George Soros ohúril svet, keď dokázal donútiť pred niekoľkými rokmi k devalvácii britskú libru, na čom získal vyše miliardy libier. Pritom podľa jeho slov išlo o jednoduchú logickú úvahu: bol presvedčený, že britská libra je nadhodnotená a že stačí málo k jej pádu. So svojimi investičnými fondmi k tomu pomohol a vyhral.
Podľa Sorosa je takýto postup v trhovej ekonomike nevyhnutný. To, že odvtedy niekoľkokrát stámilióny stratil, rovnako ako sa na dno imania dostal aj predtým (sám hovorí, že raz mu zostalo iba na šálku kávy, ktorú na burze ihneď vypil), nezavážilo. Zostalo mu stále toľko, aby mohol venovať stámilióny dolárov svojim nadáciám.
Šitý na našské rozmery
Profil Františka Mojžiša, riaditeľa firmy Drukos, je mu veľmi podobný, ibaže v našich rozmeroch.V záverečných dňoch tretej Mečiarovej vlády vystihol, že fixný kurz slovenskej koruny v úzko stanovenom fluktuačnom pásme kolísania je neudržateľný. Už od vzniku SR sa rýchlejším postupom inflácie oproti svetovým menám Sk relatívne zhodnocovala, čo nezodpovedalo potrebnej konkurencieschopnosti nášho tovaru. Pri likvidnom a veľmi malom slovenskom peňažnom trhu požiadavkou výmeny čosi vyše milióna USD za slovenské koruny donútil NBS k zrušeniu fixného kurzu koruny a k prechodu na „plávajúci“ kurz. O krátky čas mal tak ním získaný milión USD cenu o 10 mil. Sk vyššiu. Na rozdiel od Sorosa tvrdí, že to nespôsobil, že jeho požiadavka výmeny Sk za devízy bola primalá na to, aby pád koruny spôsobila. Ibaže aj peňažný trh SR je veľmi úzky a málo likvidný, že naozaj môže spôsobiť pád koruny aj takáto suma, najmä keď ide o príslovečnú poslednú kvapku v podmienkach zrelých na pád meny. Zatiaľčo Soros venuje až rozhodujúcu časť majetku nadáciám, Mojžiš pod hrozbou mafie svoj majetok podozrivým spôsobom venoval katolíckej cirkvi.
Rozdiel oproti Sorosovi však spočíva najmä v tom, že Mojžiš najväčšiu akciu – Vašu vlnu privatizácie (VVP) iba začína. Asi 180 privatizačných rozhodnutí sa v súčasnosti preveruje a zväčša sa budú privatizovať strategické podniky. To dáva podľa Mojžišových prepočtov len pri prirodzených strategických monopoloch možnosť zapojiť finančné prostriedky od občanov v sume 255 mld. Sk. Na to aj majú prostriedky, pretože vo finančných inštitúciách majú uložených vyše 400 mld. Za zapojenie sa do združenia, ktoré Mojžiš organizuje, a vloženie do neho týchto finančných prostriedkov ponúka 11,5-násobné ručenie a až stopercentný ročný výnos.
Dobrý úmyseľ, nadsadené počty
Zatiaľ prevláda skôr pozitívne ocenenie tejto aktivity, vyjadrené ministrom hospodárstva Ľudovítom Černákom: „Pripúšťam dobrý úmyseľ a cením si aktivitu pána Mojžiša, no jeho finančné prepočty sú nadsadené. Držím mu palce, zároveň sa zamýšľam nad postavením prirodzených monopolov v tomto nereálnom súčte za a proti.“ Avšak jeho iniciatíva musela byť pre vládne kruhy veľkým prekvapením. Mojžiš tu totiž tak ako František Kožený s Harvardskými fondmi len využil medzery v legislatíve. Prekvapením sú jeho ambície, keď uvažuje o možnosti získať vo VVP majetok až za 255 mld. Sk, trojnásobne vyššiu sumu oproti majetku v prvej a druhej vlne privatizácie. Ďalším prekvapením je, že na tieto ciele po vzore Sorosa i Koženého vytvára Mojžiš združenie. Všeobecne sa jeho ambície považujú za nadsadené. Nemusia však byť. Transformácia ekonomiky SR sa čoraz viac považuje za nevydarenú, väčšina privatizovaného majetku po preverení privatizačných rozhodnutí, resp. na základe neschopnosti ho splácať, sa vracia FNM. Ten spolu so strategickými podnikmi, ktoré sa iba majú privatizovať, bude tento veľmi rozsiahly majetok znovu ponúkať na predaj.
Nemusí byť nereálny ani sľubovaný výnos a 11,5-násobne ručenie majetku. Asi o toľko poklesli ceny akcií na slovenskom kapitálovom trhu počas transformácie v priemere oproti svojej nominálnej cene a pri 10-percentnom zisku by privatizované podniky mohli prinášať stopercentný výnos na akciu. Pravda, predpokladá to ich dobré manažovanie. Nik nemôže uprieť Mojžišovi úspešné vedenie jeho firmy. Ale riziko tu je nemalé. Osobitne v strategických podnikoch s prirodzeným monopolom by sa dali dosahovať vysoké výnosy i prostredníctvom monopolných cien. Je dosť príkladov, keď sú na domácom trhu ceny oveľa vyššie ako na svetovom. Pri terajšej colnej, certifikačnej a inej politike, obmedzujúcej import, ide o pomerne bežný jav.
Apolitický projekt?
Základnou otázkou ostáva, koľko finančných prostriedkov sa Mojžišovi podarí získať. Z jeho vyjadrení vyplýva, že na získanie kontroly nad troma strategickými podnikmi, o ktoré sa usiluje – Slovenskou sporiteľňou, Slovenskou poisťovňou a Slovenským plynárenským podnikom mu stačí 19,8 mld. Sk, teda necelých 8% z 255 mld (Slovenskej sporiteľne 2, Slovenskej poisťovne 0,8 a SPP 17 mld. Sk). Záujemcovia o zozbieranie takejto sumy by sa mali nájsť tým skôr, keď členom združenia, ktoré zakladá, sa môže stať nielen každá fyzická, ale i právnická osoba, pokiaľ nie je platcom DPH, či dokonca aj viaceré skupiny v zahraničí. Keď sa z akýchkoľvek dôvodov nepodarí dostatočne privatizovať strategické podniky, resp. bude ešte viac finančných prostriedkov, môže takto získať kontrolu i nad inými – nestrategickými podnikmi.
Cieľom VVP ako „apolitického projektu“ je podľa Mojžiša pomôcť posilniť a rozšíriť strednú vrstvu občanov, podporiť stredné a malé podnikanie. Všeličo to pripomína. Predovšetkým však je závažné, že správcom vkladov má byť spoločnosť Výnos, s. r. o., a tá bude rozhodovať o použití prostriedkov pre zabezpečenie cieľov združenia. Tak ako Soros môže Mojžiš získať miliardy, hoci nie dolárov, ale Sk. Otázka neznie, či sa mu podarí ovládnúť ekonomiku SR, ale do akej miery získa nad ňou kontrolu. Iróniou je, že jeho najväčším nepriateľom zrejme bude nepriaznivé podnikateľské prostredie na Slovensku, v ktorom reštriktívna hospodárska politika brzdí akékoľvek podnikanie.
Autor je ekonóm
