Tým nechcem tvrdiť, že politika sociálnej demokracie nemá nedostatky a nečelí novým výzvam. Naopak, no zdá sa mi, že mnohým vyhovuje čisto akademická diskusia o tom, že sociálna demokracia je v kríze.
Svet menšiny pánov a väčšiny sluhov
Takáto výlučne defenzívna diskusia je chybná. Jednak sa tým darí prekrývať závažné spoločenské a politické problémy spojené s pravicovými vládami a súčasne sa tým napomáha vytvárať dojem, že vlastne jediná možná a efektívna politika je práve politika pravicová.
Takže, akým spôsobom vlastne vládne pravica a najmä na čom stavia svoju politiku? Dôsledky pravicovej politiky sú zrejmé a viditeľné. Je to predovšetkým sociálna nerovnosť a narastajúce rozdiely s mnohými negatívnymi prejavmi. Pravica ničí sociálnu rovnosť. To je reálny a vážny problém, pretože sociálna rovnosť je základným predpokladom fungovania demokracie. Sme svedkami toho – už zase aj na Slovensku – ako sa oslabujú a vyprázdňujú práva pracujúcich, zamestnancov, živnostníkov. Sme svedkami toho, ako rastie nerovnosť medzi právami zamestnancov a zamestnávateľov. A aby pravica takúto politiku v prospech silných a bohatých obhájila, zavádza a zvádza ľudí tvrdeniami, že v podstate každý môže byť úspešný a bohatý. Znie to pekne, lákavo.
V skutočnosti však pravica vytvára svet menšiny pánov a väčšiny sluhov. Pravica umne vytvára ilúziu rovnakých príležitostí, kde všetci schopní sa stanú milionármi. Ale to, samozrejme, možné nie je. Naopak, realita je taká, že rastie počet ľudí s nízkymi príjmami a aj sociálne odkázaných a vylúčených. A práve preto je druhou tvárou pravicovej politiky tvrdenie, že tí, ktorí nie sú schopní zarobiť si milióny, sú v podstate neschopní a leniví a tí „schopní“ a „silní“ by na nich nemali doplácať.
„Spravodlivosť“ len pre bohatých
Toto je cynický koncept pravicovej politiky a arogantnejší pravicoví politici sa ním ani netaja. V spoločnosti, kde dominuje pravicová politika sa normálne požiadavky ľudí na dôstojnú mzdu alebo dôchodok a na vyvážené pracovno-právne vzťahy vnímajú ako neprimeraná záťaž pre spoločnosť. Čo sa týka kľúčových verejných služieb, ako je zdravotníctvo, školstvo, doprava, sociálne služby, to je čosi, na čom treba podľa pravice šetriť, najmä pokiaľ to poskytuje štát, ale na čom sa má zarábať, ak sa to sprivatizuje.
Áno, treba otvorene povedať, že pravica v podstate zvaľuje vinu za rast verejného dlhu a rast nezamestnanosti na údajne prehnané nároky pracujúcich, viď minimálna mzda ako údajná príčina rastu nezamestnanosti. To je obludné. Zamestnanci a dôchodcovia sú vinníci a oni majú teda naplniť štátny rozpočet cez rôzne škrty, zvýšenú DPH, zvýšené poplatky. Na porovnanie, keď SMER – sociálna demokracia prišiel nedávno s ideou vyššieho zdanenia bánk, to sa ukázalo byť pre slovenskú pravicu neprijateľné. No zvýšiť daň z pridanej hodnoty naša pravica neváha, hoci sa pred voľbami všetky pravicové strany zaklínali, že dane nezvýšia. A argument si dodatočne tiež našli: vraj znižovanie deficitu cez vyššie zdanenie spotreby je spravodlivé. Akú spravodlivosť v tom asi môžu vidieť ľudia s nízkymi a priemernými príjmami, ktoré im ledva stačia na úhradu základnej spotreby ako je strava, nájomné a energie?
Ak teda nebudeme takýmto spôsobom pravicovú politiku demaskovať, nedokážeme ľudí presvedčiť o správnosti našej politiky.
Úspech na trhu – kritérium hodnoty človeka
Dotknime sa aj obsahu našej, sociálno-demokratickej politiky. Ako prvé chcem uviesť, že zúžiť ju len na ochranárstvo a solidaritu s najslabšími považujem za nedostatočné a vyčerpané. Áno, musíme si uchovať silnú solidaritu s ľuďmi hendikepovanými, odkázanými alebo starými, ktorí už nemajú šancu, ani čas byť „úspešní“. Ale sú tu aj ďalší ľudia – a je ich väčšina – ktorí sa necítia byť odkázaní. A mnohí z nich si dnes myslia, že práve s pravicou sa spája úspech a s ľavicou životná prehra. Prečo je to tak?
Čiastočne aj preto, že úspech sa dnes zredukoval na čisto ekonomický rozmer. Ale takýto úspech zhmotnený do peňazí nezaručuje človeku ani spokojnosť, ani šťastie. Práca a zárobok je nevyhnutný základ, ale rovnako dôležité je aj zmysluplné, spoločne zdieľané žitie v rodine a v komunite, aj ako protiklad k pravicovému uzavretému individualizmu a sociálnemu egoizmu.
Preto sociálno-demokratická politika musí svoje ciele definovať širšie. Musí sa prezentovať ako politika, ktorá dokáže nielen zabezpečiť ekonomický rast – čo strana SMER – sociálna demokracia jasne dokázala a to aj v čase spamätávania sa z krízy – ale, že vie vytvoriť aj humánny, súdržný priestor a podmienky pre schopných, šikovných a moderných ľudí. Hovorme stále o podpore a pomoci slabým a chudobným, ale hovorme aj o tom, že i ostatným ľuďom dáme to, čo im patrí. Pretože poctiví, slušní, usilovní zamestnanci s nízkymi alebo priemernými platmi nie sú o nič horší, ako tí, ktorí zarábajú extrémne veľa. Často práve naopak.
Podnikateľský úspech na trhu nemôže byť kritériom hodnoty jednotlivca. A na druhej strane nemôžeme byť len spoločnosťou spotrebiteľov, ktorí sú zaujímaví iba z hľadiska kúpnej sily a ktorí, aby mohli stále viac kupovať, musia sa zadlžovať a predávať svoju prácu pod cenu, navyše v čoraz ťažších pracovných podmienkach. Našim cieľom je spokojná, súdržná spoločnosť, kde bežný človek nebude klamaný sľubom, že každý sa môže stať milionárom, ale reálne dostane to, čo mu patrí, od úcty k jeho práci až po solídnu odmenu, prijateľné ceny, kvalitné služby a pocit bezpečia.
Nezávislé indivíduá kontra spoločné hodnoty
Sociálna demokracia teda stojí pred výzvou, či obnoví svoj kredit, či osloví širšie vrstvy obyvateľstva ako nositeľ politiky, ktorá zastupuje záujmy väčšiny ľudí, nielen sociálne odkázaných. Pričom zdôrazňujem, že pre nás neexistujú menej cenní a menej hodnotní ľudia. Vážime si aj podnikateľov aj zamestnancov. Spoločnosť musí žiť v symbióze mladých a starých, zdravých a chorých, silných a slabých, aj zamestnávateľov a zamestnancov.
Naša sociálnodemokratická programová ponuka súťaží s tézami pravice, že čo je dobré pre trh, veľkopodnikateľov a finančníkov, to je dobré pre všetkých. Ale snáď sme už aj na Slovensku vyrástli z ilúzií, že vyššie zisky bánk, znamenajú automaticky aj vyššiu životnú úroveň ľudí. Ak chceme, aby politika strany SMER – sociálna demokracia mala zmysel, aby bola pre spoločnosť prínosom, musí byť alternatívou pravicovej politiky. Musíme sa zásadne odlišovať v ekonomickej a sociálnej politike, čiže v otázkach daňového zaťaženia, odmeňovania, distribúcie ziskov a úrovne verejných služieb.
A musíme sa rozhodnúť, spolu s našimi voličmi, či chceme byť spoločnosťou nezávislých indivíduí alebo ľuďmi, ktorí sú previazaní vedomím spoločných hodnôt, ľuďmi, ktorí chápu, že ak sa nedarí spoločnosti ako celku, nemôže sa dariť ani jednotlivcom, aj keby sa skryli za akékoľvek trojmetrové ploty do svojich luxusných víl. Výsledkom našej politiky by mala byť solidárna vzájomne kooperujúca spoločnosti.
Nato, aby sa takýto cieľ podarilo naplniť, sociálna demokracia musí prejsť do ofenzívy.
Autor je podpredsedom Smeru-SD a bývalým ministrom kultúry SR
Toto je text jeho prejavu k politickej stratégii Smer-SD na sneme 13. 11. 2010 v Ružomberku
Titulok a medzititulky Slovo
Foto: Predseda strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico a Marek Maďarič pred začiatkom tlačovej konferencie po sneme strany. Ružomberok, 13. november 2010.
Autor foto: SITA/Dušan Hein
Ilustračné foto: Andrij Bulba, Stuart Pilbrow a Paul Falardeau
