buržoáznou formou, robia jej medvediu službu. V očiach ľudí vyrábajú z demokratického systému všeobecné zlo, ktoré viac škodí, ako pomáha. A tak sa svet znovu môže ocitnúť v dobe nástupu fašizmu ako počas Veľkej hospodárskej krízy, keď sa demokratický kapitalizmus stal príťažou nielen pre veľkokapitál, ale aj pre masy ľudí, ktorí radšej volili autoritatívnu (fašistickú) podobu kapitalizmu. Preto je prirodzené, že demokratický systém si ľudia v jednotlivých krajinách prispôsobujú svojim potrebám, historickým podmienkam a zvyklostiam. Veď demokracia je pluralita, a tá by mala byť uplatnená aj na ňu samotnú. miLAN Ad: Demografický problém a kapitalizačný systém (Jakub Topol) Slovo 10/2008 Môžeme len súhlasiť s Martinom Thomayom: Nám naozaj nehrozí demografická kríza, pretože ako krajina v strede Európy budeme vždy dostatočne príťažliví na to, aby sa tu usadili ľudia v produktívnom veku, ktorí potiahnu ekonomiku krajiny dostatočne svojou produktivitou. Ďalej, problém so starnutím obyvateľov a rastom počtu dôchodcov v pomere k skupinám v aktívnom veku NEVYRIEŠI zavedenie súkromného dôchodkového sporenia – pretože to bol umelo vytvorený vzťah a nemá nič spoločné s ekonomickou realitou spoločnosti. Tá je určovaná rastom produktivity práce v jednotlivých odvetviach, ktoré sa rozvíjajú v danej krajine, a dnes môžeme potvrdiť, že jeden obyvateľ dokáže svojou produktivitou pokryť aj stovku neproduktívnych obyvateľov. A preto – problém je v prerozdeľovaní vytvorených zdrojov, teda v daniach a odvodoch v našej krajine. PZV
