Solidarita v európskej konkurencii

Od 14. do 15. mája sa konala medzinárodná konferencia Poľsko-česko-slovenská solidarita včera, dnes a zajtra, ktorú zorganizoval Poľský inštitút v Bratislave. Cieľom podujatia bolo načrtnúť perspektívy višegrádsky videnej spolupráce po vstupe do EÚ. Podujatie, na ktorom nápadne chýbali mladšie ročníky, pripomenulo najmä minulosť tejto spolupráce v podobe stretnutia bývalých disidentov a signatárov Charty 77. Okrem iných sa ho ako panelisti zúčastnili Ján Budaj a Miloslav Kusý z Bratislavy, Peter Úhl a Peter Pospíchal z Prahy, Jan Lytyńsky a Jan Jagodziňski z Varšavy. O možnej budúcnosti slovensko-poľsko-českých vzťahov sa uvažovalo hneď vo viacerých rovinách. Najbližšie demokratizujúcemu duchu charty mal variant solidarity, ktorá by svoje opodstatnenie videla v ďalšej podpore demokratizačných procesov predovšetkým v Bielorusku a na Ukrajine. Popri tejto „misijnej“ predstave diskusia poukázala aj na značný rozsah regionálnych kontaktov, ktoré v súčasnosti prevyšujú spoluprácu s Nemeckom a Rakúskom. Geopoliticky je to naozaj tak, že hranice našich krajín zostanú aj po vstupe naďalej susedskými oblasťami so svojou miestnou pamäťou a tradíciou kontaktov. Nie som si však istý, či s obrazom nám vzdialenejšieho Nemecka a Rakúska a naopak kultúrne bližšieho Poľska a Čiech (prečo hneď nie slovanského Ruska?) možno vážnejšie rátať v EÚ. Zďaleka nejde len o rivalitu, ktorá sa ukazuje pravidelne na majstrovstvách sveta v hokeji. Stačí sa bližšie pozrieť na začínajúci boj o kapitálové zdroje alebo dotácie zo štrukturálnych fondov a obraz našich blízkych sa zmení na vzťah konkurentov. Tí sa pokúsia, každý po svojom, vyskočiť z pásma poloperiférie a chudoby. Zrejme na tomto obraze, ktorý predpokladá únik tých lepších a riziko úpadku ostatných, sa dá projektovať budúcnosť solidarity medzi Čechmi, Slovákmi a Poliakmi. Nemali by sme však zabúdať: ak je pravda, že Európa sa dnes člení na malé a veľké štáty, potom je zrejmé, že postavenie poľskej strany má v tomto projekte svoje osobitné miesto. Čosi v tomto smere naznačil aj priebeh diskusie o Višegrádskom fonde. Ten by mohol postupne prevziať úlohu garanta poľsko-slovensko-českej spolupráce na akademickej a kultúrnej úrovni . Ale aj tu sa bude musieť myšlienka solidarity vedieť presadiť v konkurencii ponuky štipendií a podpôr z nadácií „starej“ Európy, ktorá sa za posledných desať rokov zniekoľkonásobila.