Sociálna realita na Slovensku potrebuje zmeny

Život je zmena. Platí to nielen o fyzickom živote jednotlivca, ale aj o politike. Po ôsmich rokoch vládnutia pravicového politického zoskupenia došlo k zmene, a to výraznej, keď sa celá bývalá vládna garnitúra ocitla v opozícii. Nemožno nespomenúť, že nik iný, iba oni sa ocitli v opozícii, takže v nasledujúcich štyroch rokoch rétorika opozície bude veľmi súzvučná, podfarbená jednoznačným vychvaľovaním „starých zlatých čias“. Už dnes možno takmer s istotou konštatovať, že zmeny v prijatých zákonoch a rozhodnutiach Dzurindovej vlády budú neželané a dokonca aj spochybňované. Ako prvá lastovička potvrdzujúca uvedený predpoklad sa prezentovala exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová, ktorá v Rádiožurnáli Slovenského rozhlasu 6. júla povedala, že by jej bolo ľúto, keby nová vláda zrušila čokoľvek, čo sa uplatnilo v realite. Zdá sa, že slovenská realita je podľa exministerky taká dobrá, že škoda na nej niečo rušiť, teda aj meniť, keďže by to bolo poľutovaniahodné. Nuž, ozrejmime si aspoň omrvinku zo sociálnej reality, ku ktorej sa viazala kompetencia exministerky. „Nepotrebné“ miliardy pre občanov v núdzi… Jedným z výsledkov osemročného vládnutia SDKÚ, KDH a SMK je taká realita, že podľa zistení EUROSTATU (Štatistického úradu Európskej únie) patrí Slovenská republika medzi tie krajiny európskeho zoskupenia, ktoré vykazujú najväčšiu chudobu. Žiaľ, permanentne sa prehlbujúcu, nehovoriac o alarmujúcej sociálnej situácie tzv. „starodôchodcov“, pričom tento problém pred nástupom druhej Dzurindovej vlády neexistoval, je len dôsledkom pôsobenia premiérovho obľúbeného ministra Kaníka. Preto bola pre nás, poslancov NRSR za ĽS-HZDS šokujúca informácia obsiahnutá vo Výročnej finančnej správe za rok 2005, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny z pridelených prostriedkov na rok 2005 vrátilo do štátneho rozpočtu ako nevyčerpané peniaze sumu vo výške 5 miliárd korún! Aby čitateľ mohol presnejšie pochopiť, prečo nás táto informácia natoľko šokovala, treba dodať, že opozičným poslancom sa v roku 2004 podarilo v parlamente presadiť, aby zo štátneho rozpočtu na rok 2005 bolo na podporu sociálne slabších občanov vyčlenených 9 miliárd korún. Spomínaných 5 miliárd, ktoré sociálny rezort nevyčerpal a vrátil do štátneho rozpočtu, je vyše polovica práve z tejto sumy. Vrátené peniaze vláda, samozrejme, použila na iné účely. Zo špeciálne vyčlenených 9 miliárd mali dostať finančnú podporu formou dávok alebo príspevkov tí občania, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi alebo v ťažkej sociálnej situácii. Malo ísť napríklad o opakovanú štátnu sociálnu dávku, príspevok na bývanie, aktivačný príspevok, príspevok na zdravotnú starostlivosť a pod. Keby som nebola poslankyňou aj v minulom volebnom období a z veľkého počtu listov od občanov by som nevedela, ako veľmi – vzhľadom na ich zlú sociálnu situáciu – takýto finančný príspevok potrebovali a bezvýsledne sa oň uchádzali, myslela by som si, že nebolo už komu dať a preto rezort Ivety Radičovej a ešte predtým Ľudovíta Kaníka z 9 miliárd vrátil celých 5 ako nepotrebné peniaze. Pravda je však iná. Pri vybavovaní žiadostí občanov sa nedodržiaval základný princíp, ktorý mal byť vodidlom pri nakladaní s uvedenými miliardami – a to pomôcť každému, kto sa ocitol v hmotnej núdzi a vlastným pričinením si pomôcť nemôže. …potrebné na byty pre manažérov KIA Kto chodí po Slovensku s otvorenými očami a má schopnosť vnímať problémy aj iných ľudí, ten dozaista vie, že v niektorých oblastiach našej krajiny žijú občania v skutočnej chudobe a v zúfalstve. Osobne som sa o tom aj v rámci predvolebnej kampane presvedčila. Preto som hlboko presvedčená, že pani exministerka sa veľmi, veľmi mýli, ak si myslí, že taká verzia zákona o hmotnej núdzi a jej aplikácia, aká bola „pretlačená“ v parlamente ministrom Kaníkom, je to „pravé orechové“. Mne by bolo, naopak, veľmi ľúto, keby nová vláda postupovala podobne ako v roku 2005, keď ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny neposkytlo 5 miliárd korún ľuďom v hmotnej núdzi a vrátilo ich do štátneho rozpočtu. Asociálny prístup bývalých mocných sa prejaví v plnej nahote, keď uvediem kuloárnu informáciu z parlamentu, že približne rovnaká suma sa použila na finančné pokrytie bytoviek pre zahraničný manažment KIA. Či to boli práve peniaze vrátené ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny alebo peniaze z inej kapitoly štátneho rozpočtu, to by vedel zodpovedne uviesť bývalý minister financií. Faktom však zostáva, že bývalá vláda na jednej strane konala až úzkoprso úsporne a na strane druhej prezentovala veľkorysú ústretovosť. Jej takýto postup dozaista „potešil“ tých, čo majú nízke dôchodky, ako i mladé rodiny s viac ako dvomi deťmi, ktoré sú v hmotnej núdzi. O ich osud sa totiž bývalá vládna koalícia veľmi nezaujímala. V minulom volebnom období som v parlamente za poslanecký klub ĽS-HZDS šesťkrát navrhla, aby do rokovania pléna bola zahrnutá správa vlády o dosahoch zdraženia elektriny, plynu vodného a stočného, ako aj nájomného na dôchodcov a rodiny s viac ako dvomi deťmi. Tento návrh bol šesťkrát zamietnutý. Nepodporili ho ani poslanci KDH, ktorí sa v nedávnej volebnej kampani pod logom bociana Kristiána bili do pŕs, ako im záleží na viacdetných rodinách. Škoda, že sa prenosy z rokovania parlamentu vysielali v noci, keď drvivá väčšina občanov spí. Za situácie, keď médiá neprinášajú úplné informácie, občania neboli informovaní o týchto nehumánnych postojoch poslancov bývalej vládnej koalície. V záujme uplatnenia ústavného práva na pravdivé informácie bude treba v nastávajúcom volebnom období presadiť priame prenosy z parlamentu. Ja sa budem rozhodne o to zasadzovať. Autorka je poslankyňa NRSR za ĽS-HZDS