Sociálny alchymista

Dzurindovci majú na ministrov práce a sociálnych vecí zvlášť šťastnú ruku. Za druhej Dzurindovej vlády to bol Ľudovít Kaník, ktorý dostal prezývku sociálny netvor. Za tretej Dzurindovej vlády, ktorú navonok zastrešuje Iveta Radičová, takýmto sociálnym netvorom je Jozef Mihál. Uverejňujeme komentár, ktorý vyšiel v dvojtýždenníku Bojovník.

Jozef Mihál, náš minister „práce a sociálnych vecí“, ktorý by mal byť ozdobou vlády Ivety Radičovej, už viac krát zaperlil v rôznych televíznych a rozhlasových diskusiách. Žiaľbohu, všade tam, kde prebiehalo telefonické hlasovanie, dopadol vždy katastrofálne.

Ručička, ktorá znázorňuje súhlas alebo sympatie s týmto pánom, sa napr. v relácii „Na telo“, takmer ani nehýbe z miesta, keď diskutuje. Tento pán je však veľmi tvrdohlavý a napriek svojej obľúbenosti, neprestáva verejnosť vzrušovať svojou sociálnou alchýmiou. Sám priznal v Slovenskom rozhlase, že aj na posledné rokovanie vlády pred jej pádom, prišiel s návrhom na zrušenie vianočných príspevkov, aj pre tých najchudobnejších dôchodcov. Akoby mu dajaký Diabol nešeptával do ucha: – Len ich ešte potráp. Potráp ich ešte, aby sme vedeli koľko znesú.

Ešte šťastie, že aj v tejto vláde sedia ľudia, ktorí na takéto experimentovanie s chudobou nemajú žalúdky, takže jeho návrh zamietli. O čo mu vlastne išlo?

Pán minister veľmi dobre vie a vieme to všetci, že na vianočné príspevky pre chudobných dôchodcov sa vynakladá asi 65 miliónov eur. Priemerný dôchodok je u nás 360 euro, no väčšina ľudí poberá dôchodky od 250 – 300 eur a menej. Podľa Jozefa Mihala by sa mali tieto peniaze chudobným dôchodcom zobrať a mali by sa použiť na doplňovanie sociálnych služieb. Tí najchudobnejší ľudia, žijúci v ustavičnom odriekaní, by mali teda zafinancovať povinnosť štátu postarať sa o sociálne služby. S úplnou ľahkosťou, by dokázal tento človek zobrať našim starčekom a starenkám poslednú radosť zo života a uvrhnúť ich ešte do väčšieho odriekania. S takouto myšlienkou prišiel na vládu v mesiaci, ktorý je v kalendári označený ako „Mesiac úcty k starým ľuďom“. Nemilosrdný chlap, ktorý je presvedčený o tom, že každý je tvorcom svojho dôchodku a on tu nie je preto, aby bol milosrdný voči tým, ktorí si nedokázali zabezpečiť väčší a dôstojnejší dôchodok.

Nemal by však zabúdať, že aj počas jeho panovania je Slovensko velkovýrobňou nízkych dôchodkov a to kvôli minimálnej mzde, ale aj kvôli tomu, že nám stále jazdia kamionisti s platom upratovačiek a stále sú kvalifikovaní ľudia vyplácaní na dvoch páskach kvôli odvodom do SP. Čo urobil parlament, v ktorom sa to len tak hemží podnikateľmi chrániacimi si tu svoje záujmy, aby tomu tak nebolo?

Pán minister Jozef Mihál si o sebe možno myslí, že je veľkým ministrom, no veľké sú na ňom pravdepodobne iba topánky. Obklopení seberovnými podnikateľmi robí omrvinkovú sociálnu politiku pre tých najchudobnejších a najzraniteľnejších. Veľmi umne však narába s peniazmi, aby nepochybeli politickým nominantom, alebo vplyvným sympatizantom správnych politických strán. Neviem čí si potrpí aj na tituly, ale podľa mňa po marcových voľbách, keď si ľudia nasadia aj spätné zrkadielka na obdobie jeho panovania, mu pristane aj nový titul – pán exminister.

Vyšlo v Bojovníku č. 24/2011

Foto: strana-sas.sk/videobloky

(Celkovo 2 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter