Rozmach šovinizmu – prvý krok, urážlivé a sebadeštrukčné sankcie – druhý krok, prísun moderných zbraní na jednu stranu – tretí krok, aký bude štvrtý, či piaty krok?
Vojna je vždy najhorším medziľudským a medzinárodným vzťahom. Zabíjajú sa ľudia, demolujú sa sídla a cesty, ničí sa majetok a oslavujú sa tieto akcie. Odporné, ale bežné.
Foto: TASR/AP
Na konflikte na Ukrajine môžeme sledovať syntézu dvoch prístupov: geopolitického a geoekonomického. Vždy ide o to isté – získať moc a majetok vo svetovom rozmere. Geopolitický manéver sa začal akoby od veci – už po novembri nenápadne pokusom vytlačiť Rusko za Ural. Rozbitie veľmoci a odblokovanie Ruska od ostatnej Európy. Na území ČSR išlo o nenápadné spochybňovanie oslobodenia od nacizmu – veď to boli vlasovci, čo oslobodzovali Prahu, tank natretý ma červeno, nás pokusy vysvetľovania pozitívnej úlohy Tisa. Neskôr to išlo ďalej– premenovávanie ulíc odstraňovaním mien vojvodcov Červenej armády (to bol oficiálny názov), najmä v Česku rúcaním sôch.
Po bláznivej agresii Ruska voči Ukrajine nastala druhá fáza ešte umocnená prvou – sankcie voči ruským zbohatlíkom a niektorým politikom, neskôr aj vynucovanie odchodu západných podnikateľov z Ruska (výroba, aj predaj). Zabavovanie majetku ruským zbohatlíkom a následne aj energetický útok – ale na koho? Zároveň na Rusko, aj východnú časť NATO a EÚ. Svoj podiel dostali aj Nemci, tí musia byť ticho kvôli druhej svetovej vojne.
Mohutný nápor šovinizmu sa prejavil v nečakanej oblasti – šport a umenie. Odstrihnuté boli nielen reprezentačné tímy Ruska (najprv bez štátnej zástavy a hymny, neskôr úplné vylúčenie), ale aj klubové družstvá, ba dokonca aj jednotlivci, ktorí navyše ani nežijú v Rusku, ale v západnej Európe, dokonca aj v Severnej Amerike. Určitú úľavu im ponúkali za podmienky nadávania na ruského prezidenta a ruský štát. Niektoré turnaje však predsa môžu absolvovať, veď priťahujú divákov, aj sponzorov.
Dnes už treba nadávať na všetkých Rusov, nepripustiť ich do EÚ a zabavovať im hmotný majetok. Nuž, keď nechcú zvrhnúť Putina…
Vlastne možno isť ešte hlbšie do histórie – prezident Ronald Reagan (tiež herec) označil Rusko za ríšu zla. A pri „skúške“ nového diktafónu povedal famózne slová: práve som dal príkaz na jadrový útok na Rusko.
Vráťme sa však do súčasnosti a do geoekonomiky.
Podľa britského autora získali USA veľkú výhodu objavom bridlicových ložísk. Ide o nekonvenčnú ťažbu plynu, ale aj ropy pomocou frakovania (vstrekovania veľkého množstva vody do bridlíc, čo má zlé následky na ekológiu, o tom však nebudeme hovoriť).
Veľa bridlicového plynu aj ropy znamená možnosť veľkého exportu – ale kde? No predsa do Európy, Kanada je malá a Mexiko nie je až tak industrializované a má svoje zdroje. Takže v Európe je potrebné vytlačiť ruský plyn. Tým, že sa USA stali úplne samostatnými v energiách, nepotrebujú dovážať nič z Kataru a Saudskej Arábie – a tak ponúkli EÚ práve tieto produkty z Kataru, možno rozšíriť aj na Saudskú Arábiu.
Ekonomické sankcie sú súčasťou geoekonomiky – no nie sú jediným, ani najdôležitejším nástrojom. Pripojilo sa k nim aj zabavovania obrovských jácht a asi aj palácov ruských zbohatlíkov – napokon dobre im tak. To mal urobiť už ruský štát.
Balíky sankcií však zostávajú pre verejnosť záhadné – objavia sa iba okrajové aktivity a nie všetky, pritom už ide o 6 balíkov, ak každý by obsahoval iba 4 sankcie, tak spolu ide o 24 aktivít – aké?
Viditeľne sa však sankcie míňajú cieľom, Rusko ustálo útok na hodnotu rubľa. Podľa dostupných zdrojov majú ruské banky k dispozícii asi 500 miliárd dolárov a asi rovnaké množstvo eur. Okrem toho majú aj zlaté a diamantové zásoby. Nuž len aby „nevyhodili“ časť devízových rezerv, to by sa finančný systém prestal usmievať.
Rusi dobabrali inváziu nielen vojensky, politicky a ekonomicky, ale aj diplomaticky. Spomeňme si na agresiu Hitlera: najprv dohoda so západom v Mníchove, potom pakt so ZSSR, priazeň viacerých britských politikov, rozbitie ČSR, až potom nasledoval útok na Poľsko. Rusi ignorovali diplomatickú zložku geopolitiky, no a teraz to umocňujú aj zo západu – nechcú Lavrova. No ale ako ukončiť vojnu bez diplomatov?
Kombinácia geopolitiky a geoekonomiky sa prejavuje aj masívnou dodávkou zbraní Ukrajine. Už nejde iba o ručné zbrane, ale aj o ťažkú techniku, dokonca aj moderné americké húfnice. No aj SR dodala protiraketový systém a pôjdu aj lietadlá. Zároveň NATO prisúva zbrojné systémy bližšie na východ a hodlá začleniť do svojich štruktúr aj Fínsko a zrejme aj Švédsko. To by Rusi mohli rozpustiť Baltskú flotilu, postačovať budú aj pobrežné hliadky proti pašerákom (ako okolo Floridy).
Podľa jedného rakúskeho analytika Rusi značnú časť importovanej výzbroje ničia ešte počas dovozu – no neviem, ale môže byť, aspoň čiastočne. Naše spoločenstvo akceptovalo v tichosti podivný akt prezidenta Zelenského – pustil z väzení množstvo zločincov a dokonca ich vyzbrojil spolu s občanmi. To je pre budúcnosť nebezpečný akt, napokon neprejavuje sa to už dnes rôznymi nearmádnymi násilnosťami?
Zbraní na Ukrajine pribúda, niektoré štáty si takto skúšajú aj novšie zbrane a je tu aj otázka útoku na most spájajúci Krym s ostatným Ruskom. Ako by zareagovali Rusi? Je to až veľmi zreteľné.
Na sankcie určite najviac doplatia východoeurópski členovia EÚ. Nastal permanentný čas rastu cien, bez pozitívneho obzoru. Navyše sa ešte staráme o vyše 5 miliónov imigrantov (už sa používa výlučne pojem utečenci – ale pred kým?), obdarúvame Ukrajinu všeličím, najnovšie aj plynom a ropou, no aj benzínom.
Šovinizmom sa začali problémy a nepokoje aj v 30. rokoch dvadsiateho storočia. Šovinizmus je principiálne netolerantný a militantný. No a nacistický šovinizmus bol doma orientovaný proti Židom a v Európe proti Slovanom. Memento!
Pokračovanie by to malo mať v diplomatickej rovine. No Lavrov má do EÚ zákaz vstupu (prečo?). Diplomacia by sa mala diať na úrovni USA – Rusko, sekundovať by mohli Francúzi. Na to by sa mali vytvoriť aj vhodné podmienky mienkotvorných médií, ktoré sú zatiaľ klasickými príkladmi štvavých staníc z čias studenej vojny. Mimochodom, Slobodná Európa bola rušená, ale Hlas Ameriky sa dobre počúval, rovnako ako rakúske stanice.
Pokračovanie to však môže byť iné. Zelenskyj viackrát načrtol jadrovú vojnu. Je to herec, dobre, až výborne zvláda svoju rolu, je presvedčivý ukrajinský národniar, zdá sa, že často aj verí tomu, čo hovorí.
Dobre je, že sa ozvali nejakí západní architekti, ktorí by chceli obnoviť Charkov. To je konštruktívny prístup. No mali by podobne reagovať aj ukrajinskí zbohatlíci a niečo venovať na rozvoj „vlasti“ – peniaze nemajú vlasť.
Najnovšie sa militarizuje aj tzv. šéf európskej diplomacie Michel, ktorý chce zabaviť rezervy ruských bánk a z nich obnovovať Ukrajinu. To je od diplomata ako v narkoagónii vyslovený sen. Už aj v Bruseli asi pomaly chápu, čo bude Európu stáť obnova Ukrajiny. Kde na to zobrať. Nezabúdajme na obrovské pôžičky, ktoré tiež treba vrátiť. A je to taký paradox – Rusko vlastní väčšinu Ukrajinou vydaných dlhopisov. Neuznať ich je jedna vec a tváriť sa ako v právnom systéme je vec druhá.
Obnova Ukrajiny – ale akej? Veď politický systém Ukrajiny bol v podstate rovnaký ako v Rusku. Ten je označovaný ako nedemokratický. Takže obnovu Ukrajiny treba zveriť do rúk ľudí, ktorí nehrajú podľa nôt oligarchov. Potrebné je vytvoriť ústavný právny a pomerne demokratický systém. Už by sa malo na ňom pracovať. Inak to bude ako v starých časoch a oligarchovia si budú ešte viac napchávať vrecká, ktoré aj tak praskajú plnosťou.
